Láka vás predstava správať sa pred TV ako blázon? Chcete sa pri hre cítiť trápne a pri vykonávaní úkonov JoyConom v ruke mať pocit, že robíte niečo nechutné? Túžite sa pred vašimi rodičmi strápniť a pred rodičmi vašej frajerky/frajera definitívne odpísať? Chcete jednoducho vyhodiť peniaze do kanála? Tak v tom prípade je absurdná bizarnosť 1-2-Switch pre vás ako stvorená.
V hre je dohromady 28 minihier, ku ktorým sa ale nedostanete hneď. Najprv si budete musieť prejsť minimálne štyrmi z dostupných úvodných siedmich, a až potom sa vám odomknú. Je treba podotknúť, že v prvých siedmich je zväčša len to najhoršie zo všetkých minihier. Spomeniem napríklad boxovaciu Boxing Gym, bežaciu Beach Flag, pištoľnícku Quick Draw alebo tragicky nudnú Zen, ktoré si zapnete snáď len raz, možno dvakrát, no viac sa k nim nedostanete.
Vzhľadom na to, že minihier je veľa, nemalo by zmysel hovoriť o každej, keďže všetky pracujú na obdobnom prístupe pohybového ovládania. Rozdiel je len v jednotlivom pohybe. V niektorých musíte dbať na jemnosť, v iných zase na rýchle pohybovanie rukou do strán, niektoré využívajú funkciu vibrácií a ďalšie dokonca vyžadujú položenie JoyConu na rovnú plochu.
Zlé hry však v tomto prípade rozhodne prevažujú a tvoria vlastne drvivú väčšinu. Signal Flags, v ktorom dvíhate ovládače ako vlajky podľa hlasových pokynov, je zábavný len tak na pol plynu. Dôvodom je, že zatiaľ čo jeden hráč vykonáva pohyby presne podľa hlasu, druhý musí smerovať rukou vždy opačne. To znamená, že pre toho prvého to bude pekná nuda už od začiatku a zabaví sa hlavne ten druhý.
Buďme úprimní hneď od začiatku. Shoda Shake je úplne nezmyselná hra, v ktorej vlastne ani nesúťažíte, nakoľko vašou jedinou úlohou je pohybovať rukou tak rýchlo, kým z peniacej sódy na obrazovke neodletí zátka. Podobne je na tom aj Shave, v ktorej si holíte tvár. Ide asi o jednu z tých najbizarnejších a, bohužiaľ, aj najmenej zábavných hier. Nehovoriac o úplných hrôzach ako Baby, v ktorej pohybom konzoly imitujete kolísanie ukvičaného bábätka v náručí a Eating Contest evokujúcej simuláciu súťaže v jedení.
Fake Draws je obdobou Quick Draw a ide o znova o pištoľnícku minihru, pri ktorej musíte dávať pozor na pokyny hlasu, pretože niekedy môžu fejkovať slovo „draw“ iným (napríklad slovkom „fly“) a vtedy nemôžete tasiť svoj kolt. Za takú jednorázovku by sa dal považovať aj Baseball imitujúci hádzanie lopty pálkarovi aj pálkovanie samotné.
Niektoré minihry ale majú aj niečo do seba. Asi najviac som si užil Ball Count, kde sa pomocou úžasne implementovaných vibrácií váš JoyCon premení na krabičku, v ktorej sa nachádzajú guľôčky a vy ich musíte podľa pocitu z vibrácií 3D rumble spočítať, respektíve určiť čo najpresnejšie ich počet. Pocit z JoyConu naplneného guličkami je až neuveriteľne reálny. To, ako narážajú na seba a zároveň aj do stien, je až takmer dych berúce. Pri tejto hre musíte na rozdiel od väčšiny používať aj svoju predstavivosť a dôvtip, čo mne skutočne vyhovovalo.
Čo sa skillu týka, veľmi sa mi páči aj Treasure Chest, v ktorom váš JoyCon predstavuje truhlicu zamotanú do reťaze. Skutočná zábava tkvie predsa v súťaživosti a šikovnosti s akou si dokážete predstaviť zamotaný ovládač, ako ho vidíte na obrazovke a v schopnosti prirodzene ho podľa toho otáčať. Veľmi ma bavil aj…teda vlastne už nič iné. Ball Count a Treasure Chest boli jediné minihry, ktoré sú schopné vás znovu prilákať a zároveň aj skutočne zabaviť. Z celkového počtu 28 je číslo 2 viac ako tragické.
Dosť ma otravovali úvodné ukážky, ktoré majú za úlohu predstaviť samotné hry. Sú hrané reálnymi ľuďmi a slúžia ako tutoriál. Nielen že trvali vždy pomerne dlho, utrpením bolo aj vidieť tie umelé tváre, ako sa počas hrania „zabávajú“ a zažívajú tie „najlepšie chvíle svojho života“. Nintendo, toto myslíš vážne? Oproti úžasným choreografiám z Just Dance 2017 vyzerajú tieto tanečné alebo herné prvky dosť rozpačito.
Plytkosť je zrejme slovo, ktoré najlepšie opisuje celkovú výdatnosť hry. Minihry jednoducho nie sú zábavné a neudržia vás príliš v nasadení . Chýba tomu niečo, čo by vás hnalo a vnútri vám našepkávalo: „Tak a teraz to už dokážem lepšie, budem lepší, teraz ťa porazím!“ Hra vám nevie dodať pocit postupu a zlepšovania sa v jednotlivých hrách, čo je základný prvok súťažných žánrov.
Najdôležitejšou otázkou ohľadom celej hry je, prečo si za takýto súbor minihier Nintendo účtuje tak veľa, respektíve, prečo si vôbec niečo účtuje. 1-2-Switch je presne takým typom hry, ktorý mal byť pribalený ku konzole zdarma alebo by mal byť predávaný za maximálne10€. 1-2-Switch namiesto toho na eShope stojí celých 50€, čo je tá najabsurdnejšia absurdnosť celej tejto tragickej kolekcie minihier napráskaných úplnou nezmyselnosťou.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
1-2-Switch 2017
1-2 Switch je prvá hra od Nintenda, v ktorej si spolu so súperom pozeráte z očí do očí, miesto na obrazovku. Hra chytro využíva všetky netradičné funkcie novej konzoly. Od prestreliek na divokom západe, až po kopírovanie tanečných kreácií súpera. Hry v 1-2 Switch kolekcii oživia každú párty na akomkoľvek mieste.
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: párty hra
- Výrobca: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest