Séria Devil May Cry patrí medzi najobľúbenejšie hack’n’slash tituly. Pôvodnú trilógiu si mohli vychutnať majitelia konzoly Play Station 2, štvrtý diel sa objavil na PS3 a Xbox 360. Aktuálny prírastok do série vychádza dvanásť rokov po prvej DMC hre a je zaujímavý z viacerých dôvodov.
DmC: Devil May Cry nie je priamym pokračovateľom pôvodnej série. Práve naopak, ide o oživenie značky. Hru môžeme prípadne nazvať aj „odbočkou“, pointa však ostáva stále rovnaká. Zabudnite však na pôvodné smerovanie hry, na predošlého hrdinu a privítajte nového Danteho, ktorý by, ako keby, ušiel z Disney produkcie.
Hru dostali pod patronát vývojári zo spoločnosti NinjaTheory, ktorí sa okrem iného blysli šikovnou bojovkou HeavenlySword pre PlayStation 3. Žáner hack’n’slash im teda nie je až natoľko vzdialený a svoje kvality dokazujú aj v prípade DmC: Devil May Cry. Spomínali sme určité rozdiely. Zatiaľ čo pôvodnú sériu viedol Capcom vo východnom štýle, NinjaTheory dodali hre nádych západu. Je otázne, ako na túto zmenu zareagujú hardcore fanúšikovia, avšak my, nezaujatí pozorovatelia, zmenu vítame a výsledok chválime.
Hoci Dante pravdepodobne pred svojím pôsobením v DmC: Devil May Cry neuspel na kastingu do ďalšieho pokračovania muzikálu HighSchoolMusical, ženské fanúšičky tento sladký bishonen určite poteší. Hardcore fanúšikovia mužského pohlavia však budú nadávať, ako to v podstate robia od prvého predstavenia nového hrdinu. Faktom však ostáva, že hoci je nový Dante sladký ako akýkoľvek Disney chlapec, s výrazmi „fuck“, alkoholom, ženami a márnotratným spôsobom života problém nemá. Veď čo má aj chudák chlapec robiť, keď dokáže vidieť a cestovať do alternatívneho Limbo sveta, kde ho naháňa zástup démonov s cieľom zabiť ho?
Z pohľadu hráča je to, samozrejme, iba dobre. V Limbo svete zabudnete na to, že ste od oznámenia hry nenávideli nového hrdinu (ak patríte do kategórie hardcore fanúšikov), respektíve, že vám to bolo jedno (a stále aj je, ak patríte medzi ostatných hráčov). Limbo je super a ponúka vývojárom z NinjaTheory dostatok priestoru, aby ukázali svoje schopnosti. Hoci nový DmC v podstate nič nové neprináša, ponúka výbornú porciu zábavy tak, ako to máme radi.
Teraz si niečo povieme o samotnom hernom štýle. Ak ste hrali pôvodné hry zo série Devil May Cry, viete, čo približne môžete očakávať. Ak ste sa týmto titulom úspešne vyhýbali a hrali ste God of War, opäť viete, čo máte očakávať. Základy hrateľnosti sú prakticky totožné. Ak ste žiadnu bojovku nehrali, stiahnite si demo a hru si vyskúšajte. Treba však dodať, že demo zďaleka neprezentuje kvality finálnej verzie.
Devil May Cry je o neposlušných démonoch, ktorých treba likvidovať. Aby bola likvidácia zábavná a chytľavá, Dante potrebuje „špeciálne hračky“. Hoci zo začiatku máte k dispozícii iba meč, na ktorom sa naučíte základné útoky a kombá, už čoskoro sa arzenál rozšíri o pištole a ďalšie „nástroje“. Celkovo sa v hre nachádza deväť zbraní, pričom prvú šesticu získate pomerne rýchlo, a to približne po hodinke hrania.
Systém boja a používanie zbraní je výborne navrhnutý. Dante môže v jeden moment používať šesť zbraní – trojicu pre boj nablízku a ďalšie tri pre útoky na diaľku. Boj samotný je rýchly a adrenalínový, prepínanie medzi zbraňami je okamžité. Výsledkom je, jednoducho povedané, masaker – v hre stretnete rôznych nepriateľov, každý z nich má svoje slabiny a silné stránky. Takisto aj zbrane a ich efektivita sa mení v závislosti od nepriateľa k nepriateľovi. Samotný boj sa potom často zvrháva na temnú metalovú diskotéku, kedy hudobný podmaz skupiny Combichrist oživujú lietajúce mŕtvoly démonov a rôznofarebné efekty zbraní, ktoré sa krásne a rýchlo striedajú – v závislosti od štýlu hrania. DmC je vďaka takýmto drobnostiam, animáciám a celkovému umeleckému štýlu výborná hra, ktorá je príťažlivá aj pre „nehráča“, iba sledujúceho hranie niekoho iného. Na strednom nastavení náročnosti sa dá predvádzať efektívny aj efektný herný výkon. A vedzte, že vás určite bude tešiť, keď vám pôjde masakrovanie démonov od ruky. Dobre sa na to díva…
Umelecké cítenie autorov z NinjaTheory ocenili mnohí aj v prípade ich posledného titulu Enslaved: Odyssey to the West a aj v prípade DmC: Devil MayCry dokazujú svoje kvality. Hoci je bežný svet znázornený úplne fádne, v prípade Limba sa grafici skutočne vyhrali s rôznymi detailmi. Výsledkom je, že nový Devil May Cry, hoci je v podstate trochu iný, sa stále hlási k svojmu dedičstvu.
DmC: Devil May Cry taktiež prináša obľúbené prvky z predchádzajúcich hier. Ide o možnosť vylepšovať si zbrane a odomykať si nové útoky – stretávame sa tak so základnými prvkami. Taktiež sa objavujú rôzne hodnotenia herného štýlu a podľa toho je hráč odmeňovaný. V tejto súvislosti spomeňme, že v prípade stredného nastavenia náročnosti sa nám hra zdala prívetivejšia k hráčovi ako v prípade starších dielov, kde sa východná škola podpísala aj na veľkej náročnosti. Niekto môže mierne zjednodušenie brať negatívne, nováčikovia ho však určite privítajú. Popravde, bola by škoda, keby prehnaná náročnosť odradila hráčov – DmC: Devil May Cry má skutočne čo ponúknuť.
DmC: Devil May Cry považujú viacerí hráči aj novinári za prvého čierneho koňa tohto roka. Nám neostáva nič iné, ako súhlasiť – DmC je výborná akčná hra, ktorá ponúka chaotickú, no pritom elegantnú akciu. Bez ohľadu na vaše predsudky voči novému Dantemu, ak vás tento štýl hry baví, DmC: Devil May Cry neignorujte. Hoci ponúka iba obsah pre jedného hráča, rôzne módy poskytnú náročným hráčom dostatok znovuhrateľnosti. A na záver sa ešte raz zopakujme – Devil May Cry je výborná akcia, či už z hľadiska grafickej prezentácie alebo používateľskej skúsenosti.
Informácie o hre
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk