Niečo po polnoci. Nenápadne sa s kamuflážou zakrádam lesom, keď narazím na dom. Skryjem sa za strom a vypustím prieskumný drone, ktorým obletím okolie domu a identifikujem štyroch nepriateľov. „Vidíte ich?“ ozve sa hlas z headsetu. „Beriem si toho snipera na streche!“ Odvetím a vzápätí sa ozvú ďalšie tri hlasy, ktoré si v rýchlosti stihnú prerozdeliť zvyšné ciele. O pár sekúnd sa v tme zjavia štyri pol sekundové záblesky výstrelov, utíšených tlmičmi a štyria nepriatelia padajú synchronizovane k zemi . „Dobrá práca, páni!“
Ak niečo v posledných rokoch z herného priemyslu išlo úplne mimo mňa, dozaista to bola, pre mňa nepochopená, fascinácia co-op hraním. Nie že by som nechápal, že hrať niečo s druhým človekom je väčšia zábava ako sám, ale takmer každá co-op hra, s ktorou som mal tú možnosť sa zoznámiť, sa obmedzovala na frenetické bezmyšlienkovité vyvražďovanie všetkého, čo sa hýbe v dvoch a viac hráčoch (áno pozerám sa na vás RE5, L4D, CoD a hromadu vašich klonov). Podľa môjho názoru tieto hry tak úplne degradujú celý zmysel hrania so živými hráčmi, namiesto hrania s počítačovou AI. Teraz, samozrejme, narážam na to, že keď hráte so živou (nutne podotknúť inteligentnou) bytosťou, automaticky sa ponúka šanca dohodnúť sa s ňou na nejakej stratégií svojho postupu a taktizovania pri plnení danej úlohy, čo práve run&gun hry z pochopiteľných dôvodov úplne eliminujú. Jediné, o čo v nich ide, je bezhlavé prestrieľanie sa k ďalšiemu checkpointu cez hordu nepriateľov. Z úvodu ste už mohli pochopiť, že najnovší prírastok do rodiny GhostRecon hier s podtitulom FutureSoldier, je v tomto iný a snaží sa priniesť práve opomínaný aspekt spolupráce a koordinovaného postupu.
Ak ste predošlé GhostRecon hry nehrali, o nič ste v zásade neprišli, keďže GR: FS si od svojich predchodcov berie len základ, v podobe reálneho bojového systému, postaveného na premyslenom, pokiaľ možno nenápadnom postupe vášho týmu za využitia širokého arzenálu zbraní, krytia sa za prekážkami a gadgetov. K tomuto základu sa rozhodli tvorcovia pridať prvky z dnešných iných populárnych akčných hier, a tak vo výsledku vznikol pomerne zaujímavý hybrid medzi taktickou 3rd person akciou a vysokooktánovou zábavou z FPS hier. FutureSoldier tak stojí na rozmedzí v snahe zapáčiť sa každému, čo v konečnom dôsledku nemusí byť najšťastnejším riešením, keďže hráči, z dvoch už zmienených herných táborov, spolu nie sú veľmi kompatibilní. Prirátajte si k tomu skutočnosť, že tvoríte primárne multiplayerovo zameraný titul a potenciálnu katastrofu máte na svete. Ako toto dobrodružstvo elitnej vojenskej jednotky teda dopadlo?
Pokiaľ by sme mali vychádzať z príbehu, tak doslova už v prvých pár minútach sú Ghostovia rozmetaní na popol potom, ako im pod vašim velením vybuchne hlavica priamo pod rukami. Tu našťastie hra nekončí a do vašich virtuálnych rúk sa dostávajú štyria noví členovia jednotky Ghost, ktorých úlohou je samozrejme vypátrať to, kto za útokom stojí (áno, znova za všetko môžu teroristi a Rusko a netvárte sa, že toto je spoiler). Čo po zmienených pár minútach končí (ak ste to ešte nepostrehli), je príbeh, pri ktorom by autori urobili lepšie, keby ho rovno celý vystrihli a servírovali by len jednotlivé misie za sebou. Tom Clancy, ktorého menom sa táto séria honosí, si zjavne v tomto prípade zobral dovolenku, a tak je výsledkom scenár, pri ktorom vyzerá príbeh MW2 ako dielo hodné Oscara. Ak si teda odmyslíme otrasný príbeh, zostane nám približne 10 hodinová kampaň, primárne určená pre 4 hráčov, pozostávajúca z 12 misií, rozprestierajúcich sa naprieč tromi rôznymi kontinentmi.
Ich náplň v zásade pozostáva v presune vášho tímu z bodu A do bodu B, kde niečo vyhodíte do vzduchu, získate potrebné informácie, niekoho zachránite alebo pre zmenu zlikvidujete. To samo o sebe nie je v ničom výnimočné, avšak dôležitý je v tomto prípade spôsob, akým dané úlohy plníte. Základ hry tvoria tzv. stealth misie, kedy nesmiete pri svojom presune cez vybrané územie spôsobiť žiadny alarm a nepriateľov tak musíte buďto úplne obísť, prípadne prikročiť k ich postupnej koordinovanej likvidácií, alebo štandardné misie, kedy je na vašom zvážení, aký postup zvolíte. Tu prichádza k slovu arzenál a rôzne hračky, ktoré máte ako elitný vojak 21. storočia k dispozícií. Vašu základnú výbavu, pozostávajúcu z dvoch zbraní a rôznych druhov granátov, si volíte vždy pred začiatkom misie, pričom hra vám sama vždy odporučí vhodnú výbavu a tú si môžete podľa svojej preferencie upraviť. K dispozícií sú všetky konvenčné strelné zbrane, ktoré si môžete podľa potreby modifikovať podľa seba cez tzv. Gunsmith, ktorý dovoľuje vymieňať na zbraniach ich jednotlivé, postupne sa odomykajúce komponenty, a tak ovplyvňovať ich správanie sa pri streľbe. Vďaka počtu komponentov je možné sa s modifikáciou zbraní naozaj vyhrať do posledného detailu, avšak pri hraní som nepostrehol žiadnu výraznejšiu nutnosť meniť niečo na základnej výbave, ktorú vám hra odporučí. K tejto výbave vám postupne začnú pribúdať rôzne gadgety ako senzory, ktoré po hodení na vybrané miesto prezradia polohu nepriateľov alebo diaľkovo ovládaný drone, ktorým je možné obletieť bojisko a získať tak prehľad o rozmiestnení nepriateľských síl, prípadne ho v budove pretransformovať na vozidlo a jeho elektrickým pulzom vyradiť elektroniku alebo omráčiť nepriateľov. Tieto dve hračky sú veľmi mocné samy o sebe, a keď k nim pridáte automatickú optickú kamufláž, ktorá vás a váš tím robí v prípade, že sa pohybujete pomaly prakticky neviditeľným a možnosť zapnúť si okuliare, vďaka ktorým máte k dispozícií nielen nočné videnie, ale aj schopnosť vidieť nepriateľov cez prekážky, nadobudnete veľmi rýchlo pocit, že nepriatelia nemajú žiadnu šancu.
Toto tvrdenie je pravdou len do určitej miery, keďže všetky tieto high-tech vychytávky hra kompenzuje množstvom nepriateľov a skutočnosťou, že už na strednej náročnosti vás dokážu poslať k zemi dva zásahy, pričom vaši spolubojovníci vás môžu oživiť maximálne dvakrát. Z tohto dôvodu je lepšie si zvoliť, pokiaľ je to možné (viď. nižšie), nenápadnú, systematickú a synchronizovanú elimináciu nepriateľských jednotiek, ktorá spočíva v zistení ich rozmiestnenia a následným zadaním cieľov pre vašich troch členov tímu. Tí v prípade, že hráte sám, disponujú pomerne šikovnou AI, vďaka ktorej sa nielenže sami presunú do pozície, z ktorej majú výhľad na svoj cieľ, ale taktiež vždy počkajú až na váš pokyn na útok, čím je možné synchronizovane naraz odstrániť až štyroch nepriateľov. Momenty, kedy podobným postupom vyčistíte celú oblasť bez toho, aby si vás ktokoľvek všimol, patria k tomu najlepšiemu, čo FutureSoldier ponúka, zvlášť pokiaľ si nájdete vo svojom friendliste troch priateľov s headsetmi a rozhodnete sa hrať spolu.
Bohužiaľ, hra pomerne často pred skriptovanými udalosťami mení váš tichý prístup do otvorených prestreliek, v ktorých proti vám posiela desiatky nepriateľov ako na bežiacom páse. FutureSoldier sa v týchto momentoch zvrháva, vďaka inak vyladenému systému krytia, na zákopovú vojnu, kedy čakáte na moment, keď protivník vykukne spoza prekážky a vy ho presným výstrelom do trčiacej hlavy pošlete k zemi. Že to nie je najšťastnejšie riešenie, pochopili asi aj vývojári, a tak pridali do hry taktiež arkádové akčné sekcie. V tých sa buďto veziete vo vrtuľníku a strieľate na všetko, čo sa hýbe, alebo sa vaša postava začne pohybovať k vybranému cieľu sama a vy len mierite a opäť likviduje chudákov, čo vám priamo nabiehajú pod hlaveň. Výsledok je tak pomerne rozpačitý, keďže tieto sekcie sú v priamom kontraste s hlavnou náplňou hry, ktorou, ako už aj názov napovedá, je byť duchom, alias zostať nevideným. Príjemným spestrením, v inak opakujúcich sa šablónových misiách, je misia, v ktorej dostanete k dispozícií diaľkovo ovládaný delostrelecký mech, s ktorým efektne vybombardujete celú nepriateľskú základňu alebo tiež misia, v ktorej infiltrujete väzenie v štýle a la Splinter Cell.
Okrem kampane ponúka FutureSoldier taktiež tzv. Guerrilla mód, z iných hier známy ako horde mód, v ktorom môžete opäť spojiť sily s až tromi ďalšími hráčmi pri likvidovaní postupne stále početnejších vĺn útočníkov.
Hlavnou častou hry, na ktorú sa tvorcovia podľa svojich slov najviac sústredili, je multiplayer, snažiaci ponúknuť taktickú tímovú akciu, s hlavným dôrazom na spoluprácu jednotlivých hráčov. K dispozícií sú 4 herné módy, v ktorých si môžu zmerať sily až 16 hráči, rozdelení na dve nepriateľské frakcie po 8 hráčov. Tie sa ďalej delia na 2 tímy po 4 hráčoch, pričom jednotliví hráči sa môžu v rámci tímu respawnovať priamo k svojim tímovým spoluhráčom. To na jednej strane urýchľuje hru na väčších mapách, avšak tiež kvôli nie práve najlepšej implementácii spôsobuje často rýchlu smrť, keď sa respawnete na hráča, na ktorého v danom momente práve niekto útočí.
V rozpore s tvrdením tvorcov sa tak trocha javia potom samotné módy, ktoré sú v zásade v troch prípadoch prakticky odkopírované z iných hier. Máme tu Conflict (Warzone z Killzone), v ktorom sa dynamicky počas hry menia úlohy, ktoré musia hráči plniť, Saboteur (Capturetheflag), v ktorom je úlohou získať bombu a následne vyhodiť nepriateľskú základňu do vzduchu a Siege, ktorý je totožný s Conflictom, ale bez respawnovania. Jediným, úplne originálnym módom je tak Decoy, kedy hráči dostnú za úlohu hacknúť 3 body na mape, pričom vždy len jeden obsahuje potrebné dáta pre víťazstvo. Čo poteší, je dozaista 10 rozsiahlych máp, svojím rozložením ponúkajúce hromadu miest či už na kempovanie alebo rýchle výpady a likvidovanie nič netušiacich hráčov od chrbta.
Neoriginalitu módov našťastie vynahradzuje samotný gameplay, ktorý mi osobne najviac pripomenul Metal GearOnline. Tempo akcie je tu na rozdiel od iných akčných hier, vďaka použitiu 3rd person kamery a krycieho systému, podstatne nižšie, na čo aj priamo nadväzuje skutočnosť, že zomrieť sa dá už po dvoch troch zásahoch. Kľúčom k úspechu je spolupráca hráčov, ktorí by mali v ideálnom prípade byť kombináciou všetkých 3 classov, ktoré hra ponúka. Tými sú Rifleman, špecializujúci sa hlavne na boj v predných líniách (je ho možné vybaviť rôznymi útočnými puškami, ľahkými samopalmi a brnením), Scout, zameraný na boj na diaľku (disponuje sniperkami, samopalmi a aktívnou kamuflážou, ktorá ho v prípade, že sa nehýbe, robí neviditeľným) a Engineer, ktorý plní podpornú úlohu (brokovnice a PDR s možnosťami detekovať pohyb oponentov pre celý tím). Hraním jednotlivých classov získavate skúsenosti (experience), ktoré po dosiahnutí určitého levelu postupne odomykajú nové zbrane pre daný class. Výbavu classov je pritom možné kedykoľvek upravovať behom zápasu cez menu podľa toho, ako si to vyžaduje aktuálna situácia. Celý tento systém trpí, bohužiaľ, štandardným neduhom, kedy začínajúci hráč častokrát stojí proti oponentom s výbavou oveľa lepšou, ako je tá jeho, čo na začiatku môže viesť k rozladenosti z neustáleho zomierania.
Celkové pocity z hrania záležia hlavne od spoluhráčov vo vašom tíme, ktorí by mali byť ideálne, tak isto ako v prípade hrania co-op v kampani, vybavení headsetmi a inteligenciou, inak je veľká pravdepodobnosť, že hru po niekoľkých zápasoch, v ktorých vás spolupracujúci zohraní protivníci dokážu vyslovene zdecimovať, znechutene vypnete. Pokiaľ však dokážete nájsť vyššie zmienených a takticky uvažujúcich spoluhráčov, budete si užívať nevšedný herný zážitok, ktorý inde nájdete len ťažko.
FutureSolder beží na 6 rokov starom engine a je to na ňom, bohužiaľ, jasne vidieť, a tak graficky pomerne výrazne zaostáva či už za svojou FPS, alebo 3rd person konkurenciou. Na druhej strane si však treba povedať, že počas hrania kampane si túto maličkosť ani veľmi nepovšimnete, keďže asi budete aj tak mať neustále zapnutý jeden z vyššie zmienených módov vašich okuliarov, ponúkajúce oveľa vyššiu efektívnosť v boji. Zo zvukovej stránky hry si zaslúži vyzdvihnúť nahovorenie vašich AI, ovládaných členov tímu, ktorí v prípade, že zbadajú nepriateľov automaticky slovne okomentujú ich počet a pozíciu, čím hra získava na autentickosti. Trošku vyladiť by si určite zaslúžil sieťový kód, keďže počas môjho hrania som sa pravidelne stretával s odpájaním zo serveru, prípadne s prerušovaním hry z dôvodu migrácie hostu, pričom paradoxne som tento problém zaznamenal len v prípade hrania kompetitívneho multiplayeru a co-op fungoval bezchybne. V nadväznosti na túto skutočnosť určite nepoteší povinný onlinepass, bez ktorého si či už co-op, alebo Guerrilla mód nezahráte vôbec a multiplayer vám dovolí vylevelovať jednotlivé classy len po 5 z 50 možných levelov. Hra má plnú podporu pre Playstation Move, ktorá síce funguje v poriadku, ale hrať ju s ním pravdepodobne aj tak nebudete vzhľadom na to, že hrá využíva všetky tlačidlá gamepadu a hranie na ňom je tak oveľa komfortnejšie a plynulejšie. Čím FutureSoldier taktiež disponuje, je možnosť upravovať svoje zbrane aj mimo samotnej hry cez tzv. GhostReconNetwork, ku ktorému je možné pristupovať cez webový prehliadač alebo priamo cez aplikáciu pre Android a Apple zariadenia.
Keď to mám zhrnúť, hra GhostRecon: FutureSoldier na začiatku označená ako katastrofa, ňou v skutočnosti nie je a osobne ju vnímam skôr ako zaujímavý experiment a ukážku toho, že co-op hry nemusia byť nutne len tupé hromadné čistky zombie a inej hávede, a keď sa to vezme za správny koniec, vedia ponúknuť zaujímavé zážitky, vyžadujúce naozajstnú spoluprácu, s akou sa je možné stretnúť napríklad pri hraní MMO hier. Ako experiment má aj svoje muchy, a preto sa pravdepodobne nestane masovým hitom, respektíve neponúka nič, čo by mohlo osloviť hráčov orientovaných na singleplayer a tí by sa tejto hre mali preto radšej vyhnúť. Pokiaľ vás však už nebaví hrať neustále dokola CoD alebo L4D a hľadáte s priateľmi niečo nové, môže byť FutureSoldier práve tou správnou voľbou pre vás, pretože nič podobné na trhu aktuálne nenájdete.
|
taktický co-op multiplayer s dôrazom kladením na spoluprácu AI spolubojovníkov gadgety |
|
horšie grafické spracovanie online pass nulový príbeh arkádové sekcie |
75% | |
ŽÁNER | Taktická 3rd person akcia |
VÝROBCA | Ubisoft |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Ubisoft / Conquest |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|