Sonic to má v posledných rokoch veľmi ťažké. Hlavne ako konkurent Maria. Jeho hry často nevychádzajú a ak už nejaká vyjde, tak aj tak stojí za starú bačkoru. Keď tak rozmýšľam, vlastne mi ani nenapadá väčší smoliar ako je on. Jeho tvorcovia sa síce rok čo rok snažia, tvoria a skúšajú, no vždy to skončí rozporuplne. To má za následok, že hráči nad ním rok čo rok pravidelne lámu palice a z toho môže vzísť nebezpečný precedens. Ľudská trpezlivosť má totiž svoje hranice a ani Sonic toto nemôže robiť donekonečna, lebo inak došprintuje naveky.
Poznáte ten pocit, keď máte niečo napísať, no neviete, čo by ste napísali? Práve taký totiž teraz mám. Snažím sa prísť na to, ako by sa dala opísať úplná priemernosť. Vyzdvihnúť niečo excelentné, to je úplne jednoduché a to isté platí o opačnej strane kvality. Ba čo viac, zlé veci sa doslova sypú. Čo však s priemernosťou? Najprv skúsim spomenúť to najmenej kvalitné, to najhoršie, čo na hre existuje. Príbeh.
Mám dojem, že príbeh hry musel písať snáď orangutan, ktorého sa snažia vedci poľudštiť, no vývoj sa zastavil niekde v polovici. Možno je to tým, že v súčasnosti hrávam plošinovky už len sporadicky (nebojte sa, mám plnú kvalifikáciu, nakoľko som na nich vyrastal a dokonale ma vychovali), možno je to tým, že na kvalitu sa kladie stále menší a menší dôraz, no niečo také trápne, hlúpe, a, prepáčte mi to za to slovo, sprosté som nevidel od čias hier, v ktorých sa Mickey Mouse snažil učiť malé deti násobilku. A to bol, poviem vám, teda poriadny horor.
Nejde o to, že sa dej dá prerozprávať jednou vetou – Sonic sa so svojimi priateľmi snaží zastaviť zlého doktora Eggmana, ktorý objavil prvok ragnium a s jeho využitím sa rozhodne všetko zničiť (ako inak, že?). Ide predovšetkým o strašne detinský humor a absolútne infantilné rozhovory a situácie, ktoré sa môžu naozaj nakoniec páčiť maximálne tak orangutanom. A malým deťom. Veľmi malým deťom, ktoré nevedia po anglicky. Nikomu inému.
Čert by vzal príbeh, keby hrateľnosť bola skvelá. No ona nie je! Na druhú stranu nemôžem povedať, že je zlá, pretože úrovne sú veľmi pekne navrhnuté, sú rozsiahle a k dispozícii máte dokonca aj mapu, aby ste sa náhodou nestratili. Na začiatku vás to normálne aj baví, ale čím viac hráte, tým viac máte pocit déjà vu, pretože dizajn ako keby stagnoval. Nedá sa povedať, že sa dizajn zhoršuje, on je dobrý aj v ďalších pokročilých leveloch. Veď predsa, ak bol prvý dobrý, tak napríklad 20. level v poradí s rovnakým dizajnom predsa nemôže byť zlý. Zlé je to, že sa dizajn nikam neposúva. Stále ponúka len navlas rovnaké situácie, tie isté postupy, tie isté šprintovacie pasáže a nuda zo stereotypu tak prichádza nečakane skoro.
A povedzme na rovinu, že nielen nečakane, ale aj prekvapivo. Gro hrateľnosti totiž vyplýva z názvu, nakoľko Sonic s kumpánmi môžu používať mágiu ohňa a ľadu. V hre na vás čaká rýchle rozhodovanie, akú mágiu zapnúť, aby ste rýchlo zmrazili podlahu pod vami, alebo rozmrazili, aby ste sa vyhli strelám či sa dostali do nižších úrovní. Celé je to pekné, dynamické a nájde sa aj niekoľko pekných nápadov. No čo z nich, keď sa to všetko len opakuje dookola ako pokazený gramofón?
Okrem zľadovatených stien a podláh, s ktorými si treba poradiť, na vás čakajú typické špice trčiace z podlahy, ktoré buď preskočíte dvojskokom, alebo využijete lano na prehupnutie sa ako Tarzan z rodu opíc (hm, vidíte? Ďalšia spojitosť s opicami, to nemôže byť náhoda!), budete využívať zrýchľujúce plošinky, rôzne skákacie plošinky a dlhokánske zamotané rýchlodráhy.
Variabilite hrateľnosti veľmi nedodajú ani odomykateľné postavy, za ktoré môžete hneď hrať a ľubovoľne si medzi nimi prepínať. Pretože hneď ako si odomknete novú, viete, že budú nasledovať úrovne nútiace vás využívať práve tú novú postavu a to tým istým štýlom znova a znova. To už omnoho väčšia zábava sú preteky proti Eggmanovi. Tie prekypujú rýchlosťou a vzrušením zo súťaženia. Rozptýliť vás taktiež môžu početné úrovne v štýle mobilných runnerov a zbieranie všemožných vecí, z ktorých niektoré využijete na stavbu robotov v pretekoch.
V úrovniach na vás čakajú rôznorodí nepriatelia spĺňajúci plošinovkové kritéria (lozia, lietajú, len tak stoja), ktorých je najzábavnejším spôsobom zničiť útokom „Homing Attack“. Ten umožňuje útočiť zo vzduchu tak, že sa v sekunde premiestnite k nepriateľovi a skočíte mu rýchlosťou blesku na hlavu. Tento prvok som si užíval najviac. Každá z postáv má inak svoje vlastné zbrane – Sonic má klasický Air Dash, Amy útočí kladivom, Tails zase laserovou zbraňou, silák Knuckles svoju vlastnou päsťou a Sticks používa bumerang. Aj keď používanie špeciálnych zbraní bolo pomerne zábavné, nič sa nevyrovnalo spomínanému Homing Attack.
Lepším dizajnom prekvitajú azda bonusové úrovne, ku ktorým sa môžete dostať, až nájdete túlaním sa po leveloch tajné dvere. Tie sú, bohužiaľ, dosť krátke na to, aby sa vám hlbšie zaryli do pamäti. Úplnou hrôzou sú na druhej strane levely pod morskou hladinou, keď ovládate ponorku. Zase tu chýba dynamika, vzrušenie a rýchlosť. Sú pomalé, prostredím neatraktívne a ovládaním veľmi frustrujúce. O niečo zábavnejšie sú pasáže, v ktorých ovládate vznášadlo a na hru sa pozeráte optikou klasickej skrolovacej arkády. Na rozdiel od ponorky sa vznášadlo ale aspoň hýbalo rýchlejšie.
Najlepšou stránkou hry je grafika. Nejde síce o najkrajšie vyzerajúcu 3DS hru všetkých čias, no textúry sú dostatočne kvalitné, 3D efekt hre veľmi sedí a očiam robí dobre krásna farebná paleta. Grafika je navyše rýchla a ostrá, čiže je sa aspoň určite na čo pozerať. A to ani nehovorím o CGI scénach, tie sú prekrásne animované. Hudobne je to bieda ako zvyšok hry a do uší sa vám tak dostane len rad generických melódií a priemerných muzikálnych nápadov.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Sonic Boom: Fire & Ice 2016
V novej hre spin-off série Sonic Boom sa modrý ježko spolu s priateľmi vydá zastaviť doktora Eggmana a jeho šialené plány. Jeho pomocníkom tentoraz budú dva najmocnejšie elementy – oheň a ľad.
- Platforma: 3DS
- Žáner: plošinovka
- Výrobca: Sanzaru Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: GameExpres.sk