Síce trocha neskôr, ale lepšie než nikdy. Hovorím teraz o tejto recenzii na tú najrozsiahlejšiu hru minulého roka, ktorú sme vám, bohužiaľ, nestihli včas priniesť, keďže jej decembrový dátum vydania a vyše stohodinová hrateľnosť bola pre mňa doslova smrteľná kombinácia. Každopádne vám konečne ponúkame náš sumárny pohľad na toho najväčšieho čierneho koňa 2015, ktorý po stránke hrateľnosti bez problémov zadýcha aj takého Zaklínača 3 či Fallout 4.
Píše sa rok 2054 a rozvinutá ľudská civilizácia sa stáva obeťou krutej vojny medzi dvoma znepriatelenými mimozemskými rasami. Neľútostný konflikt privádza totálne zničenie planéty Zem, z ktorej sa len tak-tak na poslednú chvíľu dostávajú obrovské vesmírne koráby s toľkým množstvom ľudí, aké sa len stihlo nalodiť, mimo zemskú atmosféru do bezpečia. Do zdanlivého bezpečia, ktoré sa v okamihu zmenilo na peklo. Každá vojna prináša aj straty na životoch civilného obyvateľstva a prípade našej rasy to znamenalo takmer úplne vyhladenie ľudskej civilizácie.
Vesmírnemu holokaustu nakoniec uniká len americká loď White Whale, strácajúca sa z dohľadu všetkého a všetkých. Po dvoch rokoch blúdenia a hľadania nového domova napadá túto poslednú baštu ľudí rasa Ganglion, jedna z tých zodpovedných za zničenie Zeme. Jej útok má za následok stroskotanie White Whale na neznámej planéte Mira, na ktorej je ľudstvo nakoniec prinútené usadiť sa a aklimatizovať. Cesta hráča začína dva mesiace po stroskotaní…
„Je to cesta za objavovaním nového sveta, za spoznávaním miestnych rás a pravidiel jedných z najkrajšie navrhnutých ekosystémov v histórii hier.“
Samotný príbeh je svojím spôsobom zaujímavý, no vzhľadom na rozťahanosť misií sa tak trocha stráca. Veď vlastne, ako by aj nie, keď jeho zhrnutie by sa vám zmestilo na pol strany zošita. Režisér Tecuja Takahši prešiel od Xenogears dlhým vývojom. Dnes sa už nazameriava na prepracovaný dej kladúci rôzne hlboké otázky, dnes ho jeho obsesia naháňa za kvantitou obsahu a hernej plochy, a to je dosť škoda. Príbeh je zaujímavý, no je strohý, a tým trpia aj postavy, ktoré tak nemajú dostatočný priestor na rozvoj ako to tradične v dobrých JRPG hrách býva. Keby ma len hra dokázala aspoň raz poriadne dojať, vyvolať smútok či proste evokovať vo mne nejaké emócie, bol by som veľmi spokojný. Údiv a záujem na druhej strane vyvolať dokáže, pretože obsahuje pár veľmi pekných zvratov.
Xenoblade Chronicles X sa na začiatku príliš nazoberá nejakým detailnejším predstavením postáv a všetko berie pekne od podlahy. Po krátkom predstavení hlavných charakterov a načrtnutia príbehu sa čo chvíľa stanete členom BLADE, teda súkromnej vojenskej organizácie skladajúcej sa z ôsmych divízií s rôznym zameraním, majúcich však spoločný cieľ – skúmať planétu, zbierať suroviny a snažiť sa zabezpečiť pre obyvateľov jediného mesta ľudí (a jediného mesta v hre vôbec) New Los Angeles bezpečie.
BLADE je vlastne alfou a omegou spájajúcou príbeh a hrateľnosť dohromady. Stmeľuje ich, poskytuje a ponúka solídne základy, z ktorých sa následne odvíjajú ďalšie prvky hry. Ako člen tejto organizácie sa pridáte do jednej z divízií, čím získate určité bonusy pre vašu postavu a z čoho sa odvíja náplň vedľajších misií, ktorých je tu hneď niekoľko typov. Táto hra je zameraná hlavne na prieskum planéty, čo je neuveriteľne fantastická činnosť a plnenie misií roztrúsených, buď všade po svete, alebo zoradených pekne v termináli, čo až taká vďačná činnosť nie je, keďže ide vo väčšine prípadov len o obyčajné fetch questy.
Okrem príbehových misií sa tu nachádzajú aj tzv. Affinity misie, odrážajúce vzťahy s postavami, ktoré si počas hrania budujete na základe vašich odpovedí v rôznych rozhovoroch, alebo keď počas súbojov dbáte na herný prvok zvaný “Soul Voices”. To je spúšťanie rôznych akcií po splnení rôznych podmienok počas bojov, alebo inak a ľudsky povedané, ak budete počúvať vašich spolubojovníkov a dáte na ich rady v súbojoch, teda stihnete zaútočiť v ich navrhnutom štýle za určitý čas, stúpnete im v očiach. Správym používaním Sould Voices v súboji sa bude zvyšovať aj úroveň morálky vašej partie v danom súboji, vďaka čomu bude frekvencia Soul Voices stúpať a s tým spojené aj bonusové hitpointy uštedrené nepriateľom.
Problémom je, že samotné príbehové misie sa vám automaticky neodomknú ako v iných open-world hrách, k tomu musíte splniť určité podmienky. Zatiaľ čo v iných podobných hrách stačí splniť hlavný quest, aby sa vám sprístupnil ďalší, tak tu musíte v mnohých prípadoch ešte k tomu najprv spraviť nejakú Affinity misiu, mať preskúmané určité percento územia alebo podobne. MMO feeling je tu teda citeľnejší než chlad pri -40 stupňovom mraze. Hra vás proste núti hrať aj to, čo by ste si za iných okolností možno tak skoro nerobili, vzhľadom na to ak viete, že ten najväčší zlatý klinec programu v podobe mechov Skells budete môcť získať až po prejdení polovice príbehových questov.
Na Affinity misiu musíte taktiež dosiahnuť aj určitý minimálny level, čiže ak chcete pokračovať v strohom, ale pekne sa rozvíjajúcom a prekvapivé zvraty majúcom príbehu, musíte ísť niekam grindovať a tú misiu následne splniť. Potom pôjdete odkryť potrebnú plochu územia, a až tak môžete ísť ďalej v príbehu. Takáto kontrola hráča nie je vôbec obvyklá a kvôli nej som ja osobne nemal ten pocit z prirodzene plynúceho príbehu. Na druhej strane som si ale všimol, že po povinnom grinde sa v misiách nebudete nikdy cítiť podlevelovaní. Na tretej strane tým však strácate nejakú výzvu v príbehových bossoch, pretože ich tak dáte s prstom v nose. Na strane štvrtej ale… a tak by som mohol pokračovať ďalej.
Preto to nie je v žiadnom prípade typické JRPG, skôr RPG vychádzajúce z japonského štýlu, no prikláňajúce sa skôr k západu. Je to skôr taký stred medzi dvoma svetmi, ktorý je ešte k tomu okorenený hutnými prvkami MMORPG. Tento systém nie je v žiadnom prípade dokonalý, no na jeho pravidlá hry nakoniec pristúpite, pretože skúmanie neznámeho sveta je jedna veľká báseň, súbojový systém neskutočne návykový a rozvoj vašej postavy fantasticky detailný.
Aj keď ide príbeh hry do úzadia, hrateľnosť je takmer špičková. Celkovo si môžete vybrať až zo 16 rôznych classov, no tie nie sú dostupné hneď. Sú logicky prepojené a odomknutie jedného sprístupní ďalší, a tak ďalej. Každé povolanie obsahuje svoje vlastné bojové schopnosti viažuce sa na určité typy zbraní (melee, ranged) limitované tým povolaním. Vtip je v tom, že hneď ako si vymastrujete v jednom povolaní používanie daných zbraní na maximum, budete môcť používať tieto zbrane a ich schopnosti aj pri iných povolaní, pri ktorých by ste ich inak predtým používať nemohli. Sú tri cesty, z ktorých sa každá potom vetví na ďalšie dve. Celkovo tak vznikajú až stovky možností, akými sa môžete vybrať pri vývoji vášho hrdinu.
“Filozofický podtext ustupuje silám veľkosti a megalomanskosti.”
Nechýba tu zber ingrediencií a s tým spojený crafting nielen zbraní a výzbroje, ale dokonca aj podporných vlastností, ktoré si môžete do nich implementovať. Materiálov je tu snáď milión druhov, zhotoviteľných vecí zhruba rovnako, ingrediencie môžete zbierať, lootovať, alebo si ich dokonca kupovať za špeciálne body. Práve to zbieranie vecí po svete je veľkou trhlinou, pretože tie materiály priamo nevidíte, vidíte ich vo forme modrých kryštálov. Problémom je, že každá zberateľná vec je tu modrý kryštál, a tak nájsť niečo konkrétne je nadľudský úkon. Musíte si teda len zakusnúť do jazyka a zbierať všetko zadarmo dúfajúc, že raz natrafíte na to, čo hľadáte. A to musíte hľadať skutočne všade, predmety nie sú poukladané logicky, a tak napríklad nejakú časť motora môžete nájsť skôr na lúke medzi kvetmi než niekde pri zhavarovanom aute.
Inak, možností vývoja a odievania postáv je tu doslova bez obmedzení. Detailnosť RPG systému sa v Xenoblade Chronicles X prejavuje aj v inováciách v systéme obchodovania. Predajcov môžete totiž dotovať mirániom, čím sa vám odomknú nové druhy užitočných vecí. Časom sa vám počet predajcov zvýši a keďže každý z nich môže ponúkať niečo tajomné a skvelé, budete potrebovať vskutku veľa miránia. No a s tým prichádza ťažba.
Aby mal samotný prieskum planéty svoju podstatu, na rôznych, hrou určených miestach inštalujete už skôr spomínané sondy. Tie odkrývajú mapu, ťažia cenné kovy, získavajú dôležitú rudu miránium a rovnako tak slúžia aj ako checkpointy. Sond je niekoľko druhov, z ktorých každá má svoju špecifickú funkciu, no jej efektívnosť nezávisí len od nej samotnej, ale aj od samotného miesta implementácie. Sondy vytvárajú určitý reťazec a v závislosti od kombinovaných druhov sa vytvárajú bonusové efekty, ako napríklad zvýšená efektivita ťažby a podobne.
Aj napriek tomu, že je to japonská hra, nečakajte ťahové súboje, ale všetko pekne v reálnom čase. Bitky sú skutočne zážitkom, sú doslova návykové, explozívne, rýchle, plné efektov, hluku, bojových pokrikov a pri ťažkých nepriateľoch aj taktiky. Mechaniky boja sú prosté, používate schopnosti, čakáte, kým sa skončí cooldown a používate ich znova. Ich funkčnosť, ako aj možnosť vyhnutia sa nepriateľskému úderu závisí od polohy vás a cieľa. Rovnako tak záleží aj na strane, z akej na cieľ útočíte, pretože niektoré skilly či atribúty znásobia svoju silu, keď sú použité len na určitú konkrétnu stranu nepriateľa. Ak stojíte priďaleko, niektoré skilly jednoducho použiť nemôžete. Aj keď v partii môžete mať až štyroch členov a v boji (a v podstate aj v celej hre) ovládate len svoju vlastnú postavu, zvyšným trom môžete rozdávať hromadné príkazy pre všemožné akcie.
Spomeniem dôležitý prvok súbojov, a to sú level a kategorizácia rôznorodej fauny na Mire. Každý, na koho môžete zaútočiť, resp. kto môže zaútočiť na vás, má presne daný svoj level, čo odráža jeho vyspelosť a taktiež aj farbu okna, v ktorom je napísané jeho meno, ktoré zase odráža jeho potenciálne nebezpečenstvo. Veľmi pozoruhodným prvokom je aj ich správanie. Zvieratá môžu byť celkom krotké a ak na nich nezaútočíte, môžete navôkol nich bez problémov prejsť. No môžu byť veľmi agresívne a útočiť, len čo vás zbadajú alebo započujú. Aj tento detailný popis typov fauny prostredníctvom špecifických ikoniek dodáva tomuto prekrásnemu svetu punc jedinečnosti.
Veľkú úlohu tu zohráva aj zmena počasia a dynamické striedanie dňa a noci. Počas hodín, keď by mali ľudia späť, je možné niekedy vidieť padajúce meteority, často vás pristihne dážď alebo hustá hmla, zažijete elektromagnetické búrky, púštne búrky, vlny horúčav, polárne žiary, alebo dokonca aj dúhy. Tieto poveternostné podmienky nemajú len pôsobivé vizuálne spracovanie, ale určitým spôsobom vplývajú aj na schopnosti vašich postáv, a to či už pozitívne alebo negatívne. Záleží od druhu a schopností postáv odolávať takýmto efektom.
Jedným z vrcholov hry je získanie licencie potrebnej pre pilotovanie veľkého oceľového kolosu zvaného Skell. Sú to veľkí Mechovia, ktorých ovládate, využívate ich v boji, levelujete, upgradujete, tankujete a opravujete. Zrazu už nebudete musieť prácne utekať, ale jednoducho nastúpite, vynesiete sa k vtákom do výšky a začnete pociťovať nový rozmer hrateľnosti. Z dovtedy horizontálne pojatej hry sa stane horizontálno-vertikálna a vy len ostávate v nemom úžase, že vás titul opäť prekvapil niečím novým.
Hra obsahuje aj citlivé online prvky, ktoré v žiadnom prípade neodvracajú pozornosť od samotného hlavného chodu v podobe singleplayerovej hry. S hráčmi z celého sveta môžete plniť rôzne misie alebo bojovať proti najťažším nepriateľom v hre, obrovitánskym tyranom. Rozdelenie BLADE na divízie je využité aj tu, a tak sa všetci hrajúci hráči z určitej divízie podieľajú aj na tzv. Squad misiách s rôznymi úlohami ako zabitie určitého počtu monštier, zozbieranie niečoho, nájdenie tamtoho, a to všetko za určitý stanovený čas. Hráčom môžete posielať správy, informovať ich o vašom postupe, o objavení nových vecí a miest alebo len tak vyjadrovať svoje momentálne pocity.
Jedna vec tu je vzhľadom na komplexnosť hry doslova nevídaná. Ak chcete skutočne všetkému porozumieť, vedieť, čo znamenajú ikonky statusov, dopodrobna spoznať všetky prvky hry, nevyhnete sa študovaniu manuálu. A tvorcovia si toho boli rozhodne vedomí, pretože ho implementovali hneď do hlavného menu. Každopádne tu načrtám len tie najdôležitejšie prvky hry, najnovší diel série Xeno totiž toho obsahuje omnoho viac. Omnoho viac detailov, súvislostí, herných prvkov či napríklad aj nastavení (detailné nastavenie kamery, HUD-u, rôznych ukazovateľov či online hrania). Jedným slovom, fantastické.
“Planéta Mira je krásna ako biblický raj – dokonalosť v každom ohľade. Na oči i dušu pôsobí ako pohladenie anjela.”
Xenoblade Chronicles X vyzerá na pomery platformy fantasticky. Beží síce len v rozlíšení 720p, no ani to nebráni vykresleniu detailného sveta plného monštier, bujnej vegetácie a majestátnych pohľadov na okolitý svet. Planéta Mira je úžasné, kompaktné a monštruózne veľké miesto takmer bez loadingov, s nádhernými textúrami a neskutočne veľkou dohľadnosťou. Vzhľadom na výkon konzoly Nintendo Wii U môžeme bez problémov hovoriť o zázraku prekonávajúcom aj ten z Medžugoria.
Mira je miesto, kde sa je už len radosť prechádzať a odhaľovať jeho tajné zákutia. Všade, kam sa len pozriete, na vás čaká hora, na ktorú by ste sa chceli dostať, skalný previs, obrovitánske vodopády, zvláštne, až neopísateľné objekty vyrastajúce zo zeme, pestrofarebné kraje, ktorým na určitom mieste dominujú obrovské korene stromov a rastlín, či objavovanie pozostatkov pradávnych kultúr v podobe opustených obrovitánskych stavieb, doslova kolosov, ktorých pôvodný význam z čias ich najväčšej slávy môžete len hádať. To prináša nezabudnuteľný pocit zo skutočného objavovania sveta, na ktorého zem ešte ľudská noha nikdy nevstúpila.
Každá minca má vždy dve strany. V tomto prípade sú tou druhou technické ústupky nutné na to, aby mohla hra vyzerať tak, ako vyzerá. V prvom rade ide o samotné mesto New Los Angeles, ktoré je na rozdiel od pulzujúceho sveta Mira plné statických postáv, suchopárneho šedého prostredia a budov ako keby vyskladaných z lega. Zle sa vám z toho určite nestane, no celkovo je toto veľké mesto jednoznačne tým najslabším článkom hry. Skritizovať musím aj použitie malých písmeniek, ktoré sú niekedy doslova nečitateľné.
Kvôli tomu, aby sa dokázal ušetriť výkon zariadenia na niečo iné, bol nejaký kontakt s pohybujúcimi sa objektmi úplne vynechaný. To znamená, že cez pohybujúce sa autá po uliciach v New Los Angeles môžete bez problémov prechádzať, ako keby tam ani neboli, a to isté platí aj o Skelloch, ktoré sa pohybujú v určitých častiach mesta. Chýba aj AI, a tak počas putovania po Mire napríklad nikdy neuvidíte bojovať zvieratá medzi sebou. Na to všetko sa, samozrejme, dá zvyknúť a začať to ignorovať, no hlavne na začiatku som si predsa len nedokázal uvedomiť, že je v hre zo súčasnosti niečo také vôbec možné.
Rovnako tak sa dosť šetrilo na fyzike. Ak mám byť teda úplne presný, žiadna fyzika tu nie je. Všetko je tu pevné, statické, ako keby prikované k zemi a o nejakej interakcii s prostredím v reálnom čase nemôže byť vôbec reč. V samotných súbojoch napríklad neuvidíte žiadne efekty častíc, len efektné pozlátka rôznych úderov maskujúce neexistujúcu prítomnosť kolízií objektov. Suma sumárum, Xenoblade Chronicles X vyzerá na pohľad úžasne, no pri bližšom skúmaní odhalíte rôzne dizajnérske skratky a zjednodušenia.
O soundtracku sa nebojím povedať, že je jedným slovom skvost, absolútne geniálny kus hudobného umenia. Paradoxom však je, že hneď prvý úvodný track pri vytváraní postavy ma dokonale otrávil už po niekoľkých desiatkach sekúnd. No to len ukázalo, aký nepripravený som bol na taký novátorský spôsob kompozície, spájania nástrojov a využívania rôznych štýlov.
Na začiatku sa niektoré skladby nedajú okamžite dostať do ucha, ako keby vás na nich niečo otravovalo, no len čo sa dokonale ponoríte do rytmu hry, ihneď pochopíte, že každá jedna nota je tu dôležitá, každý jeden beat dokonale odráža náladu prostredia a situácie. Sprvu rozčarované pocity vystriedajú prekvapujúce zistenia, že sú tie skladby predsa len dobré, a tie následne vystriedajú zistenia, že si tie melódie dokonca už aj sami pospevujete. A to aj keď práve hru nehráte.
Najmonumentálnejšími a obsahovo najkošatejšími sú hlavné témy jednotlivých krajín, ktoré prekypujú mnohými melódiami, burácajúcimi orchestrálnymi pasážami a celkovo najväčšou charizmou. Na druhej strane je často v súbojoch počuť hip-hop, či dokonca japonský pop-rock. Celý soundtrack tak ako jeden celok funguje nádherne celistvo a dokonalo súdržne, aj keď je štýlmi rôznorodo poprepájaný. Všetka česť skladateľovi Hirojuki Sawanovi, ktorý bol na celú túto prácu sám a že sa s ňou dokázal popasovať s bravúrou, s akou to dokážu len tí najväčší skladatelia.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Xenoblade Chronicles X 2016
Intergalaktická vojna zanechala svoje následky. Poslední pozemšťania sa snažia prežiť v prekrásnom, avšak nepriateľskom prostredí. Hráči vyrazia do bitiek proti mocným stvoreniam všetkých foriem a veľkostí za využitia prepracovaného súbojového systému, ktorý poznáme z predošlej časti z platformy Wii.
- Platforma: Wii U
- Žáner: RPG
- Výrobca: Nintendo
- Distribútor v SR: COMGAD
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Gameexpres.sk