Tím štúdia IMGN.PRO v spolupráci s vývojármi z Fool’s Theory, ktorých vedie Jakub Rokosz, bývalý senior dizajnér Zaklínača 3, nám priniesol nové cyberpunkové dobrodružstvo. I keď hra na prvý pohľad pripomína Diablo, vela podobností tu nenájdete. Seven: The Days Long Gone má viac než s akčnými RPG spoločné črty s hrami ako Thief, Planescape, Shadowrun, Skyrim alebo samotný Zaklínač.
Ľudia sa dostali na technologický vrchol a prosperovali. Teda aspoň do chvíľ, kedy sa pohádali s tajomnými Démonmi a začala dlhoročná vojna. Ľudia, ktorí mali na jej konci rozum, zbalili svoje veci a opustili planétu. Zem, pokrytá troskami civilizácie, ostala voľná pre primitívne kmene a na tých pár Démonov, ktorí vojnu prežili, každý zabudol.
Z trosiek povstáva nová ríša
Drugun, kedysi obyčajný člen putovného kmeňa, získal moc a poznatky mŕtvych predkov. Spôsob, akým sa mu to podarilo, je opísaný v legendách, ktoré z neho urobili novodobého boha ľudí. Drugun sa nedržal na uzde a vďaka svojej moci a nasledovateľom vybudoval naprieč celým svetom Vetrallskú ríšu, ktorej je on jediným a absolútnym vodcom.
Tento nový svet je ale postavený na špine a troskách a tak niet divu, že tá špina v ňom pretrváva. To koniec koncov vidí aj sám hráč v úvodných minútach hry, keď sa stáva svedkom verejnej popravy kacírov, ktorí sa rozhodli protirečiť cisárovi. Klin sa klinom vybíja a hráč preberá kontrolu nad drsným zlodejom Terielom. Jemu súčasný stav spoločnosti vyhovuje, aspoň si môže ľahko a rýchlo zarobiť. Takisto si nedáva servítku pred ústa, reaguje na veci priamo a občas si aj zanadáva. Špinavý hrdina pre špinavý svet.
Teriel ale nemá v živote veľa šťastia. Pár vecí nejde podľa plánu a ocitá sa na väzenskom ostrove Peh. Aby toho nebolo málo, dostáva sa do spojenia s démonom Artanakom. Obaja si vymenia pár rozohnených slov a Teriel veľmi rýchlo zistí, že ak chce ešte niekedy žiť slobodne, musí pre cisára Druguna odviesť špinavú robotu.
Otvorený svet plný možností
Peh je miesto, kde sa odohráva väčšina hry. Od močiarov, väzenských ciel a pracovných táborov až po vyspelé mesto a chrámy Biomancerov, hráč preskúma na svojej ceste každý kút ostrova.
Na prvý pohľad je mapa Pehu veľká. I keď vzbudzuje pocit, že ciele úloh sú až absurdne vzdialené, hráč zistí, že prebehnúť po ceste z bodu A do bodu B netrvá dlho. Čo dodáva svetu na veľkosti nie je vzdialenosť farmy od mesta, ale fakt, že v rámci izometrie sa autori vyhrali s každým detailom a hre dodali hĺbku v podobe možnosti behať nielen po zemskom povrchu, ale aj liezť po budovách a skalách, skákať z budovy na budovu a zakrádať sa každým kútom. Hra tým nadobúda vertikálne rozmery v rozsahu, ktorý hádam ani nebol v izometrických hrách doteraz dosiahnutý. Minimálne nie v takej kvalite, čo sa týka obsahu a grafického spracovania. Pre tento štýl hry sa autori rozhodli upustiť od realizmu a zvolili cel-shading, ktorý sa najviac približuje tomu, čo priniesla séria Borderlands. Akurát farebná schéma je pochmúrnejšia a farby sú studené. Napriek tomu, že je použitá izometrická kamera, na detailoch si dali grafici záležať. Hráč si môže kedykoľvek kameru priblížiť a preskúmať detaily miest, ktorými putuje. Niekedy to je nevyhnutné pre nájdenie tajných chodieb alebo pokladov. Veľký otvorený svet, i keď spracovaný inovatívne, by ale nedokázal pobaviť bez obsahu.
Z pohľadu hrateľnosti kombinuje Seven: The Days Long Gone viacero rôznych štýlov. V prvom rade ide o rozsiahle RPG, ktoré svojou voľnosťou pripomína tie najpopulárnejšie tituly žánru. Hneď v úvodnej zóne dostáva hráč niekoľko úloh, ktoré majú viacero rôznych ciest k ich splneniu. Napríklad pre opravu stanice na výrobu predmetov treba doniesť obchodníkovi zopár predmetov. Je možné ich nakúpiť či nájsť v divočine, tí šikovní ich prípadne môžu ukradnúť okolitým obchodníkom. Ďalšia úloha chce po Terielovi, aby pomohol skupine zlodejov. Je na hráčovi, či zlodejov zneškodní na mieste, alebo sa im rozhodne pomôcť. Následne je potrebné vlámať sa do stráženej oblasti a tu má hráč voľbu buď sa presekať cez nepriateľov, alebo sa zakrádať v tieňoch. Môžete aj ukradnúť brnenie strážam a pokojne sa prechádzať po kamerami sledovaných oblastiach.
Celý Peh navyše žije vlastným životom a reaguje na Terielove skutky a plnením úloh hráč niekedy veľmi výrazne ovplyvní fungovanie spoločnosti. Ak vás obyvatelia uvidia kradnúť, začnú panikáriť a zavolajú stráže. Kriminálnikom ale nebude vadiť, ak sa s niekým začnete mlátiť, pokiaľ to nie je niekto z ich cechu. V hre je možné okradnúť a zabiť takmer každého okrem zopár hlavných NPC. Pre chamtivých zlodejov to ale nie je vždy správna voľba. Obyvatelia ostrova sa totiž často môžu rozprávať o tajomstvách alebo udalostiach, o ktorých by sa hráč inak nedozvedel a tak sa občas vyplatí iba tak sa poprechádzať po ulici a sledovať, kto čo robí. Hlavná dejová línia obsahuje ani nie tucet úloh, no tých vedľajších je v hre niekoľkonásobne viac. Dokopy tak ponúkajú desiatky hodín zábavy. Vedľajšie úlohy navyše nie sú iba typu choď do lesa a zabi tri prasatá. Sú často rozsiahle a podstatne rozširujú príbeh a zážitok z hry, ba dokonca ovplyvňujú jej ukončenie. Hra má totiž tri konce a jeden z nich sa odvíja od toho, ako sa hráčovi darilo vo vedľajších úlohách a čo všetko zistil o fungovaní ostrova. Malým pozitívom pre takto rozsiahle RPG na našom trhu je fakt, že hra obsahujú kvalitnú českú lokalizáciu všetkého herného textu.
Zlodej obchádza všetky pravidlá
Keďže je Teriel zlodej, hra je dizajnovaná primárne pre zakrádanie sa a nepozorované kradnutie potrebných predmetov. Do budov sa dá dostať cez okná, je možné s pakľúčom alebo vŕtačkou odomknúť dvere a hacknúť bezpečnostné terminály. Alebo ak sa chcete dostať do domu bohatého obchodníka, stačí si ho odchytiť niekde v nesledovanej časti mesta a ukradnúť mu kľúč. Možností na postup hrou je naozaj veľa a aj v samotných rozhovoroch s postavami má hráč často viacero spôsobov, ako sa zachovať. Keď nejde všetko podľa plánu a treba utekať pred strážami, banditami alebo zmutovanými príšerami, Teriel má možnosť loziť po strechách a skákať cez ne. Parkour systém, aký môžeme poznať z Assassin’s Creed, tu ale nepôsobí rušivo a v izometrickom svete dáva zaujímavý spôsob, ako prekonať, často nelegálne, mnohé prekážky.
Samotný fyzický postup ostrovom je mierne komplikovaný a hráčovi dáva pocit, akoby postupoval úrovňami. Peh je rozdelený viacerých zón. Každá je špecifická tým, čo hráčovi ponúkne. Väčšina prvých zón obsahuje úlohy, ktoré sa viažu iba na jej oblasť, no neskôr bude hráč nútený putovať krížom-krážom cez celý ostrov. Postup medzi nimi ale nie je jednoduchý. Každá zóna má svoje číslo a prechod medzi nimi strážia Technomágovia, policajná zložka ríše. Ale aj tu je na hráčovi, ako si s touto prekážkou poradí. Jedna možnosť je kúpiť si víza do ostatných zón. Ďalšími je zakrádať sa nestráženými časťami mapy alebo si víza okopírovať od zneškodnených obyvateľov.
Napriek tomu, že je hra primárne zameraná na zakrádanie sa, nechýba tu prepracovaný systém vlastností a schopností, ktoré môže hráč v boji používať. Na výber má mnoho častí brnení a zbraní. Brnenie ovplyvňuje rýchlosť a množstvo zranenia, ktoré Teriel znesie. Zbrane dávajú rôzne možnosti, ako sa vysporiadať s nepriateľmi. Máme tu obyčajné meče, sekery, oštepy a kuše, no aj technológiou a mágiou posilnené strelné zbrane, prípadne elektrické tyče. Každá zbraň ponúka trochu iný štýl boja a preto je dobré vyskúšať si všetko. Mne napríklad pripadali sekery a dýky nudné a tak som sa konfrontácii nepriateľov vyhýbal. No v momente, keď som do rúk dostal poriadny meč, sa môj pohľad na otvorené súboje s nepriateľmi radikálne zmenil. Teriel by ale nebol zlodej bez poriadneho vybavenia a preto má hráč k dispozícii aj pasce na odlákanie alebo zranenie nepriateľov, oslepujúce granáty, dymovnice a iné šikovné nástroje. Niekedy sa ale tieto dva systémy súbojov a zakrádania sa medzi sebou bijú. Hráč môže stratiť motiváciu zakrádať sa, keď vie zneškodniť nepriateľov jedným úderom. Naopak tí, ktorí sa radi zakrádajú, sa môžu ocitnúť nepripravení v situácii, keď musia zdolať niekoľko silných protivníkov naraz, čo môže byť až nemožné.
Zakrádanie sa môže znepríjemniť ovládanie Teriela. Niekedy stačí naozaj málo k tomu, aby zlodej spadol z okraja budovy alebo zašiel za roh viac, než mal hráč v pláne. Niekedy totiž ovládanie pôsobí oneskorene, čo v hre, kde presnosti naozaj záleží, nepoteší. Samotná izometria pri tom zohráva rolu. Ak ste v budove alebo sa nad vami v prírode nachádzajú objekty, kvôli kamere ich často nie je vidieť. Neraz sa mi stalo, že som sa snažil ujsť nepriateľom a nebol som schopný preskočiť medzi krabicami preto, že nado mnou bola neviditeľná stena. Kvôli tomu hráč nevie, čo ho čaká a stačí jeden zlý krok a stráže Teriel má na krku stráže z celej oblasti.
Technológia nie vždy funguje podľa predstáv
V rámci schopností hráč zbiera po ostrove čipy, ktoré môže použiť na zdokonaľovanie sa. Niektoré zrýchľujú pohyb, dovoľujú niesť viac výbavy, uľahčujú hackovanie a odomykanie zámkov, iné dovoľujú stať sa neviditeľným alebo použiť mágiu v boji na zranenie nepriateľov. Takýmito čipmi je možné vylepšiť si aj zbrane a brnenie, je nutné si ich ale vytvoriť vo výrobných staniciach.
Tu sa ale začíname dostávať k negatívnym stránkam hry. Na papieri to totiž všetko znie skvelo, no nie vždy to dobre fungovalo aj priamo v hre. V rámci RPG prvkov má hráč obmedzený inventár. Keď prekročíte hranicu nosnosti, postava zlodeja sa značne spomalí, až nakoniec nebude schopná pohybu. To by ani tak nebol problém, ale zbrane a časti zbroje majú veľkú váhu. Ak chcete mať jednoducho po ruke možnosť prezliecť sa do obleku Biomancerov, Technomágov alebo nejakej inej skupiny, neostane vám veľa miesta na pasce a liečivé predmety. Navyše 90% predmetov, ktoré v divočine nájdete, je označených ako odpad. Ten sa dá dobre predať alebo rozmontovať na materiály, no znova, je ťažké nazbierať si veľa predmetov, ak sa nechcete hodinu prechádzať hore dole medzi miestom s truhlicami a výrobnou stanicou.
Ďalším problémom vie byť správanie sa nepriateľských NPC. Aj keď na sebe budete mať kostým Technomágov, ak sa im postavíte pod nos, môžu vás odhaliť. To je super, ale problém je, že keď máte tento kostým mimo zakázaných oblastí, teda je nepotrebný, stráže sa po vás rozbehnú bez zaváhania. Teda vzniká nutnosť neustále si meniť časti zbroje a mať ich pri sebe k dispozícii viac. Ďalšou nepríjemnosťou boli banditi, ktorí na mňa občas vyskočili aj v meste. A keď vás začnú mlátiť uprostred námestia plného neutrálnych NPC a vy máte batoh plný kameňov, že ste radi, že sa vôbec hýbete, nie je to veľmi zábavné. Samozrejme, ako pri každej hre, aj tu sa treba naučiť jej pravidlá a keď raz dostanete do krvi, čo si môžete pri strážach dovoliť a ako sa správajú nepriatelia, tieto problémy takmer úplne zaniknú. No v úvode môžu spôsobiť veľa nepríjemností a odradiť hráčov.
Dva najväčšie problémy hry sú ale iného charakteru. Jedným je odkomunikovanie herných mechaník, teda pravidiel hry, hráčovi a druhým sú technické problémy.
Seven: The Days Long Gone patrí k rade hier, ktoré hráča nevedú za ruku. Hoci menu obsahuje záložku Výuka s popisom základných vecí, veľa sa toho hráč nedozvie. Mnohí to privítajú ako dodatočnú výzvu, no občas hra zabudne odkomunikovať dôležité veci. Napríklad to, že je možné priblížiť sa k nepriateľom zozadu a zabodnúť ich zbraňou. Alebo to, že je možné ich iba omráčiť, ak si namiesto zbrane zvolíte súboj päsťami. Veľa vecí sa tak človek dozvie z tipov, ktoré sa zobrazujú, keď sa hra načítava, alebo z vlastných skúseností. Nepríjemné je aj to aj v prípade, keď niekoľko hodín preskúmavate ostrov a zbierate čipy a rôzne vylepšenia a až potom zistíte, že ich nemôžete použiť, až kým nepostúpite v hlavnej dejovej línii. To mierne odrádza zvedavých hráčov od prieskumu ostrova, čo je škoda. Naozaj sa dá ísť takmer všade a je zábavné hľadať rôzne cesty, ako sa dostať na požadované miesto. Niekedy sa ale kvôli tomu hráč dostane po hodinovom trápení na dané miesto skôr, než by mal byť. Zistí, že tam nič nie je, až kým ho na dané miesto znova nepošle vedľajšia úloha o niekoľko hodín neskôr.
Technické problémy hry sú kapitola sama o sebe. Niekoľkokrát mi hra spadla so správou „Fatal Crash“, no ak by to bola jediná chyba, na ktorú som pri hraní natrafil, bol by som šťastný. FPS nebolo vždy stabilné a aj napriek dobrému hardvéru bol občas zážitok zo stabilnej hry snom. Problémami boli aj NPC, ktoré sa zasekávali v stenách a niekedy tak nebolo možné ukončiť hernú úlohu alebo získať potrebné predmety z mŕtvoly, prípadne ma nepriatelia zranili a zabili úderom cez stenu. Plánovanie veľmi kazí aj fakt, že keď si načítate hru, pozície nepriateľov budú iné než boli pri jej uložení. Občas mi mali prísť na pomoc posily, no zasekli sa v transportéri. Videl som, ako v ňom bežia, no dvere boli zatvorené a tak som bol proti nepriateľom sám. Alebo som zabil veľkého nepriateľa, no aktuálna úloha sa mi neukončila. Musel som preskúmavať každý kút oblasti, kým som nenašiel všetky zápisky, ktoré ma mali k nepriateľovi naviesť a až potom som musel ísť na miesto, kde som ho zabil, aby sa úloha skončila. Problémom je aj craftenie, systém vytvárania predmetov. Všetky materiály sú označené ako smetí a tak človek nevie, čo môže bezpečne predať a čo si má odložiť. Pri takto triedenom inventári by totiž hráč čakal osobitnú záložku pre materiály, no taká v hre, bohužiaľ, nie je. Pozitívna je ale komunikácia zo strany vývojárov. Reagujú na podnety v Steam diskusiách a titul už od vydania dostal 6 aktualizácií, ktoré niektoré zo spomenutých problémov stihli vyriešiť. Napríklad problémy, ktoré tu spomínam, som aj sám odkomunikoval na Steame a dostal som od autorov pozitívnu odpoveď. O niekoľko dní na to hra dostala aktualizáciu a bol vylepšený prístup k materiálom vo výrobných staniciach a takisto je lepšie znázornené, kedy môžete nepriateľov prebodnúť od chrbta.
Galéria
Comgad.cz ponúka limitovanú edíciu s digitálnou mapou, príručkou, artbookom a soundtrackom s kompletnou textovou českou lokalizáciou za 28,99€ – http://www.comgad.cz/obchod/pc-hry/rpg/seven-the-days-long-gone-limitovana-edice/
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Seven: The Days Long Gone 2017
Seven je 3D izometrické RPG inšpirované hrou Thief. Zmocníte sa úlohy samotárskeho dobrodruha a preskúmate nelineárny, sandboxový svet. Za hrou stojí mimo iné aj niekoľko vývojárov, podieľajúcich sa na treťom Zaklínačovi.
- Platforma: PC
- Žáner: RPG
- Výrobca: IMGN.PRO,Fool’s Theory
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad