Ubehlo takmer deväť rokov – deväť dlhých rokov čakania na vytúžené pokračovanie príbehu newyorského detektíva Maxa Paynea. Na púť, ktorú začalo štúdio Remedy, však opäť nadviazal až Rockstar. Doručil nám to, čo sa od Paynea čakalo? Narušil pravidlá vyrieknuté pred jedenástimi rokmi pri prvej hre? A vôbec – stojí táto novodobá výprava do Maxovho osudu za to? Nebudeme to naťahovať… stojí za to každým centom, ktorý vynaložíte na jeho kúpu.
Nadčasovosť a špeciálnosť ohľadom májového uvoľnenia tretieho Paynea je úplne jasná. Hráči majú opäť možnosť čakať po dlhých rokoch, či dostanú scenár a príbeh hodný série a či sa dostaví eufória spôsobená poriadnou porciou zábavy, ktorú už od začiatku séria ponúkala. Pri tejto príležitosti by bolo hriechom nespomenúť veľmi podobnú májovú situáciu pri inom – snáď ešte očakávanejšom titule Diablo III. Obidve hry vyšli v podstate v rovnaký čas a obidve zviedli ťažký boj a ešte stále bojujú v predajoch. Sú to diametrálne odlišné hry no obidve boli očakávané dlhý čas a u každej boli očakávania pozitívne aj negatívne. Ako to však vždy býva – pravda sa vyjaví až po vydaní a následnom zahratí. Zatiaľ čo D3 sa vo väčšine prípadov dočkal u užívateľov rozporuplných názorov, Max si razí cestu k možnému oceneniu Hry roka. Prečo je tomu tak, pochopíte v nasledujúcich riadkoch…
Slovo „noir“ (čiže temný, čiernobiely snímok často definovaný cynickými postavami) a značka Max Payne sú pre fanúšikov série a predovšetkým prvých dvoch hier posvätné termíny. Prvé dve hry sú totiž noir štýlom definované po celej ich dĺžke a v takmer všetkých ich aspektoch. Noir atmosféru človek pociťuje na svojej koži. Scenár plný temných a psychicky výstižných prirovnaní, viet vyjadrujúcich úprimnosť v neočakávanej, psychologicky šialenej úprimnosti sa zarezáva dosť hlboko do hráčovej pokožky a nedáva mu spať, kým nezistí, ako púť nocou skončí. Práve pre tento (pre neznalcov série) možno zanedbateľný fakt bolo mnoho fanúšikov neochotných prijať podobu Maxa Paynea 3. K slovu sa totiž dostala slnečná Brazília, teda diametrálne odlišná krajina a iná forma naratívnosti príbehu. V konečnej podstate je však jasné, že Max potreboval odísť z NY, aby jeho charakter dostal konečnú, rozhodujúcu definíciu.
A týmto sa dostávame k jadru Max Payne hier – príbehu. Technicky bola hra vždy o strieľaní, no filozoficky a umelecky bolo strieľanie len najideálnejšou formou vyjadrenia literárne skvostného prezentovania hlavného protagonistu a jeho príbehu. V Max Payne 3 sa na rozdiel od prvých dvoch hier nachádza hrdina v Sao Paule, najväčšom a najbohatšom meste Južnej Ameriky. Ubehlo už 8 rokov od traumatizujúcich udalostí v Max Payne 2. Max zistil, že jeho najlepším priateľom v nudnom a už nič neponúkajúcom živote v NY je fľaška whiskey a lieky na bolesti hlavy, zaháňajúc tak otupujúce bolesti hlavy po prepitých nociach. V podstate odnikiaľ však prichádza do jedného z NY barov jeho starší kamarát, s ktorým študoval na akadémii – Raul Passos. Aj vďaka pozoruhodným udalostiam, ktoré sa stanú v tú noc, sa Max rozhodne poslúchnuť jeho radu a odchádza do Sao Paula za novým začiatkom – stáva sa ochrankárom jedného z najbohatších mužov mesta – Rodriga Branca a jeho rodiny.
„Myslím, že som bol tým, čím ma chceli mať – zabijakom – nejakým prenajatým klaunom, ktorý umiestňoval diery do druhých zloduchov. Nuž, to bolo to, za čo zaplatili, a tak to nakoniec aj dostali. Hovorte si o Američanoch, čo chcete, ale vieme, čo je kapitalizmus. Kúpite si pre seba produkt a dostanete, za čo ste zaplatili…“
Ako to však v Maxovom živote býva – žiadna práca mu nikdy nepriniesla produktívny život. Už pár týždňov po jeho príchode je počas diskotéky (v jednom z nočných klubov) unesená Rodrigova manželka Fabiana gangstermi. Spočiatku vyzerajú veci jednoducho, no po tom, čo sa do veci začnú zapletať podivné „paramilitaristické“ jednotky a špeciálna armádna skupina UFE, Max zistí, že Sao Paulo je pekelná diera, kde je neradno robiť si nepriateľov… Ako to však býva, mnohé veci zistíte, keď je neskoro a kolotoč udalostí už nie je také ľahké zastaviť.
Tu však nestačí len zápletka, do svojho príbehu hra zaťahuje aspekty života v Brazílii a prináša filozofické i morálne konflikty, predovšetkým kontrastnosť chudoby a bohatstva, neexistencie strednej vrstvy obyvateľstva. Celý príbeh navyše funguje na ustavične sa posúvajúcej hranici možností. Kam až treba zájsť pre vyriešenie svojho boja a svojich problémov úzko spätých s problémami iných postáv v rôznych uhloch. Výsledkom je nielen dokonalé zostavenie príbehu dokopy v štrnástich kapitolách, ale predovšetkým scenár, ktorý je na úrovni prvých dvoch hier. A nielen to, do Maxovej psychiky vás hra vovádza takmer neustále vďaka častým monológom hlavnej postavy.
Čo by však bolo z výborného príbehu či psychologicky do dna vyťaženej postavy, pokiaľ by nebolo rozprávanie samotného príbehu spracované na dokonalej audiovizuálnej úrovni. Toto je ďalší aspekt, ktorému mnoho fanúšikov prvých hier neverilo. Na rozdiel od komixovo podávaného príbehu prvých hier sa totiž Max Payne 3 rozhodol vytvoriť netradičný filmový štýl plný rôznych zmien obrazu počas každej prestrihovej scény, mixovaný s delením obrazu, čo evokuje komiksovosť, no zároveň nenásilným spôsobom vytvára rôzne sa meniace kamery a ladne spája dialógy aj monológy. Zo začiatku môže systém pôsobiť zvláštne, možno až negatívne, no ako v hraní postupujete, celý dizajn rozprávania sa stane doslova súčasťou hry, ktorá vytvára realistický filmový štýl plynulo prechádzajúci do hrania. A ktovie – možno sa vám stane podobná vec ako mne. Sledoval som prestrihovú scénu a ktosi sa ma spýtal, aký film pozerám… To všetko na vás zapôsobí tak autenticky, až vám nebude vadiť, že v hre je vidieť aj slnko, pretože – ako zistíte – vždy ide o Maxa. A jeho postavu slnko nezmení.
„NYPD vyzeralo oproti tým bastardom ako Hare Krišna…“
Max Payne hry boli vždy len o strieľaní a aj Max Payne 3 je o streľbe. Kto čaká viac alebo menej, klame samého seba. Na rozdiel od generických strieľačiek sa však Max Payne hry vždy odlišovali prítomnosťou dvoch špecifických komponentov dizajnu hrateľnosti hry. Bullet Time – čo je spomalenie hry, a tým pádom aj nepriateľských guliek a technika Shootdodge – čiže vrhnutie sa do vzduchu, počas ktorého môže hráč strieľať na všetko, čo sa pohne a čo má v dosahu, pričom sa môže ľubovoľne otáčať. Max Payne 3 pridáva len jeden nový aspekt, a to krycí systém. Menšou novinkou je aj útok zblízka, kedy Max v často brutálnych záberoch zbije nepriateľa zbraňou a daruje mu zopár guliek.
Bullet Time a Shootdodge sú na rozdiel od predošlých hier ešte zdokonalené. Je pôžitok spomaliť čas a sledovať poletujúce dráhy guliek, výborne sa im vyhnúť, a pritom zasadzovať rany nepriateľom. Shootdodge je naopak neuveriteľne úžasne vyzerajúci cool skok, avšak nie vždy sa vyplatí a niekedy sa jeho použitie rovná jednosmernému lístku k obrazovke s názvom „DEAD“. Preto si musíte s opatrnosťou plánovať jeho použitie. To, či prežijete, však závisí aj od zbrane, ktorú použijete. Hra ponúka desiatky najrôznejších zbraní, všetky vymodelované podľa ich reálnych predlôh a všetky s osobitými fyzikálnymi schopnosťami a osobitou vraždiacou silou. Do rúk sa vám dostane všetko – od policajných pištolí cez ručné samopale až po RPG.
Krycí systém je rovnako dôležitý aspekt vyžadujúci obozretné použitie. Pridanie tohto moderného prvku prítomného v takmer každej novej strieľačke z pohľadu tretej osoby nie je vôbec krokom vedľa alebo blízko ku Gears of War. Naopak, len umocňuje filmový pocit zo streľby a usmerňuje hráča k plánovaniu strategického útoku, pretože na rozdiel od prvých hier, Max Payne 3 je rozhodne náročnejší kúsok. Práve preto nie je vždy múdre vojsť do každého väčšieho súboja s horúcou hlavou a Rambo štýlom, ak vopred neviete, čo vás čaká. Navyše tu nie je prítomná žiadna automatická regenerácia, čo robí z hry adrenalínový zážitok a boj o prežitie. Lieky proti bolesti navyše nenájdete všade, kde budete chodiť, preto je dômyselnosť útoku potrebnejšia ešte viac.
„Sedel som v bare asi tri hodiny. Alebo päť rokov. Záleží na tom, ako sa na veci pozeráte…“
Súboje sa stávajú náročnými aj vďaka sofistikovanej a hlboko implementovanej umelej inteligencii nepriateľov, ktorá je odlišná u každého typu nepriateľa. Ak bojujete s gangmi, nečakajte cielené útoky či rafinovanosť v krytí, ale hlavne snahu vás zastreliť čo najskôr. Tuhnúť to však začína pri polícii a „paramilitaristických“ jednotkách, s ktorými boj nie je ružovou záhradou ale doslova bojom o prežitie. Navyše sa nepriatelia snažia pohybovať čo najčastejšie, obísť vás a ak ich zasiahnete, často sa snažia chytať na zasiahnuté miesta. Ak majú nepriestrelné vesty a zasiahnete ich, zhodíte ich síce na zem, no inak im nespôsobíte žiadne zranenia. Občas sa aj stane, že rozmiestnenie nepriateľov je po checkpointe trochu odlišné. A, samozrejme, čím vyššiu náročnosť si zvolíte, tým väčšmi narastie odolnosť nepriateľov. Náročnosť vám navyše dá zabrať už aj na druhej úrovni z piatich.
Rockstar sa postaral aj o to, aby hra nebola stále o tom istom a občas vám predvedie skvelé momenty, ktoré budú netradičné k zvyčajnej hrateľnosti, ako naháňačka na člnoch či strieľanie z odstreľovačky. Samozrejmosťou v každej misii sú tiež momenty, kedy sa vám automaticky spustí Bullet Time a vašou úlohou je v rekordnom čase zastreliť protivníkov, alebo skrátka niečo spraviť.
Čo by si však zaslúžilo viac prepracovania je systém hry, ktorý sa vás snaží zachrániť pred smrťou. Niekedy totiž pri sebe máte lieky proti bolesti, no pred smrťou ich nestihnete použiť. Pre tento prípad má hra prichystaný systém, ktorý automaticky spomalí čas a vy musíte za pár sekúnd zasadiť smrtiaci úder tomu, ktorý vás zabil. Nápad je dobrý, ale jeho spracovanie je mnohokrát otrasné. Občas sa totiž stane, že nepriateľ, ktorý vás trafil, je k vám otočený chrbtom a vzdialený desať metrov. Max sa potom až zarážajúco nelogicky a neschopne pretáča, aby naňho mal možnosť zacieliť, pričom hra tento systém používa vo forme Shootdodge, takže aj keď svojho vraha zabijete, spadnete na zem a musíte vstávať.
„Takže toto bol ten slávny Panamský prieplav. Mohli sme odísť aj na Mesiac, kým som bol mimo a nevšimol by som si to…“
Doladenie by si zaslúžilo aj mierenie. Pred vydaním bolo vývojármi ospevované a vychvaľované ako je vynikajúco intuitívne a ako je ustavične pod kontrolou hráča. Pravdou je, že ak ho chcete mať pod kontrolou, musíte si manuálne nastaviť správnu citlivosť, ktorá pre vaše ruky sedí najviac. Potom to funguje ako hodinky, no očakávanie, že všetko bude klapať na jednotku už od začiatku môže byť pre niektorých nepríjemným prekvapením, najmä ak si hráči zvolia „voľné mierenie“, teda nulovú absenciu pomoci v mierení od hry.
Máte totiž až tri možnosti mierenia – „ťažko uzamknuté mierenie“ vám automaticky po zamierení presunie zameriavací symbol na hlavu najbližšieho nepriateľa a „jemne uzamknuté mierenie“ vás ľahko navedie k najbližšiemu protivníkovi, no zároveň vám necháva dostatočne voľnú ruku. Pokiaľ ste nováčikom na konzole a joysticku, bude pre vás výbornou voľbou. A, samozrejme, pokiaľ si nikdy nezamierite, tak nastavovanie mierenia ani nepotrebujete. Uisťujem vás však, že priblíženie mierenia ponad plece je ďalším výborným dodatkom do hry oproti prvým dvom hrám a často vám pomôže ovládnuť hru pevnejšie.
Keď sa vám mierenie dostane pod kožu, začnete žasnúť nad jeho spracovaním a spracovaním pohybu postavy. Max Payne 3 má najprepracovanejšie a najrealistickejšie animácie použité v hrách vôbec. Či už Max prelieza cez zábradlie, drží v rukách zbrane, vrhá sa do vzduchu, otáča sa pri strieľaní, aby dosiahol aj na protivníkov, ktorí sú od neho viac vzdialení, či jednoducho sedí a popíja, alebo lezie vetracou šachtou – stále máte pocit, že sledujete pohyby živého človeka. To isté platí, samozrejme, aj pre všetky ostatné postavy v hre vrátane nepriateľov a nesmiem zabudnúť ani na výbornú implementáciu potu. Po dlhšom čase je totiž vidieť – hlavne ak má na sebe Max tielko – stopy po pote a špine.
„Samozrejme, vždy bolo vo vzduchu niečo pokazené…“
Osobitnou kapitolou v Max Payne 3 je jeho level dizajn. Aj keď ide o lineárnu hru, prostredia sú často neuveriteľne rozľahlé a plné interaktívnych objektov hodné preskúmania s predpokladom, že skrývajú kultúrne odkazy na predošlé hry. Spolu s tým súvisí aj krásna deštrukcia a fyzika prostredia, na ktorú sa pozerá, jednoducho povedané, lahodne. Kamkoľvek sa počas hry dostanete, vždy sa bude dať na čo pozerať a častokrát sa zastavíte, len aby ste si poobzerali prostredie, v ktorom ste. Rockstar totiž dbal na detaily a vďaka tomu úplne všetky miesta, ktoré navštívite, pôsobia reálne v maximálnej možnej miere. Od cintorína cez chudobné štvrte až po letisko, autobusovú stanicu, luxusnú jachtu či New York, ktorý navštívite v hrateľných Maxových spomienkach. Realite napomáha aj výborné grafické spracovanie, ktoré síce nie je maximom dnešnej technológie, no je stále nadštandardné a ponúka krásne svetelné efekty, tiene aj videnie do ďaleka. Najcennejší je však stabilný počet snímok za sekundu a bezchybná pohyblivosť hry aj pri scénach s množstvom nepriateľov a objektov.
Keď sa skončí takmer 12-hodinová a excelentná kampaň bez jediného hluchého alebo na streľbu prehnaného miesta, stále na hráča čaká veľa zábavy v hre pre viacerých hráčov či v arkádovej sekcii. Tam na vás čakajú módy „Score Attack“ a „New York Minute“. V prvom je vašou úlohou vybrať si misiu, strieľať efektívne a čo najpresnejšie, dostať čo najmenej zásahov a čo najmenej raz zomrieť. Dôvod je jednoduchý – čím viac mŕtvych nepriateľov a čím viac zásahov do hlavy – tým väčší počet bodov. Za smrť a zásahy sa body naopak strhajú. A keď vám to všetko prejde do krvi, budete bojovať aj pre lepšie umiestnenie v online rebríčku najlepších hráčov. Pri výbere misie máte aj možnosť vybrať si rôznu podobu Maxa, vrátane vylepšenej podoby Maxov z prvých dvoch hier.
New York Minute je zasa odkazom na rovnomenný mód z prvej hry, v ktorom vašou úlohou bolo prejsť každú misiu hry s časovým limitom jednej minúty. Samozrejme je to nemožné, a preto si pridávate sekundy strieľaním nepriateľov. Za zásah do hlavy získate dokonca o čosi viac času. Ak mód úspešne absolvujete, môžete ísť aj na hardcore úroveň, kde sa podmienky ešte sťažia. No a ak si chcete skrátka zahrať nejakú obľúbenú misiu, vyberiete si ju a pokiaľ ste poctivo zbierali zlaté časti zbraní a rôzne „stopy“ cez celú hru, máte možnosť si do misie aktivovať zaujímavé a často „cheatové“ vlastnosti ako napríklad zabíjanie jednou guľkou a iné…
„Buď jazdi alebo strieľaj, sestrička … Ja budem lepší pri strieľaní…“
Hra pre viacerých hráčov je viac-menej definovaná jednoduchosťou. Multiplayer je jednoduchý, no stále zábavný a ponúka klasické módy DM a Team DM plus hlavnú devízu jeho hry viacerých hráčov, a to Gang Wars, kde ide o jednoduchý boj o víťazstvo medzi tímami, avšak vždy sa ciele hry menia cez štyri kolá. Niekedy musíte odstrániť, resp. klásť bomby alebo zavraždiť špecifickú postavu v tíme, či brániť isté miesta na mape. V piatom kole sa hra mení na Deathmatch s cieľom využiť všetko možné na víťazstvo. K tomuto piatemu kolu vám dobre poslúži nazbierať si počas štyroch kôl čo najviac bodov, ktoré potom môžete využiť na nákup príslušenstva, čo je prakticky súčasťou takmer každého klasického multiplayeru. Gang Wars je síce zábavný, no mnohokrát nie značne inovatívny. A čo sa týka máp, čakajú vás miesta často založené na prostrediach z kampane, avšak sú značne otvorenejšie.
Poslednou dôležitou súčasťou hry je zvuk a hudba. Zvuky zbraní a dabing predovšetkým hlavnej postavy sú na profesionálnej úrovni spolu s dokonalou akustikou. Do čierneho sa tvorcovia strafili aj s hudbou, ktorú skomponovala skupina Health. Ich tóny produkujú skvelú atmosféru a dodávajú na miesta (kde sú vložené) presne to čo tam treba… či už osudovosť, adrenalín alebo divokosť… A hlavne ju ladne zapracúvajú do nového štýlu hry, pričom nechýba využitie aj starších melódií.
Záverečné hodnotenie
Max Payne 3 nie je najlepšou hrou série, čo ale neznamená, že do série nepatrí. Hrá sa zo všetkých hier najlepšie, vyzerá dobre a hýbe sa najlepšie. Avšak napriek výbornej práci na scenári je stále v príbehu najlepšia prvá hra, stará necelých jedenásť rokov. Pokiaľ ste sa báli, že Max Payne 3 sa nehrá ako Max Payne hra, som si istý, že riadky vyššie vám potvrdili presný opak. Áno, hra má svoje chyby a stránky, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti, no stále ide o najlepší zážitok z kombinácie strieľania a filmového príbehu so silným dôrazom na detaily v každej stránke či už hrateľnosti alebo príbehu. Hra vám navyše zaberie cez 10-12 hodín času na prejdenie. Prítomnosť zábavných arkádových módov a multiplayeru dobu hrania ešte zvyšuje. Navyše budete určite chcieť kampaň prejsť minimálne ešte raz. Či už ste fanúšikom predošlých hier alebo nie, hra je stále dostatočne náročná a plná zábavy pre všetkých hráčov akčných hier z pohľadu tretej osoby. Pri všetkých týchto pozitívnych prvkoch hrania je Max Payne 3 zatiaľ jedným z najlepších kandidátov na ocenenie „Hra roka 2012“. Stále nás však čaká veľa titulov, s ktorými Max bude musieť zviesť súboj.
|
príbeh a scenár unikátne spracovanie hrania zbrane, fyzika a AI arkádové módy multiplayer zabaví level dizajn, animácie grafika a hudba dĺžka Max náročnosť aj vďaka rozmiestneniu checkpointov |
|
možnosť zastreliť vášho vraha je spracovaná otrasne nutnosť doladenia mierenia multiplayer je pre niekoho možno príliš jednoduchý |
95% | |
ŽÁNER | TPS |
VÝROBCA | Rockstar Studios |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Cenega |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|