Pamätáte si tie časy, keď jedinými hernými sériami, ktoré so železnou pravidelnosťou chrlili na nás rok čo rok novú verziu, boli športy? My áno, pretože sme s úžasom sledovali niektorých svojich známych, ako boli schopní si kupovať každý rok tú istú hru v novom obale a upravenou súpiskou.
Ubehlo pár rokov a model „čo rok, to nový diel“ veselo adoptovali za svoje dve z najväčších značiek minulej generácie konzol. Na otázku, či sa dá pri tomto zbesilom tempe, a tak povediac sériovej výrobe, prinášať stále nové zážitky , vám skúsime odpoveď v dnešnej recenzii.
Tohtoročný ročník Assassins Creed, teda Assassins Creed IV: Black Flag je v poradí už šiestou hrou (desiatou, pokiaľ rátame aj prírastky v podobe hier pre prenosné konzoly), čo asi ako uznáte aj vy, je na sériu, ktorá vznikla v roku 2007, pomerne úctyhodné číslo. O čom toto číslo svedčí, na jednej strane je to popularita tejto značky u hráčov, avšak na strane druhej dáva tušiť, že studnica nápadov pánov vývojárov z Ubisoftu bude asi vyčerpaná, čoho dôkazom sú aj posledné dva nie úplne vydarené diely. Kým v Revelations bola hlavným problémom do očí bijúca stagnácia série (odmyslite si nepotrebný systém bômb a dostanete Brotherhood), v prípade minuloročného AC3 mal problém hlbšie korene plynúce z nie veľmi príťažlivého hlavného hrdinu, príbehu a niektorých nevyladených herných mechaník. To, že niečo nie je so sériou úplne v poriadku, si zjavne uvedomili aj v Ubisofte, no namiesto toho, aby sa zastavili a skúsili sa zamyslieť, kam sériu ďalej posunúť , rozhodli sa problém vyriešiť ešte väčším zošliapnutím plynu, respektíve vykasaním plachiet a nahnať hráčov na otvorené moria vydaním ďalšieho dielu zasadeného do Karibiku.
Nechceme začať polemizovať o tom, či bolo zasadenie ACIV do pirátskej éry plánované pred AC3, ale pohľad na jeho stavbu dáva tušiť, že hnacím motorom vývoja bol deadline (alias, čo do roka stihneme spraviť) a výsledok prieskumu, čo sa hráčom na AC3 páčilo najviac (áno, sú to práve námorné bitky). Samotná hra tak pôsobí zvláštnym, ťažko špecifikovateľným dojmom a zvlášť, pokiaľ patríte k hráčom predošlých dielov, budete mať počas celej doby hrania pocit, že všetko to, čo tvorilo základ predošlých hier tu je len ako zátišie.
Prvý moment, kde si toto začnete uvedomovať, je príbeh samotný, ktorý hneď od začiatku tlačí na pílu a vrhá vás s novým predstaviteľom Edwardom Kenwayom do deja bez akejkoľvek snahy logicky nadviazať na predošlú mytológiu a len podľa šablóny kopíruje obsah predošlých dielov s novými historickými postavami pohybujúcich sa v 17. storočí v karibských vodách. Kým v prípade historickej časti príbehu sa dá tento fakt ešte ako tak zniesť vďaka zaujímavému prostrediu pirátov, v prípade úsekov odohrávajúcich sa mimo Animus je to, že tvorcovia po udalostiach v AC3 sami nevedeli ako ich vyplniť a výsledok, s ktorým prišli vyzerá miestami ako paródia na Ubisoft už priamo do očí bijúce. Inak povedané, všetko to, čo bolo v predošlých dieloch tu ostalo, ale len ako šablónovito mechanicky pridané.
Presne toto isté tvrdenie platí aj pre gameplay, ktorý sa dá rozdeliť na dve časti. Tou prvou sú všetky herné mechaniky z predošlých dielov, ktoré neprešli takmer žiadnou zmenou. To by sa na jednej strane dalo považovať ,na prvý pohľad, za plus, keďže až na mierne rozbitý súbojový systém, ktorý bol problémovým v každom diely, sa jedná o osvedčené a zábavné mechanizmy, ktoré tvoria základ série. Pri bližšom preskúmaní však začnete zisťovať, že sú tu opäť skôr len preto, lebo pre tvorcov hry bolo jednoduchšie ich slepo skopírovať, ako ich vyladiť alebo nebodaj redefinovať niečím novým. Gameplay si totiž väčšinu času, na rozdiel od svojich predchodcov, vôbec nie je vedomý ich nedostatkov a dizajnom misií na ne neustále poukazuje. Prvým kameňom úrazu je veľké zastúpenie rôznych druhov stealth misií, ktoré sa autori rozhodli vo väčšej miere pridať, paradoxne, kvôli tomu, že nechceli byť obvinení z toho, že hráčom nastavujú už x-týkrát tú istú kašu. Čo si, bohužiaľ, pri tomto rozhodnutí neuvedomili je, že krása freeruningu je v možnosti sa rýchlo presúvať a nie pred každým prekonaním prekážky sa zastaviť a odsledovať si, či vás niekto môže zbadať. Veľa misií tak budete opakovať, až pokým sa buď nezmierite s tým, že sa pri ich hraní nebudete baviť tak, ako chcete, alebo pokým sa vám nepodarí si štýlom pokus/omyl nájsť tú správnu trasu, kde si vás nikto nevšimne. V konečnom dôsledku sa vám do plnenia príbehových misií ani veľmi nebude chcieť a budete si radšej užívať voľné behanie a plnenie vedľajších questov.
Ďalším problémovým bodom, za ktoré môže nepremyslené skopírovanie, je veľké množstvo predmetov(colectibles), ktoré môžete zbierať a odomykať si tak rôzne bonusy. Kým v predošlých tituloch sa jednalo o príjemné rozptýlenie, v prípade ACIV je ich množstvo prestrelené a taktiež ďalším dôkazom nepremysleného dizajnu. Kameňom úrazu je ich rozloženie. Nenachádzajú sa totižto len na miestach, kde sa pohybujete počas štandardného hrania, ale aj na rôznych pustých ostrovoch, na ktoré by ste inak vôbec neboli motivovaní ísť, keďže každé zastavenie vašej lode, presun na súš a späť je neuveriteľne monotónne a zdĺhavé. Dá sa namietnuť, že k ich zbieraniu vás priamo okrem faktu, že vám svietia na mape, nič nenúti, ale rovnako sa v tom prípade ponúka otázka, na čo v hre vlastne sú. Rovnakým nedostatkom trpí aj crafting, v ktorom po vzore Far Cry 3 lovíte rôzne zvieratá, aby ste si upgradli svoju výbavu, čo je zvlášť v neskorších fázach hry nutnosťou, pokiaľ chcete prežiť.
Za druhú podstatne zaujímavejšiu časť gameplayu sa dajú označiť spomenuté námorné bitky, ktoré na prvý pohľad hrajú v hre prvé husle. V zásade sa jedná o masívne rozšírenie námorných častí z AC3 o možnosť plne si upgradovať svoju vlastnú loď, s ktorou sa môžete voľne plaviť po šírom hernom svete, zúčastňovať sa potýčok s inými loďami, prípadne sa pokúsiť dobývať pevnosti. Sú to práve tieto momenty, keď držíte kormidlo vo svojich rukách a vykrikujete na svoju posádku príkazy o tom, ako majú natiahnuť plachty alebo kedy majú páliť, s akým tipom munície, keď pocítite dynamiku hry, ktorú podtrhuje to, že po dostatočnom poškodení lode alebo pevnosti, na ktorú útočíte, môžete plne plynule preskočiť do bitky proti jej posádke v snahe získať ju pre seba. Pričom to, ako námorné bitky prebiehajú ovplyvňuje dynamicky meniace sa počasie a vlny.
Kým dobytím pevnosti si obohacujete svoju pokladnicu a odkrývate zaujímavé miesta na námornej mape, v prípade úspešného obsadenia nepriateľskej lode získavate okrem jej nákladu, s ktorým môžete neskôr obchodovať, aj možnosť spraviť rozhodnutie, čo s ňou chcete spraviť. Na výber sú celkom tri možnosti – opraviť poškodenia svojej lode na mori potopením zajatej lode, pustiť ju a znížiť tak svoj „wanted“ level alebo nechať si ju a začleniť do svojej flotily, ktorú potom môžete posielať na rôzne obchodné cesty(náhrada systému trénovania ostatných Assassinov z predošlých hier).
K moru sa viažu aj ďalšie novinky v podobe lovenia rôznych rýb a podvodných sekcií, v ktorých môžete prehľadávať vraky lodí v snahe nájsť poklad. Všetko to funguje skvelo a jediným problémom celého tohto námorného ťaženia je len občasná zdĺhavosť, pokiaľ sa máte na mori presunúť väčšou vzdialenosťou, ktorú však po prvej návšteve významnejších osád môžete úplne eliminovať využitím systému rýchleho cestovania.
V konečnom zúčtovaní kvôli obom zmienených častiam pôsobí gameplay schizofrenicky, kedy sa nezbavíte pocitu, že sa tvorcovia sústredili na šíre vody Karibiku natoľko, že dianie na súši pôsobí miestami nudne a nepremyslene.
Po vzore predošlých dielov, ACIV ponúka aj multiplayer, v ktorom si svoje zabijácke schopnosti môžete zmerať s inými hráčmi. Okrem štandardnej plejády módov z predošlých dielov pribudli dva nové – Artifact Assualt (premenovaný Captute the flag) a Game Lab, v ktorom si hráči môžu upravovať nastavenia hry, ako sa im zachce a vytvoriť si tak uniátny mód podľa svojich predstáv. Okrem nových módov ponúka multiplayer široké možnosti customizácie, od výbavy vašich postáv po výber ich zabijáckych animácií. O tejto hernej zložke platí v zásade to isté ako tomu bolo v predošlých dieloch – jedná sa o vcelku unikátny multiplayerový zážitok, ktorý však vďaka svojej nezvyčajnosti a z toho plynúcej nutnosti stráviť prvých pár hodín jeho spoznávaním nemusí padnúť každému.
Black Flag vychádza ako jedna z prvých hier, zároveň ako na starej tak i na novej generácii konzol , avšak z pochopiteľných dôvodov beží na oboch na rovnakej verzii engine, ktorý poznáme z AC3. V prípade PS3 verzie to znamená, že hra vzhľadom na vek konzoly vyzerá veľmi slušne, za čo môže predovšetkým jej primárne zasadenie na šíre more, kde nie je potrebné vykresľovať toľko polygónov, k čomu sa pripája aj stabilný framerate. Prostredie Karibiku pôsobí podobne ako v prípade minuloročného Far Cry 3 v záplave hier využívajúcich skôr „hnedú“ farebnú škálu veľmi sviežo a celú atmosféru zvýrazňuje skvelý pirátsky ladený soudtrack, ktorý ako bonus obsahuje tento raz aj rôzne spievané námornícke skladby, ktoré vaša posádka miestami spieva pri dlhých plavbách.
Podobne ako iné hry v poslednej dobe ACIV podporuje prepojenie s tabletom, na ktorom si môžete počas hrania zobraziť mapu a využívať ho ako pomôcku pri navigácii bez nutnosti neustále pauzovať hru, čo je veľmi príjemná vlastnosť.
Hodnotiť ACIV je pomerne zložité. Z námornej časti hry badať veľkú snahu o inováciu, ktorá však naráža na nedostatočné skĺbenie s tým, čo sa odohráva na súši a tým aj všetkým, čo bolo doterajším trademarkom celej série. Z nášho pohľadu ako fanúšikov série sa jedná o mierne sklamanie, keďže hra pôsobí dojmom, že keby mali vývojári viac času premyslieť si niektoré veci, mohlo sa jednať, pravdepodobne, o titul kvalít Assassins Creed 2, ktorý je mnohými dodnes považovaný za najlepší diel série. Takto majú hráči niečo, čo je síce lepšie ako predošlý diel, ale tiež je to pomerne vzdialené od toho, čo by si asi v hre z tejto série predstavovali.
Informácie o hre
Žáner: Akčná adventúra
Výrobca: Ubisoft
Distribútor v SR: Conquest
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk