Simulátory neboli nikdy zamerané na masy a ani nimi neboli nikdy docenené. V dnešných časoch, kedy sa herný priemysel zameriava hlavne na konzoly, to cítiť ešte viac. Našťastie sú tu stále nadšenci, ktorí nielenže tvoria neobyčajné hry, ale dokonca s nimi dokážu komerčne uspieť, čo je bohužiaľ nevyhnutné zlo. Railworks 3 je jednou z týchto hier. Hovorí si simulátor a ja sa pokúsim vysvetliť, prečo je ním len z polovice.
Railworks 3 nie je nový titul a ani plnohodnotné pokračovanie Railworks 2. Teda, záleží na tom, ktorý hráč ho hrá. Majitelia Railworks 2 totižto nové pokračovanie dostali bezplatne formou updatu a pre nich to znamená dve veci: nový grafický engine a dve nové lokomotívy. Pre nováčika je Railworks 3 vlakovým simulátorom, ktorý v podstate nemá obdoby. On v podstate ani nemá riadnu konkurenciu. Jediným takisto komerčným produktom je Trainz od austrálskeho Auranu, avšak ten podľa môjho názoru zaostáva pár krokov pozadu.
Poďme sa teda pozrieť na Railworks 3 zblízka, a to na verziu Deluxe, ktorá obsahuje legendárnu trať Horseshoe Curve v Pensylvánii, ktorá údajne najlepšie reprezentuje všetky technické novinky v hre, a ktorú v bezplatnom update z Railworks 2 nedostanete. Pochopiteľne. Kto teda nepozná obsah predošlého Railworks 2, tu je zoznam tratí, na ktorých si môžete vyskúšať, aké je to riadiť vlak:
Oxford – Paddington, trať v Anglicku zasadená do roku 2006
York – Newcastle, taktiež anglická železnica simulujúca rok 1978
Hagen – Siegen, je trať situovaná do roku 1998 v krásnej prírode v údolí rieky Lenne
Bath – Templecombe, trať vinúca sa anglickým vidiekom 50-tych rokov
Barstow – San Bernardino, známa trať na západe, v USA známa aj pod názvom Cajon Pass a krásnymi scenériami
Hedborough North, fiktívna priemyselná lokálka z roku1968
Seebergbahn, fiktívna elektrifikovaná trať v Alpách v roku 2009
Castle Rock Railroad, 25 míľ dlhá fiktívna trať v USA z roku 2009
TestTrak, testovací okruh v Nemecku
Horseshoe Curve – 45 míľ cez Allegheny Mountains, skutočný skvost a ukážka možností nového enginu
Musím sa priznať, že ako obdivovateľa vlakov ma zatiaľ Railworks ani Railworks 2 svojou reálnosťou nepresvedčili, tobôž ich predchodca Microsoft Train Simulator, ktorý mimochodom pochádza z rovnakej dielne. Autori neustále dookola deklarujú, koľko úsilia vynaložili na nafotenie rušňov, vagónov, tratí, rôznych detailov a na nahrávanie zvukov, no výsledok je stále akýsi rozporuplný. A o to viac, že sa autori údajne na týchto mašinách aj zviezli, a tak by mali vedieť, ako to zo stanovišťa rušňovodiča vyzerá. Graficky je všetko v poriadku, grafici sa vyhrali naozaj dôsledne, to sa im musí nechať. Horšie je to so zvukovou kulisou, ktorá mi pripadá príliš chudobná a oklieštená. Okrem zvukov motorov, či už dieselových alebo elektrických toho veľa na stanovišti nepočuť. Pochopil by som to v prípade rýchlovlaku, ktorý sa rúti bo bezšvových spojov koľají a kabína je dokonale odhlučnená. Avšak na klasickom „dízlaku“, ktorý sa kolíše po nie práve rovnej trati v skutočnosti počujete milión zvukov, ako je typické klepkanie kolies, hluk pri prechádzaní výhybkami i rôznymi križovaniami a samozrejme aj celkový ten rámus, ktorý sa so zvyšujúcou rýchlosťou vkráda do kabíny. O niečo lepšie vlaky znejú pri pohľade zvonku, kedy sú už tieto zvuky prítomné, no stále len v akejsi umiernenej forme. Druhá vec, ktorá mi vždy na týchto simulátoroch vadila, bol úplne sterilný pohyb bez chvenia, nakláňania a otrasov. Toto v reálnom svete neexistuje a našťastie sme sa v Railworks 3 dočkali zmeny. Autori zapracovali takzvanú „head inertia“ funkciu, čo akože simuluje pohľad z očí rušňovodiča, ktorým to počas jazdy narába a nadhadzuje. Verte mi, presne takto to funguje aj naozaj, hlavne na našich krivých slovenských tratiach. Teda o krok k realite máme bližšie, za čo autorov veľmi chválim, i keď nechápem, prečo ich to nenapadlo skôr.
Ku železnici patrí množstvo predpisov a poznanie trate. Hra obsahuje aj pomerne obsiahly manuál na samotné pochopenie ovládania, ale aj vysvetlivky, čo ktoré návesti a signály znamenajú. Pochopiteľne, že ide o stručný popis, ktorý ale nestačí. Nestačí preto, lebo nevysvetľuje, aký je súvis medzi návesťami, kedy a kde ich očakávať a hlavne sa zabudlo na dôraz poznania trate. Bez neho vás nikto v skutočnosti samého na trať nepustí. Oplatí sa dobre si prečítať scenár a oboznámiť sa s traťou prv, než sa pustíte do ťažkých úloh, ktoré vlastne ani nie sú ťažké, len sú časovo náročnejšie. Najväčší kumšt v tejto hre/simulácii je práve poznať dobre trať a bez váhania vedieť, čo ktorý signál znamená. Akousi pomôckou je panel, ktorý si môžete aktivovať, a ktorý vám vopred ukazuje obmedzenia rýchlosti, umiestnenie návestí, stúpania, klesania, aktuálnu rýchlosť a podobne. Vlaky sa dajú riadiť v jednoduchom a expert móde, čo podľa mňa nemá zmysel, pretože riadiť vlak štýlom výkon/brzda je nuda ako hrom. Mimoriadnou výzvou je riadenie parnej lokomotívy. Na starosti budete mať tlak pary, prikladať do kotla a samozrejme, s umením kombinovať množstvo pary s pomerom prevodu na „šupátku“, s ktorým vlastne plynule meníte rýchlostný stupeň.
Všetky trate pôsobia dojmom, že na nich funguje premávka aj bez vášho pričinenia. Pri jazde míňate iné vlaky, občas sa s nimi dokonca na jednokoľajke križujete. Takéto veci sú kľúčové pre simuláciu, možno by to ešte chcelo generovaný obsah, aby sa mi neustále neopakovali tie isté situácie a návesti. Našťastie si môžete vytvárať vlastné scenáre, vlastné trate, vlastné vlaky, ktoré sa importujú z podporovaných 3D programov. V tomto zmysle je tento produkt skutočne cenný a predstavuje takmer neobmedzenú zábavu. Pre mňa osobne je toto prvý komerčný titul tohto druhu, ktorý som nezavrhol po jednom dni. Má síce mnoho nedostatkov, ale tentoraz aj mnoho noviniek, ktoré stavajú Railworks 3 do sveta simulátorov. Významnou zmenou, ktorú ocenia prevažne znalci železnice, je funkcia superelevetion, čo nie je nič iné, ako náklon trate v zákrutách. Triviálna vec, na ktorú sa doteraz zabúdalo. Nie je mi ale jasné, prečo nebola použitá na všetkých tratiach. Obzvlášť na trati Hagen-Siegen, kde je bežná cestovná rýchlosť 120 km/h a kde sú oblúky pomerne ostré, ale nie sú ani trochu naklopené, čo sa v skutočnosti nikdy nerobí.
Najväčšou zmenou v tohtoročnom vydaní je nový grafický engine nazvaný TSX, ktorý si môžete a nemusíte aktivovať. Ten prináša nový model vyobrazenia, dynamické tiene, 24-hodinový cyklus dňa, dynamické počasie a doplnky ako dažďové kvapky na oknách. Musím uznať, že rozdiel medzi zapnutým a vypnutým TSX je priepastný. Krajina, ktorá je mimochodom plná detailov ako nikdy predtým, je perfektne osvetlená, vzdialené kopce sú efektom depth of field decentne rozmazané a kvapky stekajúce po oknách sú fakt ako skutočné. Pri pohľade zvonku však žiadne kvapky nevidieť ani na oknách ani nikde na vlaku, čo je jednou z múch, ktoré snáď vyriešia záplaty (doteraz vyšli už štyri). V novom engine vyniknú aj detailne vymodelované vlaky, v kvalite, aké nemajú obdoby. Trochu horšie vyzerajú koľaje a hlavne koľajový vrch, ktorý je príliš stereotypný a nekonzistentný s okolím trate. Sú to síce výčitky z úst nadšenca, ale doslova mi to pripadá akože na to už nebol čas, tak to rýchlo naplácajme.
K chybám v dizajne a chybám nechceným sa už vyjadrovať nebudem. V Railsimulator tíme idú dobrou cestou, i keď neustále olepujú starý engine novými nálepkami. Asi najväčším problémom je časté sekanie sa hry pri doťahovaní nových objektov v scenérii. Overil som si, že s týmto neduhom zápasia aj iní hráči s high-end PC zostavami, čiže je to zjavne dizajnom enginu, ktorý nie je zlý, avšak chcelo by to plynulú jazdu bez rušivých elementov.
Railworks 3 je simuláciou a hrou tak v pomere 50/50. V ovládaní expert chýba ešte zopár prvkov vrátane výskytu porúch a ich odstraňovania. Chýba jej reálnejšia zvuková kulisa a optimalizácia enginu. Na druhú stranu je to produkt, ktorý ponúka vystavanie vlastných tratí, ktoré si môžete doslova vymaľovať ako sa vám zachce. Existuje zopár platených aj neplatených doplnkov, ktoré sú toho dôkazom. Railworks 3 mi urobil radosť, pretože je vidieť progres správnym smerom. Uvidíme, čo prinesie jeho pokračovanie.