AirLand Battle bola doktrína, fungujúca od roku 1982 do neskorých 90. rokov. Išlo o novú doktrínu, v ktorej pozemné jednotky fungovali ako agresívne, manévrujúca obrana a vzdušné sily ako útok na záložné jednotky, zásobujúce frontovú líniu nepriateľa. Podobne to funguje aj v hre… Ale dosť bolo poučiek.
Všetci hráči po prvom otvorení menu hry najprv zakúsia singleplayer. V European Escalation sme boli svedkami kampane s predurčeným sledom misií. V AirLand Battle sa však naskytne mapka na štýl série Total War, a teda k sledu misií sa dostane aj viac taktizovania a prešmykov na taktickej mape. Za vyhraté bitky si budete môcť povolávať do zbroja posily, respektíve nové armády, ktoré urýchlia pohyb a obsadzovania sektorov mapy. Okrem toho však taktiež môžu byť použité k tvoreniu káps, v ktorých obkľ účite nepriateľskú armádu a prispejete k jej úplnému zničeniu. Za body sa však taktiež bude na taktickej mape dať povolať obľúbená zbraň väčšiny hráčov, a to taktická atómová bomba.
Ďalšou obľúbenou voľbou väčšiny hráčov je Skirmish, ktorý je, mimochodom, v oboch Wargame veľmi nudný. Avšak v oboch hrách sa k nemu viažu takzvané decky. Decky, zostavy, fungujú podobne ako karty. Kariet je v balíku vždy veľa, avšak nemôžeme použiť tie, ktoré nemáme na ruke. Aj vo Wargame sa jadro vašej armády bude vytvárať v menu, kde si vyberiete, ktoré jednotky budete mať v portfóliu na bojisku. Samozrejme, deckov je možné si vytvoriť toľko, koľko len hrdlo ráči. Novinkou však oproti predošlej hre je to, že jednotlivé jednotky si nebudete musieť odomykať za hviezdičky dostávané počas hrania, ale budú od začiatku odomknuté všetky. Aby sa však predišlo vystavaniu najlepšieho a najideálnejšieho decku, sú do hry zakomponované typy vojsk, ktoré zvýhodňujú isté typy jednotiek a iné buď znevýhodňujú, alebo ich nasadenie absolútne znemožňujú.
Hra tým pádom dovoľ uje hráčom vytvoriť si úplne osobitný štýl hrania. A taktiež netreba mať strach, že niektoré typy budú zvýhodnené oproti ostatným, keďže ide v hre hlavne o taktiku pohybu vojsk po mape. Preto aj môj obľúbený PARA deck nazvaný ВДВ, skratka pre Воздушно-десантныевойска (Vozdushno-desantnye voyska), ktorý je tvorený čisto parašutistickými jednotkami s podporou mínometov, letectva a bez podpory tankov a helikoptér, patril často k jedným z najefektívnejších na bojisku.
Novinkou na bojisku sú aj lietadlá. Tie v hre fungujú na princípe podpory „spoza mapy“. Lietadlá si, ako každú inú jednotku na bojisku, jednoducho zakúpite a následne ich budete využívať s tým, že sa zjavia na okraji mapy a vy ich následne môžete ovládať. To, že sa budú deliť výzbrojou, určením, rýchlosťou a vlastne všetkým, čím sa v realite líšia, snáď ani netreba zmieňovať. Pointou však je, že vďaka lietadlám hra dostala omnoho rýchlejší spád. Keďže aj lietadlá čosi stoja, ostatné jednotky dostali zredukovanú cenu, a teda je hráč za menší čas schopný vrhnúť do boja viac techniky. Avšak je možné o ňu aj rýchlejšie prísť, keďže… Keďže lietadlá.
Wargame sa radí k tým hrám, ktoré pirátov moc baviť nebudú. Stavebným kameňom celej hry je totižto multiplayer. V hre sú zachované všetky módy, ktoré boli už v pôvodnej hre. Najzaujímavejším zo všetkých je však multiplayerová kampaň, v ktorej si zahráte už predtým spomínané singleplayerové kampane, avšak s tým rozdielom, že za protivníka tentokrát nebudete mať AI, ale reálneho ľudského oponenta. Reálne teda hra jedného hráča, ktorá už je však hra dvoch hráčov, chytí ešte niekoľko násobne ťažší priebeh. Okrem klasickej hry 1v1, 2v2, 3v3 a 4v4 sa v hre objaví aj nový typ zápasu, kde sa na mape popasujú až dokonca dvadsiati hráči. Hra v tomto móde však pôsobí príliš preplneným dojmom, a tak sa väčšina hráčov stále viac a viac upína ku klasickým zostavám pre dvoch, štyroch, šiestich, respektíve pre ôsmych hráčov. Predsa len, keď si zoberieme dvadsať hráčov na bojisku a počet ragequiterov, hra veľmi rýchlo skončí s oveľa, oveľa menším počtom hráčov.
Podstatnej zmeny sa dostalo aj UI hry. Panely pôsobia priehľadnejším dojmom, infografika o zbraniach a jednotlivých muníciách je tvorená nie fotkou zbrane, ale jej bielym obrysom alebo tvarom munície. Grafika sa oproti predchodcovi nezmenila, pribudli jedine nové efekty, ako napríklad teplý vzduch stúpajúci od výfuku vrtuľníka alebo zmenené stopy po prelete protitankových alebo protilietadlových striel. Nový renderovací systém taktiež umožnil v hre vytvoriť ako iné typy terénu, tak aj plošiny. Po novom sa teraz objavili svahy, kopce, nerovnomerne stúpajúce svahy… Skrátka všetko, čo patrí k škandinávskej prírode, v ktorej sa hra odohráva. Výraznej zmeny sa však dostalo zvukovým efektom na bojisku. Streľba z diel dostala tvrdý výbušný zvuk, guľomety znejú taktiež tvrdšie, a hra teda znie oproti jej tatkovi omnoho viac reálnejšie . Grafika a zvuk síce hru nerobia, ale Wargame túto zmenu veľmi potreboval.
Pri Škandinávii ako dejisku hry, treba spomenúť aj nové portfólio jednotiek, ktoré sa dostalo všetkým národom a k tomu sa prirátali aj štyri nové. Za NATO sa budete môcť po novom vyšantiť za „Krížovú trojku“ – Dánsko, Nórsko a Švédsko. K tejto trojke sa do hry dostala aj ďalšia severská krajina, avšak z trochu inej časti zemegule. Na Európske bojisko pristane totižto okrem amerických bômb aj javorový list a ukáže svoje kvality.
Osobne som predchodcu, European Escalation, prestal hrať asi po dvadsiatich hodinách. V AirLand Battle však strávim času omnoho viac. Generál alebo súdruh generál, veľa zdaru na škandinávskom bojovom poli!