The Last Guardian je jednou z hier, na ktorú čakala celá generácia hráčov. Počas vývoja bola niekoľkokrát odložená, pozmenená a narazila na mnoho úskalí, no po dlhej a ťažkej ceste sa konečne dostáva na pulty našich predajní. Stojí za to dlhé čakanie?
The Last Guardian by sa v stave, v akom vyšiel, dal prirovnať k fenoménu. Ten rozdeľuje hráčsku komunitu na niekoľko druhov. Na jednej strane sú skalní hardcore fanúšikovia, ktorí hrali od tvorcov už prvé hry ako ICO a Shadow of the Collossus. Táto skupinka, ktorá sa bude skladať poväčšine zo starších hráčov, bude hru nepochybne brániť do posledného dychu a pokojne vás presvedčí o tom, že ak si zahráte The Last Guardian, zistíte, že je to hra, na ktorú ste čakali celý život a že vás povznesie na úplne novú úroveň. Druhou, a pravdepodobne najpočetnejšou skupinou ľudí, budú hráči, ktorí prepadnú reklame. Po úspechoch, ktoré zožali pôvodné hry, bolo ohlásenie The Last Guardian ako “vlhký sen” každého fanúšika, no týmto to nekončilo. Pomaly, no veľmi nenápadne, sa The Last Guardian sa začal pomocou médií, fór a komunít dostávať do všeobecného povedomia ľudí. Došlo to až to takej miery, kedy aj ľudia, ktorí o hre nič nevedeli a vôbec nehrali pôvodnú „sériu“, o nej hovorili ako o TEJ HRE. O hre, ktorá zatieni všetko ostatné tohto roku. O hre, po ktorej už nič lepšie hrať nebudete. Hra The Last Guardian sa napokon stala tak vychvaľovanou, že sa na ňu v deň vydania tešil takmer každý PS4 hráč.
Bolo ale toto všetko opodstatnené? O tom, že ICO a Shadow of the Collossus boli dobrými hrami, nemusí byť reč. No, čo The Last Guardian a jeho dlhoročný vývoj?
Nepravdepodobné priateľstvo
Hneď na začiatku hry stretávate po svojom boku nepredstaviteľné stvorenie, o ktorom nebudete vedieť, čo si myslieť. V prvom rade je neidentifikovateľné, lebo vyzerá ako kríženec psa s kuracími nohami, krídlami a divne svetielkujúcimi očami. Neviem, aký myšlienkový pochod viedol autorov k vytvoreniu tohto tvora, no viem si predstaviť asi milión iných kombinácií, s ktorými by ste si počas hrania vybudovali puto oveľa radšej a vyzerali by o niečo prívetivejšie. Puto medzi chlapcom, ktorý je vašou hlavnou postavou a Tricom, vaším zvieracím spoločníkom, je totiž niečo, na čom si celá hra zakladá, prezentuje sa a podľa slov vývojárov bude niečo, čo vás bude sprevádzať celý čas. Počas prvých hodín je vzťah medzi Tricom a vami niečo ako nutné zlo. Pomáhate jeden druhému, lebo nemáte na výber. Ocitáte sa v ruinách prastarej civilizácie a jeden bez druhého to nezvládnete. Trico vás viac menej sleduje a vy sledujete jeho, podľa toho, ako to situácia práve dovolí. Jednotlivé časti hry sú špecificky navrhnuté tak, aby ste museli použiť malú postavu chlapca k otváraniu brán a častí máp pre Trica, za čo vás on odnesie skrz obrovské priekopy, mohutné budovy a podobne. V podstate sa tak ocitáte v nekonečnom bludisku logických hádaniek strateného mesta, z ktorého sa snažíte dostať a nemáte najmenšiu šajnu, ako ste sa doň dostali.
Postupom času si Trico a chlapec začnú viac dôverovať, až sa napokon jeden na druhého spoliehajú so svojím životom. Toto by mala byť chvíľa, kedy by vaše puto a priateľstvo s Tricom malo byť najsilnejšie, no, bohužiaľ, to bol úplný opak. Do tohto momentu to bola pomerne slušná adventúra s klasickými puzzle prvkami a hľadaním spôsobov na otvorenie ďalšej cesty. Od chvíle, kedy sa s Tricom spriatelíte, ale začína malé herné peklo, ktorému sa v hre hovorí “príkazy”. Trico vám začne dôverovať natoľko, že mu budete môcť zadávať príkazy, teda skôr nasmerovať ho, kam ma ísť. Touto mechanikou sa vám sprístupnia mnohé dovtedy nedostupné cesty. Trico je podstatne väčší a môže sa postaviť na zadné nohy, pomocou čoho zo seba spraví živý rebrík, po ktorom môžete vyliezť na vysoké miesta. Táto mechanika bola predstavená aj v E3 videu The Last Guardian a všetci boli vtedy očarení vzťahom medzi chlapcom a Tricom. To, ako mu po jednoduchom zakričaní a ukázaní na okraj vysokého miesta Trico poskytol podporu, bolo naozaj milé a celá hra si na tejto spolupráci zakladá a má tak prehĺbiť vaše vzájomné puto. Realita je, bohužiaľ, iná a E3 video bolo veľmi pekne nahrané, aby výborne zapasovalo do predstavenia.
V tomto bode sa do hry okrem vašich príkazov zapája aj Tricova umelá inteligencia a máte sa veru na čo tešiť. Nielenže si Trico 80 percent času robí absolútne, čo sa mu zachce, ignoruje vaše príkazy a máte vyslovene chuť ho ísť nakopať, ale podobné to je aj s jeho ovládaním. Úplne bežné sú situácie, kedy existuje len jediná cesta vpred, na ktorú mu opakovane ukazujete, pričom on len sedí a pozerá do blba alebo sa dokonca začne škrabať a zavýjať. Tak tam dve minúty sedíte ukazujete mu kam má ísť, zúfalo skúšate všetky uhly kamery, až kým sa konečne nezačne hýbať. Keď si ale uvedomíte, že sa otáča o 180 stupňov a ide cestou späť, vaša zúfalosť sa mení na hnev a vaše puto sa mení z priateľov, ktorí sú na sebe závislí, na niečo v štýle “kam zasa ideš, ty !@#%^, veď máme ísť rovno a ukazujem ti rovno, aaaaaaaaaaaa”. To, v spojení s tým, že mu všetko od vykonania príkazov (za predpokladu, že ich nejakým zázrakom pochopil na prvýkrát) po jednoduché presuny trvá neuveriteľne dlho, tvorí len čerešničku na torte zúfalosti a hnevu, ktorý budete pri hre miestami pociťovať. Ak by Trico a jeho ovládanie fungovali naozaj tak, ako to bolo prezentované, hra by vyzerala podstatne inak a určite by ste v určitých situáciách na Trica nekričali všetky možné nadávky, ktoré vám napadnú. Bohužiaľ, práve tento fakt, keď je váš spoločník najväčšou záťažou, podkopáva cieľ hry – vytvoriť si s ním puto.
Stratené mesto
Počas celého príbehu sa pohybujete v ruinách stratenej a dávno zabudnutej civilizácie, o ktorej váš kmeň hovorí iba legendy. Ako a prečo ste sa tam dostali, neviete až do neskorších fáz hry, no jedno je isté, musíte sa dostať preč. Čo sa týka dizajnu levelov, nečakajte nič prelomové, ide skôr o slabší priemer. Klasické otváranie brán a dverí pomocou pák, ku ktorým sa často dostanete rovnakými alebo podobnými princípmi, príde časom naozaj otrepané a idete k nim už automaticky. Z času na čas hra predloží niečo nové, kde sa musíte trochu zamyslieť, no väčšinou budete mať problém level prejsť kvôli ovládaniu Trica a nie preto, že by bol náročný. Samotnej hrateľnosti nepomáha ani to, že si v polke hry uvedomíte, že nerobíte nič iné, ako zháňate žrádlo pre Trica, ktorý sa bez neho v určitých okamihoch hry ani nepohne, a otvárate preňho dvere. Chýbajú tomu nejaké zaujímavé hádanky, spestrenia alebo “puzzles”, ktoré by si hra tohto mena jednoznačne zaslúžila.
Hra samotná na obale a aj v jej popise často uvádza, aby ste sa niekedy zastavili a obzreli si krásu a okolie sveta, v ktorom sa nachádzate. Jediné, čo mi nie je celkom jasné, je, ako to máte robiť, keď väčšina vzdialených scenérií je často zahalená hmlou, a tak vidíte len veľmi jemné obrysy budov, čo má ďaleko od pekných panorám, nad ktorými by ste sa chceli kochať. Počas hrania sa aj tak poväčšine ocitáte v interiéroch ruín, kde toho veľa k obdivovaniu nie je. Celkové grafické prevedenie hry tak isto nie je práve v stave, pri akom by ste mali nutkanie sa zastavovať a obdivovať okolie. Klincom do rakvy je nakoniec to, že aj pri priemernom, či skôr podpriemernom, grafickom spracovaní má hra niekedy problémy s FPS.
Iba ďalší prechválený titul?
Áno aj nie. Nedá sa povedať, že by The Last Guardian nebol a nesnažil sa byť niečím iným či výnimočným. Na súčasnú hernú scénu prináša nové nápady a snahu o väčšie emotívne prežitie hry, z ktorého budete mať skôr umelecký ako herný zážitok. To by bolo všetko veľmi fajn, keby mala hra solídny technický základ. The Last Gurdian nie je ani taký prechválený ako skôr vopred precenený samotnými hráčmi, ktorí od neho čakali ďalší Shadow of the Collossus, no dostali priemernú adventúru.
Je škoda, že si hra nechala niektoré z najlepších pasáží nakoniec. Pomerne dramatické alebo akčné pasáže si užijete až v poslednej štvrtine hry a práve pri nich si uvedomíte, že ste sa zrazu skvelo bavili a nechápete, prečo tomu tak nebolo dovtedy. Asi preto, že ste len otvárali brány a hľadali sudy s jedlom pre Trica.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Last Guardian 2016
The Last Guardian je hra, ktorá vás zavedie do prapodivného sveta plného hlavolamov a rôznych prekážok. Na úlohy v hre nebudete sami, po ruke budete mať mýtického tvora, ktorý Vás vždy veľmi rád zvezie na svojom chrbte a bude Vaším verným spoločníkom na tejto neuveriteľnej výprave.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: Adventúra
- Výrobca: Team ICO
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony