Je tomu viac ako 10 rokov, čo uzrel svetlo sveta prvý Pán Prsteňov. Kulisy jasali, čitateľov tejto ságy pribúdalo a pribúdalo a dnes sa pýši obrovskou základňou fanúšikov. Tvorcovia, ktorí naďalej očakávajú slávu a vysoké predaje znova vytvorili dej, ktorý sa nikam časovo neposúva. Dielo menom War in the North sa stáva akčným RPG titulom, v ktorom sa vypravíme za Sarumanom. Klišé? Zistíme v nasledovnej recenzii.
Ako som už naznačil, príbeh sa nijak neposúva. Frodo s prsteňom smerujú k hore Osudu, i keď sa s touto postavou stretnete málo. Poďme však k hlavným aktérom. Elfská bojovníčka – Andriel ovládajúca mágiu a liečenie, trpaslík Farin s ťažkou zbraňou a nezabudnem na elitného lukostrelca Eradana. Tí pokračujú v boji proti Sarumanvi v Stredozemí. Ten im zasiela drobné a veľké darčeky v podobe nepriateľov, ku ktorým sa ešte dostanem. Proti vám bude vždy bojovať presila nepriateľov, takže v hre musíte bojovať ako tím, bez ktorého ste stratení. Schopnosti týchto troch hrdinov sú rozdelené do 3 talentových „stromov“, kde im pridávame i vylepšujeme schopnosti a zadeľujeme atribúty. Samotné vylepšenia získavate zvýšením ranku, teda jednoducho „expíme“. Najmilšou časťou je takisto action bar, ktorý je malý a ťažko sa upravuje.
Poďme k samotným prvkom hry. Tvorcovia vymysleli systém, ktorý sa už v mnohých hrách objavil. Keď váš spoločník padne ako zranený v boji, viete mu podať tzv. „pomocnú ruku“, ktorou sa vráti znova do hry, ale už ako oslabený. V tomto prípade tu máme uzdravovacie nápoje alebo nápoje na manu potrebné pre kúzla. Aby to nebolo avšak také jednoduché, autori vybavili škretov a iných podobných zlých netvorov dobrou AI, ktorá bije do očí. Niekedy je až nad ľudské sily, aby ste na najťažšej úrovni (legendary) pomohli „parťákovi“. Po prečítaní týchto riadkov si každý musí uvedomiť, že hra je naozaj jedna veľká RPG akcia. Žiadne prestávky okrem cut-scén, niekedy až podivné scripty, ktoré privedú k boju viac a viac nepriateľov. Hra vám nedá vydýchnuť. Ovládanie hry je veľmi jednoduché oproti starším dielom. Ovládanie je ako u akčných hier pridaním RPG nastavení ako action bar a zlepšovanie postavy. No kto by to už nezvládol. Hru však zachráni kvalitná zvuková stránka. Filmový soundtrack priam filmovo sedí k dielu a beriem ho ako naozaj veľké plus hry. Počas celej hry sa hra tvári ako zvukovo dospelá, dialógy sú presné, ba dokonca aj mimika jednotlivých postáv. Najzaujímavejšie na hre sú aj jednotlivé „stánky“, v ktorých sa nachádzajú veci a niekedy aj potraviny na uzdravenie nášho hrdinu.
V hre sa objavujú aj špecializácie, kde budete inak zvládať každého nepriateľa. Napríklad bojovaním s dvoma mečmi spravíte lepšie zranenie proti goblinom a škretom, a zo zlepšeným kladivom vás lukostrelec nemá šancu trafiť. Tieto vylepšenia potešia, pokiaľ vám Saruman nepošle do cesty niečo drsnejšie a mohutnejšie. Hovorím o bossoch, ktorí sa objavia pri konci kapitoly alebo pred ňou. Je ich málo, ale sú naozaj zničiteľní. Boje proti čiernemu rytierovi Tharzogovi alebo Barrowi Wighlordovi prinesú do podvedomia naozaj frustráciu. Kto by chcel dostať nakladačku niekoľkokrát a nie – a nie ho zabiť. Zato dávam autorom veľké plus. Lokalizácie sa zo začiatku tvárili stereotypne a zabíjanie škretov ma už nebavilo.
V týchto prípadoch nastúpi taktika, ktorá niekedy ani nevyjde. Osobne som Tharzoga prešiel na tretí raz. Samozrejme by som mohol hovoriť aj o iných moboch, ktorí sú takticky zvládnuteľní a ich zabitie je ľahké. Hru robí kvalitnú aj spracovanie príbehu, ktoré mám naozaj rád. Stretneme i starých známych, avšak nečakajte niečo extra. Dej neprekvapí, ale ani nesklame. Proste štandard, ktorý si každý drží a nenechá nič nazmar. Misie sa hlavne skladajú z prejdenia z bodu A do bodu B, ktoré sú miestami stereotypné. V priebehu hry sa uzamkýnajú cesty a vychádzajú fúry nepriateľov a ešte raz a potom ešte veľa škretov, ktorých som už radšej ani nerátal.
V každej oblasti strelci vzadu a škretovia vpredu. Mierny stereotyp nezachráni ani bojový systém, ktorý je vytvorený do detailov. V prípade útoku viete zásah vykryť príslušnou klávesou, prípadne použiť kotúľ a ľahko ujsť. Po čase sa vám budú odomkýnať naozaj špeciálne zásahy, ktoré spravia postavu neporaziteľnou a nebude problém zabiť bossa na pár rán. Stačí pár peňazí z truhličiek, loot z mobov a hlavne bossov. A máme naozaj smrteľnú zbroj, na ktorú by si ani Saruman netrúfol (no možno).
Nakoniec si vždy nechávam problémy spojené s hrou. Viete, to je moja špecialita. Hra má veľké problémy s obmedzením pohybu, kde idete za príbehom a ďalší krok je už uzavretý. Čo je škoda. Chyby ako nepriechodný chodník alebo voda? V RPG hre? To naozaj nie! Spomeniem aj slabé AI v polke celej hry, kde škretov budete mlátiť na dve rany, potom príde boss, ktorý je trikrát ťažší ako ste boli zvyknutí. Hra sa hlavne vďaka týmto prvkom premení počas pár hodín na rutinu. Možno preto bola pridaná online kooperácia, ktorá hernú dobu zvýši, no nič extra nečakajte. Proste je to ten príbeh, ktorý v hernej predlohe neprekvapí, ale ani nezahanbí autorov.
V mojom hodnotení je táto hra vcelku sklamaním. Tvorcovia si neboli istí do akého štýlu tento diel bude pasovať, tak ho upravili do akčného prostredia zo začiatočnými RPG prvkami, ako je zbieranie vecí, byliniek a liečivých fľaštičiek. Tento diel by som videl viac v akčnej adventúre prípadne i stratégii. Hra odo mňa dostáva 55 percent, body som znížil hlavne za nevyužitý potenciál, zlé fungovanie multiplayeru a obmedzené prostredie, ktoré sa samé pýta von!