Welcome to Jurassic Park!
Na ten desivý úvod nikdy nezabudnem. Zvuk tónu A v podobe ako keby napnutej rezonujúcej struny dotýkajúcej sa o nejaký kus plechu sa chladnokrvne rozlieha celou obrazovkou. Logo spoločnosti OCEAN sa nemo vlní pod ikonickým logom Jurského Parku a hypnotizuje diváka strnulého okamžite od úvodných sekúnd po spustení hry. Obrazovka tmavne a spolu s meniacou sa hudbou posúvajúcou sa o oktávu vyššie k súzvuku tónov D a F# sa objavia sa zlovestné oči Tyrannosaura Rexa a s následným arpeggiom A/E sa zdola obrazovky vynorí celá hlava toho kráľa dinosaurov uprene sa ako laser dívajúc vám priamo do duše. Zrazu Rex vycerí zuby a mňa skoro trafí infarkt.
Veru, byť dieťaťom a vidieť niečo také na TV, to sa vám hneď zmení nálada a z rozradosteného, smejúceho sa caparta sediaceho pred svojou obľúbenou konzolou sa zrazu stane zmeravený rojko hľadajúci útechu za maminou sukňou. Hra Jurassic Park z roku 1993 zapôsobila prvý dojmom, na aký sa jednoducho nezabúda. Našťastie, desivým hororom je skutočne nasiaknutý len úvod hry, nakoľko celý jej ďalší zvyšok sa nesie v podobe zábavnej strieľačky s neuveriteľne chytľavou hudbou.
Úvodný level a skladba Triceratops Stampede – lepší začiatok si hra ani nemohla viac priať
Návrat do prehistorického sveta
S pokračovaním Jurského sveta v kinách sme sa rozhodli, že sa pozrieme na to, ako začínal tento kult kultov vo videohernom svete. Z toho dôvodu nemohol náš prst ukázať na nič iné, než na túto 25 rokov starú akčnú hru pripravenú na motívy rovnomenného filmu a knihy od Michaela Crichtona. Ak ste teda niekedy túžili vedieť, ako vyzerala úplne prvá videohra z tohto príťažlivého univerza vôbec, ocitli ste sa momentálne na tom najlepšom mieste.
Hra Jurassic Park bola poňatá ako akčná hra o šiestich leveloch majúci jeden spoločný cieľ, nájsť čo najrýchlejšie cestu preč z dinosaurami ovládnutého ostrova Isla Nublar. Tú nakoniec samozrejme aj nájdete, no medzitým ale stihnete i zopár záchranných akcií, pohráte sa aj so sústavou počítačov a budete čeliť obrovskému Tyrannosaurovi Rex. Vzhľadom na limitácie samotnej konzoly nebolo možné pretvoriť film do hry v pomere 1:1, no je nanajvýš zaujímavé, že hra si vypožičiava paradoxne viac z knižnej predlohy, než zo samotného filmu. Utrpela tým ale hra? Určite nie.
Keby sa hra len striktne držala filmu, nikdy by sme sa nemohli dočkať napríklad slalomárskeho úseku naprieč stádom rozbehnutých triceratopsov alebo úrovne, v ktorej hráča ohrozujú vybuchujúce minisopky. Skrátka, Jurassic Park bol síce filmom zásadne inšpirovaný,no viac čerpala z knihy, a aby toho nebolo málo, po hernej stránke sa navyše tvorcovia radi nechali unášať aj vlastnou fantáziou.
Vo filme čĺnkovanie síce nebolo, ale čo na tom, v hre to pôsobí prirodzene
Dinosaurie vajcia ako kľúč k poznaniu
Na svoju dobu bola hra pozoruhodná vo viacerých smeroch. Kým drvivá väčšina strieľačiek sa dali ovládať len zo ľavej strany do pravej a naopak, Jurassic Park bola poňatá ako izometrická hra, v ktorej sa hráč mohol pohybovať všetkými smermi. Aby toho nebolo málo, narozdiel od bežných akčných hier ponúkajúcich tradičné scrollovacie lineárne levely boli úrovne v tejto hre otvorené, hoci sa zdráham použiť termín open world, a hráč ich mohol skúmať v tempe a smere, aký si on vybral. Vzhľadom na to, že levely boli pomerne veľké, mali nelineárny dizajn a hráč sa mohol po nich skutočne rôznorodo potulovať, sa v nich dalo až zarážajúco poľahky stratiť. Ono je treba brať na zreteľ aj to, že 8-bit neponúkal nikdy veľké variácie prostredí, čiže to, že ste zrazu nevedeli kde ste, mala za príčinu aj jednotvárnosť grafického spracovania.
Gro každého levela bola tak trocha zvlášťnosť. Hráč totiž musel vyzbierať všetky vajíčka, aby mu bolo umožnené dostať sa ďalej. Potrebovali ste prístupovú kartu, museli ste vyzbierať vajíčka a dostali ste ju, potrebovali ste niečo iné, museli ste vyzbierať vajčíka, a tak ďalej. Všetko, čo ste potrebovali získať v zmysle logického postupu v príbehu, to všetko vám dali vyzbierané vajíčka. Tento systém slúžil predovšetkým ako akési obmedzenie, ktorým si hra hráča strážila, aby sa nedostal na dôležité miesta hneď po pár sekundách. Dnes to už môže pôsobiť samozrejme divne, no má to svoju logiku. Navyše, mnohokrát boli vážne pekne poskrývané, tak ich objavovanie bolo súčasťou našej zábavy z hry.
Záber zo záverečného levelu, ktorý je zároveň suverénne aj tým najnáročnejším
Čo sa týka samotných úrovní, prejdete hlavnou bránou Jurassic Park, pobežíte si po výbehu velociraptorov, ktorý si možno pamätáte z filmu, konkrétne scénu krmenia raptorov živou kravou, potúlate sa po jaskyniach, začlnkujete si v nafukovacom člne, utečiete pred spomínanými triceratopsami, či odoženiete T-Rexa. Neustále zbieranie vajíčok znie možno trocha stereotypne a ono to z určitého hľadiska stereotypné možno aj je, no tento pre niekoho možno mínusový prvok vyvažovalo rýchlo sa meniace prostredie a tempo hry v závislosti od situácie a levelu.
S pribúdajúcim časom sa komplexnosť úrovní začala zhusťovať a naberať na zložitosti gradujúc až do rozsiahleho posledného prostredia, v ktorom ste mali za úlohu privolať si záchrannú helikoptéru. S odstupom času je vidieť, že štýl levelov je si podobný ako vajce vajcu, menili sa len prostredia. Veď si to uvážte, jaskyne a jej priestory boli vystavné úplne totožným štýlom ako boli vystavané miestnosti budov, zmenené boli len „textúry“ na podlahe a stenách. Tým ale nechcem povedať, že dizajn levelov bol zlý, to skôr naopak. Nielenže sa blížiacim koncom sa hráčovi dostávali stále viac zaujímavejšie levely, spomeniem napríklad level na veľkej lodi, ono vlastne už od druhého boli na hráča kladené vysoké podmienky, pričom v treťom ste si museli zapamätať poradie a lokáciu niekoľkých terminálov a behať medzi nimi hore a dole. A to rozhodne nebolo nič jednoduché.
Na hre sa mi vždy páčil otvorený prístup level dizajnu a spôsob ako dokázal navodiť skvelý pocit zo skutočnej explorácie a žijúceho parku, v ktorom sa pohybujú rôzni dinosauri. Každý level znamenal taktiež inú náladu. Zelený a priateľský pocit z hry spred veľkej brány „Jurassic Park“ bol jednoducho iný ako temnejší, do červena sfarbený level, v ktorom ste mali za úlohu zničiť niekoľko hniezd velociraptorov. Prechádzanie interiérmi budov bol zase postavený na štýl dungeonov, na štýl spletitých chodieb a rôzne poprepájaných miesností majúcich za úlohu jediné, zmiasť vás a priviesť vás do neistoty a strachu a to i napriek tomu, že sedíte doma pohodlne v bezpečí vášho gauču.
Dizajn interiérov budov pôsobil ako dungeony v starých RPG hrách
Frustrácia z Tyrannousaura Rexa
Okrem tradičných levelov sa tu objavujú aj boss fighty. Jeden z nich je už spomenuté prežitie hráča ako Dr. Granta a malého Tima medzi utekajúcimi triceratopsami a druhým je boj proti T-Rexovi, ktorý sa v hre dokonca objaví dvakrát. Boj človeka proti takej príšere, to nie je vôbec fér. Aj preto to tvorcovia nepojali ako boj, po ktorom musí ostať Rex mŕtvy, ale hráč mu musí vziať dostatočné množstvo života len na to, aby sa stiahol preč. Medzitým sa musí uhýbať jeho bleskovým čeľustiam a stáť vždy na správnom mieste, aby vás Tim alebo Alex a Tim dokázali nasledovať tak, aby sa čo najviac vyhli útočiacemu monštru. Vzhľadom na výkon konzoly, prepracovanú AI nemožno čakať a tak tieto súboj aj vyzerajú. Zatiaľ čo je pri prvom stretnutí s Rexom s vami len Tim, tak sa to ešte ako tak dá, no ak sa na konci hry proti tyrannosaurovi postavíte vy, Tim a jeho sestra Alex, pôjdete si od frustrácie vlasy vytrhať. Našťastie vzorcec Rexových pohybov sa dá po pár pokusov naštudovať a tieto vedomosti zase obratom postaviť proti nemu samotnému.
Čo sa prítomných dinosaurov týka, nájdete ich tu prekvapivo dosť. Nebezpečných velociraptorov, maličkých compsognathov, ostnatých stegosaurov, či dotieravých dilophosaurov vypľúvajúcich jed. Asi polovica zo všetkých sa tu vyskytujúcich druhov sa dá zabiť, iným sa môžete len vyhnúť, ako napríklad brachiosaurovi hliadkujúcemu vo vode. Osobne som nikdy nemával pocit, že je nepriateľov málo, ich variabilita je pre hodinovú hru dostačujúca. Hlavne pri silných velociraptoroch, ktorých sa je jednoducho nemožné striasť, bude ešte radi, že hra, čo sa týka bežných nepriateľov, neobsahuje nič horšie.
Lootboxy v roku 1993? Našťastie to nie je také zlé, ako to vyzerá
Na konci éry NES
Verte alebo nie, Jurassic Park obsahovalo niečo ako lootboxy. Prisahám, no neberte to zase až tak doslova. Lootboxy v štýle, že si na určitých miestach môžete vybrať z niekoľkých tajomných krabičiek s obrázkom otáznika, pričom buď sa vám pošťastí a dostanete odmenu v podobe životov, či rôznorodo účinnej munície, alebo pohorší a vy stratíte časť života. Ono, samozrejme, je to niečo úplne iné ako lootboxy v dnešných multiplayerových hrách, preto túto poznámku berte skôr len ako zábavnú paralelu.
Jurassic Park vyšlo na jeseň života konzoly NES, ktorá sa už pomaly poberala do dôchodku, aby bola nahradená výkonnejším zariadením SNES. Aj z toho dôvodu, že tvorcovia už poznali prakticky všetky možné triky, ako zvýšiť výkonnosť konzoly a priniesť ten najlepší možný vizuál, vyzerala hra na svoju dobu skutočne výborne. Nechýbali rôzne detaily ako mráčik dymu jemne sa vznášajúci do vzduchu z miesta, kde ešte pred chvíľou stál zákerný raptor, interaktívne monitory, z ktorých ste mohli vyčítať rôzne informácie alebo rôzne animované objekty, ktoré mi v tej dobe vyrazili dych, či už to bola veľká animovaná štruktúra DNA, či už viackrát uvedený boss v podobe Tyranosaura Rexa.
Za pozornosť stojí určite aj hudobná stránka, ktorá si síce nevypožičiava nič z filmového soundtracku Johna Williamsa, no vypožičiava si toho dosť zo soundtracku hry Comic Bakery. Priznám si, že toto som nevedel do chvíle, kým som začal pripravovať tento „Retro“ článok, no aby som bol ale úplne úprimný, ani po zistení tejto informácie v mojich očiach soundtrack nijako neklesol. Stále totiž ide o zábavnú a chytľavú hudbu s množstvom úderných melódií, ktoré sa k hre dokonale hodia. Minimálne vám ručím za to, že taká skladba Triceratops Stampede vám pôjde do uší ako žiadna iná.
Hra prekvapila používaním interaktívnych obrazoviek
Epilóg a rozlúčka s Jurským parkom
Vzhľadom na to, že ide o skutočnú starinku, informácie o dobových recenziách sa hľadajú len ťažko, napríklad na Wiki sa spomínajú len dve. Recenzent z AllGame ohodnotil hru 4 hviezdami z 5 hovoriac, že ide o o skvelú hernú adaptáciu filmu a Nintendo Power na jednej strane chválilo otvorené prostredie, skvelý vizuál a presné ovládanie, no negatívne sa vyjadrilo k tomu, že v hre ide len o strieľanie a zbieranie, a že hra neobsahovala až toľko scén z filmu, koľko by hráči možno očakávali.
Takýto bol teda úplne prvý videoherný Jurský park. Nebola to v žiadnom prípade bezchybná hra, nakoľko by zniesla viac variability a aj viac úrovní, a možno aj viac ako len jednu zbraň, ktorej sa len mení typ munície. Najdôležitejšie je, že sa nebála aj napriek tomu, že to bola hra od spoločnosti Ocean, priniesť zaujímavé prvky, ktoré hrateľnosť obohacovali, a vďaka ktorým si následne našla množstvo fanúšikov. A keď už pre nič iné, tak už len preto, že to bola prvá Jurassic Park hra, sa na ňu nikdy nezabudne.
Jurassic Park má pre mňa obrovskú nostalgickú hodnotu, ktorej sa rozhodne nebránim. A tomu by sa ani brániť nemalo, ak je to v zdravých medziach. Ono je omnoho viac príjemnejšie pozrieť sa na svoju starú obľúbenú hru, priznať si chyby, ktoré mala, a zistiť, že aj napriek tomu ju máte stále rovnako radi, než ako keby ste ju mali krvopotne brániť, no niekde vo vnútri by ste tak nejako tušili, že až tak dobrá hra, ako si ju pamätáte, nakoniec ani nie je. Sú veci, ktoré mohol Jurský park pre NES spraviť lepšie, no zároveň sú veci, ktoré skutočne dobre aj spravil.
Gamesite dodatočne hodnotí
4/5
Informácie o hre
Jurassic Park 1993
Hra inšpirovaná filmom od Stevena Spielberga a knihou Michaela Crichtona ponúka top-down akciu s veľkým príklonom k prieskumu otvorených úrovní a náročnou hrateľnosťou.
- Platforma: NES
- Žáner: izometrická strieľačka
- Výrobca: Ocean Software
- Distribútor: Ocean Software