Videohry predstavujú prvom rade zábavu a množstvo iných pozitív, ktoré jednoznačne vplývajú nielen na videohernú komunitu. Je to aj určitá brána do iného sveta v ktorom máme schopnosti a možnosti, ktoré v reálnom svete nemáme. Samozrejme každý preferuje iný typ videohry. Nehľadiac na to čo si vyberiete, je dosť možné, že sa stretnete aj so sociálnymi problémami vo videohrách.
Ak sa zamyslíte nad tým, čo videohry ponúkajú hernej komunite, určite prídete na niekoľko vecí. Napríklad ponúkajú zábavu, rozvoj kreativity či jazykových schopností, úžasnú hudbu a mnoho ďalších pozitív. Na druhú stranu môžu ponúkať prehnané násilie, vulgarizmy, sexizmus alebo dokonca aj závislosť. Tieto rôzne dôsledky videohier si niekedy ani neuvedomíme a preto ich môžeme nazvať ako skryté. V tomto prípade sa zameriam viac na negatívne skryté dôsledky vzhľadom na tému.
Závislosť na videohrách ako sociálny problém
V prvom rade si je potrebné uvedomiť čo je to sociálny problém. Môžeme ho chápať ako situáciu, ktorá je spoločnosťou vnímaná ako ťažko zvládnuteľná až neriešiteľná. Môže vzniknúť na základe sociálneho prostredia, kultúrnych odlišností, predsudkov alebo mýlnych preferencií. Jednoduchými príkladmi sú témy: vojna, násilie, súkromie, sociálne rozdiely a rôzne iné. Ak by sme sociálny problém podmienili témou videohier, môžu vznikať vážne zvláštne asociácie. Dnes si priblížime problém závislosti na videohrách.
Tento sociálny problém v oblasti videoherného priemyslu je pre mňa jedným veľkým otáznikom a to z viacerých dôvodov. Spôsobuje hranie hier ochorenia psychického charakteru? Po pravde, aj napriek určitým vedeckým štúdiám, ktoré preukazujú, že to tak je, nie som úplne presvedčený o tomto tvrdení. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že sa rozprávame o závislosti daného hráča, ktorá môže byť podmienená viacerými faktormi než len samotnou videohrou.
„Gaming Disorder“ Porucha hrania
Na druhej strane Svetová zdravotná organizácia (ďalej WHO) pomenovala závislosť na videohrách ako chorobu s názvom „Gaming Disorder“. Jej klasifikácia spadá pod psychické poruchy. Aby ste boli diagnostikovaní touto poruchou musíte spĺňať určité vzorce správania sa, ktoré pomenovala už spomínaná organizácia len pre nedávnom. Presná definícia znie: „Herná porucha je trvalé a opakované správanie sa (hranie hier), ktoré môže mať online a offline charakter.“
Táto porucha môže byť vyvolaná:
- narušenou kontrolou nad videohrami
- uprednostnením videohier pred inými záujmami a každodennými aktivitami
- eskalovaním alebo pokračovaním hrania videohier napriek negatívnym dôsledkom z hrania
Takéto správanie sa môže mať za dôsledok zničenie týchto kritických oblastí života: osobný život, rodina, sociálny život, vzdelanie a zdravie. Tieto vzorce správania musia byť prítomné u hráča minimálne 12 mesiacov, aby bola táto porucha jasne preukázateľná. WHO však neuvádza údaje, ktoré by identifikovali koľko hodín hrania denne škodí zdraviu. Myslím si, že každý z nás vie odhadnúť kedy to už s hraním preháňa. Ak nie, možno máte problém.
Nejednotnosť v definovaní
Závislosť na videohrách nie je zanedbateľný sociálny problém, no momentálne sa odborníci nevedia zhodnúť ani na jednotnej definícii a na jednotných symptómoch. Je teda veľmi ťažké posúdiť aký veľký majú videohry vplyv na psychiku hráčov. Myslím si, že malá skupina ľudí môže mať problém s videohrami. Avšak pomenovať závislosť na videohrách ako poruchu je možno unáhlený krok. Tým netvrdím, že určité opatrenia, hlavne u mladých ľudí, ktoré majú odporúčací charakter vôbec nie sú na škodu.
Majme na pamäti, že niektoré videohry sú vytvorené tak aby ich hráči hrali čo najdlhšie. Ich tvorcovia v tomto prípade nie sú až tak nevinní ako sa môže zdať, pretože poznajú princípy správania sa zo psychologického uhlu pohľadu. Udržiavajú hráčov pri hrách jednoduchým mechanizmom, zabudujú do hry nepredvídateľné odmeny. Znie vám to povedome? Pre porovnanie, podobný mechanizmus môžeme nájsť aj pri gamblerstve.
Nehovoriac o tom, že závislosť na videohrách môže spôsobiť nielen psychické problémy ale aj fyzické problémy. Ak si predstavíte, že niekto hrá videohry 14 hodín denne bez akéhokoľvek výraznejšieho pohybu, určite to neprospieva jeho chrbtici a celkovému telesnému zdraviu. Podobné správanie sa vyvoláva aj zvýšenú agresiu, ktorá v niektorých prípadoch úzko súvisí s násilným chovaním v reálnom svete. Príkladov existuje vo svete naozaj veľa, no je otázne do akej miery za niečo podobné je možné viniť videohry a či vôbec.
V tme sa nachádza aj svetlo
Svetlá stránka videohier je tu tiež prítomná a pochopiteľne pôsobí aj na hráčov. Videohry rozvíjajú kognitívne funkcie, učia zdolávať ťažké prekážky, podporujú motiváciu pre dlhodobé ciele. Spájajú sa aj s lepšou pamäťou a s dobrou koordináciou očí a rúk. Benefitov z hrania videohier môžeme pomenovať vážne veľa. Ak by ste mali záujem o článok, ktorý by sa zaoberal benefitmi z hrania videohier, dajte nám vedieť do komentárov.
Videohry môžu byť dokonca použité ako nástroj, ktorý bojuje proti psychickým ochorenia tak, že ostatným hráčom ukáže čo prežíva daný človek s určitým ochorením. Nádherným príkladom je herný titul Hellblade: Senua’s sacrifice, ktorý bol vydaný v roku 2017. Nielenže tvorcovia (Ninja Theory) podporili boj proti psychickým ochoreniam, no k tomu všetkému ponúkli hráčovi vizuálne nádherný a emočný zážitok na ktorý sa len tak nezabudne. Hráč sa mohol vcítiť do kože niekoho, kto trpí psychickým ochorením.
Problém závislosti na hrách je veľmi náročná téma, hlavne čo sa týka potvrdenia daných vzorcov správania sa, ako ich popisuje napríklad WHO. V článku som sa síce viac zaoberal negatívnym dopadom videohier na psychiku človeka, no v tomto ponímaní môžu videohry pôsobiť na hráča aj z hľadiska rozvíjania určitých zručností.
Táto temnejšia stránka veci je však čím ďalej tým viac predmetom rôznych štúdií, ktoré však podľa mňa neriešia túto tému komplexne a pripisujú videohrám častokrát vinu za určité udalosti, v ktorých možno nezohrali žiadnu úlohu. Tak či onak, dávajte si pozor na to koľko hodín denne hráte, urobte si krátke prestávky, keď prehrávate dajte si pauzu, dodržujte pitný režim a nezabudnite, že existuje aj niečo také ako vonkajší svet a príroda.