• E-BLUE SCION-32 - Recenzia

  • Zalman CNPS5X Performa - Recenzia

  • Voodoo Vince: Remastered - Recenzia

  • F1 2017 - Recenzia

  • Quake Champions - Preview

  • ARK: Survival Evolved – Recenzia

The Next Big Thing - Recenzia PC

Mnohí poznajú španielske štúdio Pendulo vďaka trilógii Runaway, ktorá ich preslávila po celom svete, najmä vďaka unikátnemu grafickému spracovaniu, pripomínajúcemu animované filmy. Menej známy je fakt, že ich debutom bola hra Igor: Target Uikokahonia, vôbec prvá point & click adventúra vyrobená v Španielsku. Pred Runaway však priniesli na svet ešte jeden titul zvaný Hollywood Monsters, ktorý sa rovnako ako ich debut dočkal vydania len vo svojej domovine. Prečo vám tu o tom píšem?

Zaujímavosťou totiž je, že ich najnovšia hra, The Next Big Thing (TNBT) je nepriamym sequelom k Hollywood Monsters v Španielsku dokonca prezentovaná ako Hollywood Monsters 2. Ale nebojte sa, k hraniu TNBT vám pôvodnú hru netreba, pretože aj keď sa odohráva v rovnakom univerze, sleduje osudy úplne iných postáv. Zhodou okolností opäť dvoch žurnalistov, tentoraz v podobe mladej a ambicióznej Liz Allaire a cynického veterána športovej sekcie Dana Murraya.

{gallery}/recenzie/2011/thenextbigthing.recenzia.pc.babli/1/{/gallery}

Predtým než podobne ako hlavný rozprávač v hre pristúpim k popisu príbehu, je nutné vysvetliť aký je svet, v ktorom sa hra vlastne odohráva. Fiktívne 50. roky minulého storočia. Hitom Hollywoodu sú filmy s monštrami. Monštrá sú však reálne, žiadne efekty či kostými. Zatiaľ čo vo filmoch strašia obyčajných ľudí, v skutočnosti sa jedná zväčša o pokojné, s ľuďmi v mieri žijúce bytosti, aj keď na uznanie rovnoprávnosti stále len čakajú. Najbohatšie štúdio, natáčajúce tie najpopulárnejšie horory vlastní William A. FitzRandolph, človek so šupinatou pokožkou, napriek svojmu výzoru vážený člen smotánky. Práve on má veľkú zásluhu na tom, že monštrá sa plnohodnotne integrovali do spoločnosti ľudí.

Všetko sa ale má v najbližšej budúcnosti zmeniť a FitzRandolphova spoločnosť sa má zo strašidelných snímkou preorientovať na rodinné, romantické komédie či dokonca muzikály a na počesť toho usporadúva FitzRandolph slávnosť vo svojom sídle. A tu sa dostávame na začiatok hry samotnej. Liz Allaire tak trochu výstredná no vo svojej práci nenahraditeľná novinárka si to spolu so svojím kolegom zo športovej sekcie Danom Murrayom mieria na spomínanú slávnosť. Spísať reportáž, urobiť niekoľko interview a ako každí správni novinári, posnažiť sa vyhrabať nejakú špinu.

Dlho na to čakať nemusia. Hneď po príchode, po jednej z ich mnohých hádok, zbadajú jedno z monštier zakrádať sa do FitzRandolphovej kancelárie. Zatiaľ čo Dan odmieta vystúpiť z auta a prestať s pitím, hráč začína ovládať Liz, ktorá tomu všetkému chce prísť na kĺb.

{gallery}/recenzie/2011/thenextbigthing.recenzia.pc.babli/2/{/gallery}

Pokiaľ ste si o hre toho veľa nezisťovali, prípadne ste videli len trailer, mohli ste získať pocit, že pôjde o jednu z tých adventúr, kde precestujete celý svet, navštívite mnoho rôznych miest a skrátka uvidíte veľa vecí spojených s týmto typom príbehu siahajúcom po veľkom dobrodružstve. TNBT je na tom ale trochu inak. Hra sa odohráva v podstate stále na jednom veľkom mieste. Neznamená to, že ponúka málo obrazoviek, alebo že nie sú veľmi nápadité, práve naopak. Už z obrázkov môžete vidieť nádhernú kreslenú grafiku a rôzne oblasti. Vizuálne poskytuje hra veľa variabilnosti.

Problémom je rozsiahlosť príbehu a jeho udalostí. Za hernú dobu približne ôsmych až desiatich hodín sa toho totiž až tak veľa neudeje a aspoň ja sám som na konci hry mal pocit, že sa jedná skôr o predkrm k tomu skutočnému, VEĽKÉMU príbehu. Záver na hráča žmurká s mnohými možnosťami pre ďalšie pokračovania a našťastie nie vďaka dnes tak (ne) obľúbenému cliffhangeru. Koniec hry je pekne uzavretý a dodáva celej hre príjemný pocit ucelenosti a čo je naozaj skutočnou čerešničkou na torte, dáva vám dôvod hru rozohrať hneď od začiatku.
Tu sa naskytá porovnanie s Runaway. Ja sám jej fanúšikom nie som a nedokázal som prejsť ani jeden diel, pretože mi vôbec nesadli postavy, príbeh ba ani hrateľnosť a mal som pocit, že vývojári skrátka nezvládali rozsiahly príbeh hlavných postáv, rozprestierajúci sa v troch hrách. Samozrejme je to niečo, s čím so mnou mnohí nesúhlasia a je to vec, aká by sa dala na fórach diskutovať dlho do noci, ale vyťahujem to preto, lebo chcem poukázať na to, že v porovnaní s Runaway, ktorý bol práve o takom tom veľkom dobrodružstve, TNBT sa sústreďuje na v rozsahu oveľa menší príbeh a vďaka tomu je plný výborných detailov a pôsobí veľmi kompaktne. Skrátka viete, že všetko bolo vymyslené rovno od začiatku a vývojári nevymýšľali žiadne zbytočnosti. To je asi najväčšou devízou celej hry a jej príbehu.

Ten je plný zábavných udalostí, postáv, skladačiek a predovšetkým dialógov. Pri hre som sa takto nenasmial už veľmi dlho. Každá postava skrátka dokáže niečím pobaviť, či už trafená Liz, cynický Dan, geniálny a excentrický doktor Zelsius v mušej podobe či Básnik Bolesti, ktorý čerpá inšpiráciu na svoju poéziu skrz vlastnú bolesť. Humor je kvalitný, na úrovni, často odkazuje na známe filmy ako Múmia alebo adventúry ako Grim Fandango, prípadne prichádza s vlastnými, bláznivými „hláškami“ a uletenými nápadmi a scénkami.

Všetko to pekne doplňuje skvelá hrateľnosť klasickej point & click adventúry. Na začiatku si môžete nastaviť náročnosť (easy, medium, hard), ktorá rozhoduje o tom, koľko rád budete môcť počas hrania použiť a koľkokrát si budete môcť zvýrazniť všetky predmety na obrazovke. Na easy sú tieto možnosti prakticky neobmedzené. Ďalšou z pomôcok je tabuľka rozprávača, kde sa obrázkovo zaznamenáva postup hrou, splnené úlohy a aktuálne ciele a cesty, vedúce k ich zdolaniu. Celá hra postupuje pohodovým tempom vďaka precízne vybalansovanej náročnosti, kde nenarazíte na obrovské „zákysy“, ktoré by vás zdržovali na niekoľko hodín, ale zároveň ani na príliš jednoduché úlohy, pôsobiace ako zdržovanie hráča. A aj keď na niečo jednoduché narazíte, odmení vás to svojím vtipom a nápaditosťou. Napriek svojej „uletenosti“ je používanie predmetov v hre logické a nebudete odkázaný na používanie „všetkého na všetko“.

{gallery}/recenzie/2011/thenextbigthing.recenzia.pc.babli/3/{/gallery}

Jednou z vecí, čo musím hre vytknúť, sú animácie úst pri rozhovoroch. Často sa len tak rýchlo otvárajú a nekorešpondujú s hovoreným slovom. Okrem toho je však technické spracovanie vynikajúce, či už ide o perfektný anglický dabing, príjemný soundtrack, ktorý síce nemá nejakú silnú tému, ale veľmi dobre doplňuje atmosféru či nádhernú grafiku, na akú sme si už od Pendulo zvykli.

The Next Big Thing je hra, ktorú by mal skúsiť každý fanúšik žánru, prahnúci po hre s dobrým humorom, ale hru musím odporúčať aj tým, čo s point & click adventúrami ešte nemali tú česť. Do dokonalosti síce hre ešte niečo chýba, ale nevylučuje to možnosť, že na ňu budem o desať rokov nostalgicky spomínať a hovoriť si, že rok 2011 bol pre adventúry fajn. Vyšla tá ďalšia veľká (aj keď krátka) vec.

Kompaktnosť príbehu
Postavy
Humor
Audiovizuálne spracovanie
Vybalansovaná hrateľnosť
Nápaditosť

Menší rozsah príbehu
Krátkosť
Animácie úst pri rozhovoroch
80%
ŽÁNER

Point&Click Adventúra

VÝROBCA Pendulo Studios
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU
Focus Home Interactive/ HYPERMAX
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ

 

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Odber noviniek

Gamesite.sk