Naratívno-epický,alternatívno-historický a filozoficko-vedecko-fantastický mišung. No, skrátka hotový Torment!
Aby sme boli úplne na rovnakej vlne; slovo „Torment“, v preklade z anglického jazyka, znamená utrpenie. A buďte si istí, že vaše pohodlné, mainstreamovými klišéovitými „erpégéčkami“ rozmaznané hlavy dostanú tvrdý budíček. Ak ste unavení, radšej sa vyspite, ak máte problémy s očami, kúpte si okuliare; Torment je verný starej škole, kde budete robiť len dve veci; čítať a premýšľať.
Tak trochu ako pri klasickej literatúre, len zábavnejšie. Oveľa, oveľa zábavnejšie. Torment je sám o sebe ako starodávny artefakt, ktorými je hra presýtená; väčšina dnešných hráčov (hlavne tínedžerov) nebude vedieť, čo s ním robiť, druhá skupina to aspoň skúsi a potom s nechuťou hodí naspäť do kúta…
Ale tí, ktorí si pamätajú dobu, kedy bol príbeh všetkým, izometrické RPG boli na vrchole a pojem „originalita“ sa nevzťahoval len na pôvod CD nosičov, ukryjú nový Torment láskyplne pod tričko a možno aj pustia slzičkou nostalgie.
Starý káder, nová hra
Na rozdiel od spirituálneho predchodcu nového Tormentu tentoraz vyhnanci z inXile Entertainment (áno, presne tí borci, ktorí stoja za ďalším, tentoraz fallouťáckym „špiritusom“ Wasteland 2) zalovili v podivných vodách Monte Cookovho sci-fi fantazmagória nazývaného Numenéra. Ruku k dielu priložili aj také hviezdy herného neba, ako Brian Fargo (Fallout 1,2, Baldur´s Gate, Planescape: Torment) či Chris Avellone (Star Wars: KotOR II, Fallout: New Vegas, Wasteland II). A ten zoznam je oveľa, oveľa dlhší! Nepochybne aj vďaka takejto sľubnej zostave machrov sa napokon štúdiu podarilo cez štartovač vyzbierať neuveriteľných päť miliónov dolárov (vyše 4,7 mil. eur, priemer na jedného prispievateľa je cca 50 eur).
To zhruba stačí na dve veci; aby ste vydali jednu alebo viac skutočne kvalitných hier, alebo si kúpili jedno z najdrahších áut sveta, Lamborghini Veneo. Chvalabohu, že tu dnes máme to prvé…
Renesancia klasických RPG
Úspech pokračovania hitu z roku 1999 bol takpovediac predurčený už len vďaka skalným „erpégéčkarom“ zo starej školy, ktorí na hĺbkovo rozpracované postavy a bohatý príbeh nedajú dopustiť. Planescape: Torment patril svojho času (a vďaka kultu, ktorý sa okolo neho vytvoril, v podstate dodnes parí) medzi absolútne topky videoherného priemyslu. Ohromil nás nielen pútavým scenárom a zasadením, no najmä zaujímavými postavami s vlastnou históriou a charakterom. Verejnosť hru ovenčila prívlastkami ako „unikátny“ a „originálny“, a ak ste sa s D&D kampaňou pretavenou do videohernej formy doposial nestretli, smelo navštívte stránky hociktorého e-shopu a ponorte sa do komentárov herných pamätníkov. Pri dnešnom hejtovacom trende je to vskutku labužnícke čítanie!
Keď si teda vezmeme do úvahy staršieho brata, ktorému sa Torment: Tides of Numenera musel aspoň vyrovnať, mastný výsledok kickstarterovej kampane a vývojársky tím plný géniov, je jasné, že od nového počinu štúdia inExile sa očakávalo naozaj veľa. Mainstreamom možno Torment len tak prefrčal bez toho, aby sa zdvihli veľké vlny, no sklamať takú bohatú základňu naozajstných a verných fanúšikov… to by bola pre Farga s Avelloneom kariérna samovražda. Podarilo sa im teda doručiť výsledok v očakávanej kvalite?
Hybridný stredovek a ťažké sci-fi
Podobne ako pri Planescape, aj Numenéra má pôvod v stolových hrách. Je jednou z mnohých kampaní pre mega populárny „dračák“ – Dungeons & Dragons, a odohráva sa v tzv. Deviatom svete, ktorý je postavený na ruinách ôsmich predošlých. Numenéru vytvoril brilantný Monte Cook a spojil v nej zdanlivo nespojiteľné; akýsi hybridný stredovek a ťažké sci-fi.
Torment: Tides of Numenera je hrou zasadenou do rovnomenného sveta, ktorý je, stručne povedané, medzigalaktickým bordelom obrovských rozmerov… v dobrom slova zmysle. V Deviatom svete, teda na Zemi zhruba o miliardu rokov neskôr, nájdete skrátka všetko, od duchov, cez vesmírne démonické entity, návštevníkov z iných planét, polobožské (a miestami aj božské bytosti), až po robotov či iné záležitosti klasického sci-fi.
Aj keď od pôvodného fantasy ladenia, ktoré si pamätáme z Planescape, sa vývojári tentoraz odklonili výberom univerza, v Numenére stále nájdeme niektoré odlesky fantastiky, umne podávané tak, aby hráči neboli príliš zmätení. Jedným z najvýraznejších tu je mágia, aj keď v skutočnosti nejde o mágiu, ale vedu a poznatky nadobudnuté dávno zabudnutými civilizáciami; nanotechnológie, cestovanie v čase a priestore, telekinéza, ba dokonca aj klasické „kúzla“ využívané v boji sú v Numenére niečím iným – ezotériami –, a tí, ktorí ich dokážu využívať, sa nazývajú nanovia a nie čarodeji.
Práve okolo jedného z nich sa točí hlavná dejová línia. Aj keď je stereotyp najmocnejšieho „mága“ všetkých čias miernym klišé, autori ho dokázali v hre využiť na to, aby vytvorili zaujímavý koncept akejsi mimoriadnej postavy. Skoro stále ju niekto spomína a vy sa nemôžete dočkať, až sa s ňou, teda, ak vôbec, stretnete. Je nikde a svojím spôsobom všade – niekedy bude témou rozhovorov, inokedy zasa narazíte na niekoho alebo niečo, s čím už táto postava kedysi prišla do styku. Neočakávane vás budú oslepovať záblesky jej spomienok starých stovky rokov, a to hraniu dodáva ešte väčšiu hĺbku.
Dve slová: originalita a unikátnosť
Platí jednoduché, no zlaté pravidlo: V Tormente nikdy neviete, na koho – alebo na čo – narazíte. Samozrejme, to sa dá predsa povedať o každej hre, ak ju hráme prvý krát, no tu takéto slová naberajú iný rozmer. Napríklad, jednou z prvých postáv, ktoré stretnete (a ktoré sa k vám môžu na ceste pridať), je bádateľka a dobrodružka Callistege; pôvabná dáma v červenom, ktorú budete počas celej hry vidieť minimálne trojmo aj bez alkoholu. Nešťastnou náhodou sa jej totiž podarilo k sebe privolať aj svoje vlastné ja z iných realít. Výsledkom je teda inteligentná, no miestami uštipačná a cynická rádoby čarodejnica, ktorá naraz vníma dianie vo všetkých alternatívnych realitách.
Ďalší šok prišiel, keď som sa na druhý pokus (prvýkrát ma zabil lúč z akéhosi starodávneho obelisku, aj keď ma hra varovala, že to skončí zle. Odvtedy som začal brať dialógové texty o čosi vážnejšie) konečne dostal do civilizácie a prvého mesta. Tam som sa pre zmenu stal svedkom akejsi stredoveko-futuristickej popravy, pri ktorej odsúdenec prežíval v tranze nočné mory a jeho slová vychádzali z úst ako zhmotnený mäsový povraz, ktorý sa mu obmotával okolo tela, až ho mal nakoniec zadusiť. A aby kreatívneho sadizmu nebolo málo, jeho mŕtvolu mal potom zožrať príslušník jednej z mnohých starodávnych rás, aby mohol archivovať zločincove spomienky.
Ak si odmyslím skvelý výber herného univerza a prudko originálneho príbehu, alfou a omegou sú, podobne ako pri Planescape, postavy a vedľajšie misie. Ako fanúšik RPG žánru si stojím za tým, že dobrú roleplay hru tvoria práve tieto dve veci. Krátke, často malicherné príbehové pasáže a uveriteľný dojem z postáv, ktoré vás celým ródeom sprevádzajú – keď sa naplno ponorím do vedľajšieho obsahu, no stále viem, čo je mojím hlavným a prvoradým cieľom –, keď je okolný svet dostatočne zaujímavý a nie je len prázdnou kulisou s NPC-čkami do počtu, vtedy si RPG dokážem užiť najviac. A Torment taký je.
Či už náhodou vleziete do okultného baru, kde s najväčšou pravdepodobnosťou predčasne zachránite svet, umožníte prastarému robotovi „splodiť“ deti, vyriešite duchársku záhadu alebo načisto zmeníte život mutantskému tínedžerovi (okej, možno ho takpovediac opijete rožkom, vy zlí, zlí podrazáci!) – vždy máte istotu, že na ďalšom kroku zažijete niečo, čo vás prekvapí alebo inak vyvedie z rovnováhy. Už som, v súvislosti s Planescape, spomínal originalitu a unikátnosť, a teraz tieto slovné kalibre použijem znova. Torment: Tides of Numenera na jednej strane využíva klasické RPG mechaniky, akými sú ťahové súboje či rozvoj postavy na báze EXP (skúsenostných bodov), „skillov“ (zručností) a štatistík, no na strane druhej hráčovi ponúka rozľahlé, nevšedné a pre drvivú väčšinu našincov absolútne neznáme prostredie Deviateho sveta plné artefaktov, osobitných a zapamätateľných charakterov a brilantné dialógy, aj keď vo väčšine prípadov bez dabingu.
Narodíte sa niekoľko kilometrov nad zemou
Kvalitatívnu líniu narácie a textov všeobecne si hra zachováva už od samotného začiatku. Zobudíte sa niekoľko kilometrov nad zemou na to, že jednoducho padáte. Neviete, kým ani čím ste, v hlave máte len guláš spomienok, ktoré stopercentne nie sú vaše. Kedysi ste boli len prázdnou schránkou veľmi mocnej bytosti, ktorá ju ale po čase odhodila a prevtelila sa do inej. Svojím spôsobom ste sa v tom momente narodili vy; nové vedomie v cudzom tele. Nemáte však čas ani na to, aby ste boli v šoku. Pád sa blíži, kilometre pod vami sa čoraz viac skracujú a ako čoskoro zistíte, po krku vám ide tajomné a hrôzostrašné stvorenie nazývané Smútok.
Zhruba tak vás privíta vo svojom náručí nový Torment. Hrať ho je do veľkej miery – čo sa kvantity a kvality textov týka – ako čítať obzvlášť dobré sci-fi, len s tým rozdielom, že tu ste hlavnou postavou a nie len nečinným pozorovateľom, ktorý si vychutnáva rozvíjajúci sa dej. Ten, ako to už v RPG hrách býva, tvoríte vy; menej časté je však už to, že tím Briana Farga obišiel komerčnú cestu kilometrovým oblúkom a zacpal hráčom ústa síce na žalúdok (či skôr myseľ, ak mám byť presný) ťažkým, no sýtym a najmä kvalitným sústom, ktoré si zachováva obsahové kvality svojho predchodcu. A čo je taktiež dôležité, posúva vizuálny dojem zo série Torment na vyšší stupienok.
Skvost, ktorý mladých fanúšikov odradí
Pokrok je v tomto smere, samozrejme, jasne viditeľný (veď od Planescape ubehlo vyše 17 rokov!) a aj keď sa rozmanitému, originálnemu prostrediu v podstate nedá nič vytknúť, jeho spracovaniu už niečo málo predsa. Mne osobne slabšie textúry (ah, ten „oldskúl fíling!)“ a absencia podpory rozlíšenia vyššieho než 1080p (v tomto prípade však ide skôr o chybu, nakoľko rozlíšenia v ponuke sú, len nejdú aktivovať) ani v najmenšom neprekážali, no pravdou je, že nemusím byť práve najreprezentatívnejšou vzorkou hráčskej vôle. Budem ale odvážny a poviem, že pár vrások pri takej fešande celkový dojem neskazí… nie, problém, a teraz rozprávam v regionálnej rovine, týkajúcej sa špecificky slovenských hráčov, leží niekde inde.
Keď rozprávam, vlastne v tomto prípade píšem, o bohatých, zapamäteľných a jedinečných dialógoch s koloritom humoru, irónie a serióznosti, neznamená to ani ťuk, ak neovládate angličtinu alebo iný jazyk, do ktorého je hra lokalizovaná. Slovenčinu alebo češtinu budete, žiaľ, hľadať márne. Nebola by to, samozrejme, až taká obrovská prekážka, ak by rozhovory a texty všeobecne netvorili 80 percent celej hry. Veď ešte aj z nechceného súboja sa môžete popri strieľaní po nepriateľoch vykecať.
Ale ruku na srdce; Torment mi naozaj, ako RPG, sadol, no viem si predstaviť zástupy nových, mladých fanúšikov série, ktorých opustí nadšenie po prvej polhodine hry strávenej alt-tabovaním na Google Translator. Ak si k tomu ešte pripočítam, že väčšina úloh, ktoré budete v Tormente riešiť, má tuhý filozofický alebo aspoň morálny podtón a musíte sa nad nimi zamyslieť, nemôžem inak než odporučiť prípadným nováčikom do podobného štýlu RPG, aby kriticky zhodnotili úroveň svojho cudzieho jazyka. Filozofické pozadie sa dá prehliadnuť, prinajhoršom rovno odignorovať, no nie práve najľahšia angličtina môže byť studenou sprchou už počas prvej hodiny hrania.
A to nehovoriac o tom, že uvádzacia tržná cena činí na Slovensku 40 eur… nie práve lacné osvieženie.
Numenera je o numenérach. Prekvapivo
Vráťme sa ale naspäť k ďalšiemu z dôvodov, prečo je Torment dobrou hrou a nemal by chýbať nielen v knižniciach fanúšikov-nostalgikov, ale ani na poličkách zarytých milovníkov RPG. Jednou z vecí, ktoré na Tormente momentálne zbožňujem, sú numenéry. Nie, nemyslím práve názov hry, aj keď ten je, samozrejme, od numenér odvodený. Numenéry v hre predstavuje všetko, čo po sebe zanechalo predošlých osem civilizácií (aktuálna je už deviata). Tie zvyčajne zažili svoj vrchol, potom recesiu a na koniec pád… všetko pre to, aby sa to po pár tisícročiach mohlo pekne zopakovať. Samozrejme, každá začínajúca civilizácia stavala na ruinách tej predošlej a postupne pridala aj čosi svoje, takže svet, ktorý bude vaša postava preskúmavať, je plný čudesných, unikátnych (opäť musím to slovo použiť) artefaktov. Predmety, bytosti, zvieratá, technológie, kultúra… všetko, čo zostalo po predošlých nájomníkoch Zeme, sa v Tormente označuje ako numenéra. Niektoré sa dajú použiť, aby počas súbojov jednorazovo zvrátili blížiacu sa porážku, iné majú trvalejšiu – a často mocnejšiu – povahu, a dokážu natrvalo vylepšiť vašu postavu. Sú, isteže, veľmi vzácne. No, a potom existujú aj numenéry, ktoré sú v podstate na nič, no keďže sú to relikvie, majú aj tak veľkú cenu. Šup s nimi k najbližšiemu obchodníkovi!
Ešte podstatnejšie než tento koncept artefaktov je ale to, že originalita sa v hre nedotýka len príbehu, univerza a postáv, ale vývojári si dali záležať aj na takých „drobnostiach“, akými sú predmety. Väčšina z nich má svoj pôvod, svoj vlastný príbeh. A aj keď nebudete ani v najmenšom tušiť, kto je nejaký ten či onen mocný bojovník, ktorý pred vami držal váš nový meč, určite sa budete cítiť špeciálne… alebo minimálne špeciálnejšie.
Nosnou myšlienkou hry Torment: Tides of Numenera sú filozofické otázky, najčastejšie pojednávajúce o tom, akú váhu má život jednotlivca v spoločnosti. Žiadnu? Veľkú? Absolútnu? Hra vás často postaví do situácie, kedy budete musieť nájsť odpoveď. Torment nie je hrou o cieli, ale ceste, a dokonca aj neúspech môže niekedy otvoriť dvere, ktoré by v opačnom prípade zostali zatvorené. Ako hráči si budete si raziť svoju vlastnú cestu naprieč pozoruhodným svetom plným anomálií a čudesností, a spoločnosť vám budú robiť tie najneobyčajnejšie postavy s vlastnými osudmi, názormi a povahami.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Torment: Tides of Numenera 2017
Nástupca kultového RPG Planescape Torment, na ktorého sa čakalo dlhých 17 rokov. Ide tak o tradičné izometrické RPG, s prepracovaným príbehom, charaktermi, pokročilými voľbami a poctivou hrateľnosťou, ktorá vám nič nedaruje.
- Platforma: PC
- Žáner: RPG
- Výrobca: inXile entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Playman