Bolo to, akoby som sa vrátil v čase. Akoby som sa znovu ocitol v dobe, v ktorej kraľovali hry ako Hidden & Dangerous, Mafia, Operace Flashpoint či Vietcong. Tá nostalgia ma držala prikovaného ku kreslu a nechcela ma pustiť. Nemožno sa však čudovať, keďže po siedmich rokoch čakania sa konečne začali plniť sny. Tie sa nesplnili len vývojárom, (najmä Danielovi Vávrovi), ale aj nám, hráčom. Na pulty obchodov sa totiž dostáva stredoveké RPG Kingdom Come: Deliverance, prvotina českého štúdia Warhorse Studios.
V prvom rade si hneď na začiatku ujasnime pár vecí. Tento článok vám sprostredkuje naše prvé dojmy a pocity z hry. Na celkové hodnotenie a finálny ortieľ si budete musieť počkať, pretože ku komplexnému sumáru jednoducho potrebujeme viac času a najmä si férovo počkáme na day one patch.
Rád by som sa vyhol detailnejšej analýze čohokoľvek, čoho sa budú moje prvé dojmy týkať, pretože by som nechcel vyčerpal argumenty vhodné skôr pre ostrejšiu recenziu. Verím však, že si odnesiete vlastnú predstavu o tom, aký vlastne Kingdom Come: Deliverance je.
Určite vám nemusím pripomínať žánrové zaradenie hry a absenciu fantasy prvkov, čo vám zrejme trochu znechutí vaše prvé chvíle strávené v hre. Usudzujem to na základe svojich dlhoročných skúseností, preto už jednoducho viem, akí sú dnešní hráči, aké sú ich nároky na „kvalitnú hru“ i to, čo by mala taká hra ponúkať. Môžem vás ubezpečiť, Kingdom Come: Deliverance je z iného súdka, preto je potrebné poriadne sa doň ponoriť. Odmenou vám nakoniec bude silný emočný zážitok.
Už v úvodnom intre hry objavíte jej skrytý potenciál. Nech si už hovoríte čokoľvek, Vávrov a Klímov cit pre skvelý prenos filmovej atmosféry do hier je nezameniteľný. Perfektné zábery a audiovizuálny sprievod našepkávajú, že sa do vašich rúk dostáva plnohodnotná hra gigantických rozmerov, ktorá sa navyše môže hrdo postaviť vedľa celosvetovým herným blockbusterom.
Zrejme prvý raz v herných dejinách sa pozrieme na historické obdobie, ktoré mapuje nedávnu minulosť v takom veľkom štýle. České kráľovstvo je v 15. storočí obdobím temna a chaosu. Toto zlo spôsobila smrť váženého a obľúbeného kráľa Karola IV. V týchto momentoch sa hra ešte drží skutočných historických faktov a ak vás zaujímajú dejiny, dozaista si prídete na svoje.
Dej hry sa odohráva v roku 1403 a zachytáva spory a problémy Českého kráľovstva, no predovšetkým nevraživosť bratov Václava a Zikmunda, ktoré prerástli do obrovských problémov a vyústili do uväznenia českého kráľa a následného vpádu Uhrov do Čiech.
Práve počas vypuknutia týchto sporov vstupujete do deja vy, nie však ako rodený hrdina, ktorý má predurčené nastoliť v zemi poriadok. Vžijete sa totiž do kože mladíka menom Jindřich, syna obyčajného kováča, ktorý ani len netuší, aký osud ho čaká, keďže sa práve spamätáva z preflámovanej noci.
Práve tento zdanlivo pohodový štart otvára skvelé možnosti zoznámenia sa s hrou. Autori všetko patrične využili a vynikajúcimi popismi vám naservírujú všetko, čo môžete od hry očakávať.
Moje prvé kroky boli zblúdené, vychutnával som si tú dokonalú atmosféru a cítil som sa ako by som bol skutočne v koži Jindřicha. Chcel som sa prechádzať dedinou a nahliadnuť do každého jej kúta.
Technologická paráda CryEnginu a majstrovského umenia grafikov vás jednoducho pohltí a vy máte pocit, akoby ste boli na dvore svojej babičky kdesi na dedine. Ťažko povedať, ako niečo také zapôsobí na hráčov zo západu, no na tých zainteresovaných to funguje určite perfektne.
V pozadí znie melancholická a archaická hudba, ktorá sa k prostrediu hodí na výbornú a len potvrdzuje, že vizuálu sekunduje na vysokej úrovni. Podľa môjho názoru ide určite o jeden z najlepších soundtrackov poslednej doby.
Vráťme sa však k deju v hre. Po úvodnom zoznámení sa s okolím som sa hneď vrhol do prvého qestu a zistil som, ako to vo svete Kingdom Come približne funguje. Svojmu otcovi som sľúbil pomoc s výrobou toho najlepšieho meču, aký kedy vyhotovil. Pre moju mladícku nerozvážnosť z preflámovanej noci mi otec dá poriadnu príučku a kvôli splneniu jeho zdanlivo prostých požiadaviek sa vrhám do svojho prvého dobrodružstva.
Práve tu som začal využívať prehľadný, i keď niekedy otravný inventár, ktorý v sebe spája všetko, čo by ste mohli alebo budete v priebehu hrania potrebovať, napr. detaily vašej postavy, samotný inventár, mapu, úlohy, kódex a mnoho iného.
Práve onen kódex sa stane vaším veľkým priateľom, keďže nech už v hre narazíte na čokoľvek, v kódexe sa to zobrazí, takže je to vlastne akýsi druh encyklopédie. Už na začiatku som písal o tom, ako skvelo využívajú autori pokojné vody v úvode hry a skutočnosť, že vďaka svojmu prvému qestu sa postupne zoznamujete s hrou a jej základnými pravidlami, to len potvrdzuje.
Ak potrebujete doniesť uhlie, no nemáte naň dostatok peňazí, musíte si ich, samozrejme, nejako zohnať. Práve vtedy vám príde vhod, že vášmu otcovi dlží peniaze za jeho služby istý miestny príživník, takže vašou úlohou bude získať ich od neho.
Nasleduje teda prehováranie onoho príživníka, ktoré má v konečnom dôsledku dopad i na vašu reputáciu. Dokonca zisťujete, že aj váš výzor a vystupovanie zaváži. Ak ste celý špinavý a krvavý, postavy v hre na váš výzor patrične zareagujú, čo vás môže prekvapiť aj celkom nemilo.
Ja som nakoniec dopadol tak, že som bol nútený z jedného z osadníkov takmer dušu vymlátiť, aby mi za úspech v pästnom súboji priniesol ovocie. Síce som nedostal ani groš, no aspoň som mohol predať istú časť jeho majetku.
Pokiaľ ide o samotný súboj, verte, že sa zapotíte. Prepracovaný súbojový systém je predzvesťou toho, že súboje nebudú ľahké a každý stret môže znamenať váš neúspech. Musíte sa brániť, vystihnúť správny moment a zaútočiť, to všetko je dokonca nutné vykonať v správnom smere, inak bude váš boj neúspešný.
Ja som hru ovládal na gamepade a ak môžete, hrajte hru tiež prostredníctvom neho. Vyskúšal som si súboje aj s pomocou myši a klávesnice, no vôbec mi to nesadlo, s gamepadom je to jednoducho pohodlnejšie a v mojom prípade aj presnejšie.
Počas hrania ma zaskočila aj taká maličkosť, akou je donáška piva. Jindřichov otec je totiž chlap ako sa patrí a pri svojej práci si rád dopraje dobre orosené pivo. To som preňho zohnal v miestnej hrčme, no s jeho donáškou som sa neponáhľal. Napokon som bol poriadne prekvapený, keď mi povedal, že je to pivo teplé a ja som jednoducho musel ísť po ďalšiu várku. S tou som sa už domov naozaj ponáhľal, pretože teplé pivo by asi nechutilo naozaj nikomu.
Striedanie prestrihových scén, ktoré je v určitých momentoch renderované enginom v reálnom čase, sa strieda s tými predrenderovanými.
Ja osobne som sa tešil na akúkoľvek scénku, pretože vďaka skvelej atmosfére som si to proste skvelo vychutnával.
Zdá sa vám, že o hre hovorím len v superlatívoch? Nemýlite sa. Avšak nemôžem vynechať ani jej odvrátenú stranu, keďže každá minca ich má dve – no a pre Kingdom Come: Deliverance to platí dokonale.
Celý tento (takmer) dokonalý herný zážitok kazia predovšetkým chyby alebo, ak chcete, bugy. Tie cítiť najmä počas rozhovorov. Nie je preto ničím výnimočným, ak sa rozprávate s osobou, ktorá je k vám otočená chrbtom, prípadne vy sami vidíte až do vnútra svojej postavy.
Niekedy padajú nelogické otázky a ešte hlúpejšie odpovede. Akoby hra v niektorých momentoch zabúdala, čo už má hráč za sebou. Za najkritickejšie teda považujem práve rozhovory. Niekoľkokrát som sa v úlohách dostal aj do slučky, čo nakoniec skončilo neustálym loadingom úloh z jedného bodu do druhého.
Vávrov tím neustále prízvukoval reálnosť hry, prostredia a správania sa ľudí. Ani toto však nie je dotiahnuté k takej dokonalosti, akú by ste si asi predstavovali. Nechcem sa ponoriť do historických faktov, ale aj taká ošemetnosť ako dážď vás vie prekvapiť. Čakali by ste, že v čase búrky nebude v dedine toľko ľudí, prípadne, že sa schovajú do svojich príbytkov či napríklad do krčmy. Opak je však pravdou, pretože ich často uvidíte pokojne sedieť pri kotlíku a variť si guláš či jednoducho pokračovať v práci na poli.
Bez technických problémov nie je ani optimalizácia hry. Nie, že by hra bežala výslovne zle, no v určitých pasážach máte 50-60 snímok za sekundu, potom nastane renderovaná scénka a vy klesnete aj na 20 snímok. Pritom sa nič nemení, keďže dané postavy tam boli ešte pred samotnou scénkou.
Tieto nepríjemnosti následne kazia aj celkový dojem. Na zostave s procesorom Intel Core i5-4690, 16 GB operačnou pamäťou a grafickou kartou GeForce GTX 1060 (6 GB) to bolo miestami problematické. Pritom som mal nastavené vysoké detaily a rozlíšenie 1080p, čo som znižovať nechcel, keďže som si túžil vychutnávať prostredie. Počítač s tým v zásade problém nemal, všetko to kazili najmä scény, v ktorých sa napríklad nachádzalo veľa postáv.
Práve toto je dôvod, kvôli ktorému chceme počkať s kritikou. V deň vydania má byť k dispozícii day one patch a my pevne veríme, že tieto neduhy vývojári eliminujú v tej najlepšej možnej miere. Kingdom Come: Deliverance má jednoducho obrovský potenciál a ja pevne verím, že o pár rokov vznikne z hry kult.
To, čo v hrách obľubujú náročnejší hráči, od Kingdom Come: Deliverance bezpochyby dostanú. A nebojím sa povedať, že ani tí, ktorí uprednostňujú jednoduchšie hry, toto stredoveké RPG nezatratia, pretože ich pohltí svojou atmosférou. Ak by som bol na vašom mieste a prečítal si tieto dojmy, neváhal by som a hru by som určite kúpil hneď v deň jej vydania. Ak vás ale tieto slová nepresvedčili, tak si počkajte na našu ostrú recenziu a verte, že si na Kingdom Come dáme pozor!
Galéria