Je to len 17 mesiacov od doby, čo vyšiel prvý diel niekoľko rokov očakávanej RPG od štúdia Bioware. Origins sa stretol s veľkým úspechom a uznaním od hráčov aj kritiky. Ponúkol zážitok podobný hitu ako Baldur´s Gate od rovnakého štúdia, čo v podstate znamenalo old-school hrateľnosť v novom kabáte. Hry sa predalo cez 3 milióny kusov na všetky tri hlavné platformy a neprestáva sa predávať dodnes. Po mnohých DLC a datadisku sa tak dostal na rad sequel. Od pokračovania úspešnej hry by ste zrejme čakali, že si ponechá to dobré a skúsi napraviť, či odstrániť to zlé. S Dragon Age 2 na to však tvorcovia išli tak trochu inak. Vyplatilo sa to?
Celá hra sa bude tento krát točiť okolo novej postavy a jeho rodiny. Hawke je podobne ako Shepard z Mass Effectu predefinovaný charakter, čo v podstate znamená, že na výber už nedostanete výber rasy, ale len povolanie, pohlavie a výzor. Hawke sa po úteku z Fereldenu, ktorý je vám určite dobre známy z demoverzie, dostáva spoločne s rodinou do Kirkwallu. Mesta za morom v slobodných markách. Utekajú tam, pretože tam majú rodinu. Alebo teda to, čo z nej zostalo. Kedysi boli váženými členmi spoločnosti, ale časom sa všetko zmenilo. Kirkwall je teraz zaplnený utečencami z Fereldenu a pre ďalších je už uzatvorené.
Jediným spôsobom ako sa do mesta dostať je kontaktovanie posledného člena rodiny, žijúcom v meste. Po zistení, že z bohatého rodu zostal už len chudobný a zatrpknutý strýko je tak Hawke-ova cesta dnu upísanie sa jednému z dvoch ľudí ponúkajúcich prácu na celý rok, čím by zaplatili dlh za úplatok stráží. A tu už hra ponúka svoje prvé rozhodnutie. Môžete sa upísať žoldnierovi alebo pašeráčke. Nech si vyberiete čokoľvek, v podstate tým nič nezmeníte, akurát získate iný quest neskôr v hre. A tak je to skoro so všetkými rozhodnutiami, ktoré hra ponúka. Pozitívom je, že dôsledky svojich rozhodnutí vidíte ešte priamo počas hry a nielen na konci, keďže Hawke-ova cesta za titulom Šampióna trvá celých sedem rokov. Príbeh je rozprávaný trpaslíkom Varricom, ktorý je proti svojej vôli zavedený na vypočúvanie od členky Oltára, Cassandry. Tá chce šampióna nájsť alebo sa o ňom aspoň dozvedieť pravdu, pretože náš Hawke má vraj na svedomí udalosti, ktoré priviedli celý svet Thedasu na pokraj vojny.
Príbeh je tak rozdelený do troch aktov, pričom každý oddeľuje niekoľko rokov. Každý akt má svoje vlastné hlavné aj vedľajšie questy a na jeho závere sa udeje nejaká dôležitá udalosť. A niekedy nie len jedna. Každý z týchto aktov je priam zaplnený úlohami, ale problémom je, že okrem tých najhlavnejších questov sú ostatné až bolestivo rovnaké. Prídete za chlapíkom, dostanete úlohu, odbehnete na inú časť mapy, pozabíjate pár nepriateľov, vrátite sa naspäť…a profitujete. Niekedy urobíte nejaké to rozhodnutie, ktorého následok uvidíte najneskôr v ďalšom akte, buď pomocou listu vo vašom domove, či stretnutia v uliciach mesta.
Každý akt sa dá ohodnotiť aj samostatne. Prvý obsahuje mnoho plnenia buď zdanlivo alebo naozaj zbytočných úloh na zohnanie peňazí. Jeho najväčším problémom je, že neposkytuje veľa motivácie a sám som sa pristihol na jednom mieste trochu znudený. Druhý akt je však už niečo úplne iné. Síce čo sa týka neustáleho questovania sa nič nemení, ale začína sa odhaľovať pozadie celého príbehu a toho, kam smeruje. Samotné vyvrcholenie je tým najlepším, čo hra ponúka. Tretí akt je ten najkratší a už od začiatku je z neho cítiť smerovanie k nevyhnutnému záveru, ktorý na rozdiel od jednotky necháva dvere otvorené ďalšiemu dielu a dáva vám pocit, že celá hra je len prológ.
Problémom toho všetkého je, že Bioware malo dobrý nápad, ale nedotiahli ho do konca. Príbeh je osobný, je o Hawke-ovi a jeho ceste na vrchol, o jeho živote. A to vôbec nie je zlé. Čo však zlé je, že okrem druhého aktu vám nedá dostatok motivácie pokračovať, prípadne vás núti do rozhodnutí, kedy by ste sa na to najradšej vykašľali a nechali ostatných starať sa o svoje problémy. V porovnaní s Origins je tu aj málo rozhovorov s vašimi spoločníkmi, ktorí nedostávajú dostatok priestoru a pozhovárať sa s nimi môžete len keď majú dostupný nejaký quest. Čo je vskutku škoda, lebo niektorí by si určite zaslúžili viac priestoru. Čiastočne, aj keď nie plne to vynahrádzajú rozhovory medzi postavami počas pobehovania po meste, kedy vidíte a počujete, čo každý cíti k tomu druhému.
Ale dosť už o príbehu. Je dobrý, dokonca vás miestami donúti zamyslieť sa nad prezentovanými témami, prinesie niekoľko nečakaných prekvapení, ale je krátky, má dosť pomalý rozjazd, čo sa týka celého prvého aktu a väčšinu času neposkytuje dostatok dôvodov pre hráča pokračovať. Za to však nemôže len samotný príbeh, hra tak trochu zlyháva aj v ďalších aspektoch.
Tým je hrateľnosť. Ako som už spomínal, hra ponúka príliš veľa questov, ktoré prebiehajú rovnakým spôsobom, a keď dôjde k súbojom, fanúšikovia Origins sa môžu začať chytať za hlavy s tým, že čo si to Bioware len pomysleli, keď sa rozhodli hru takto zmeniť. Súbojom je nutné uznať to, že teraz sú oveľa citlivejšie a rýchlejšie reagujú na vaše zadávané príkazy. Chvíľu si možno budete musieť zvykať, že z pomerne realistických súbojových animácií, aké bolo vidieť v Origins, sa presuniete k over-the-top prehnaným akrobatickým kúskom, aké by sa nestratili ani vo Final Fantasy, ale nakoniec vám to nebude robiť problémy a skrátka to akceptujete. Problémom súbojov je strata taktického pohľadu a často aj taktiky samotnej. Nepriatelia na vás nabiehajú v presile a hneď potom, čo ich zdoláte sa za vami, pred vami, vedľa vás, popod vás či nad vami spawnujú ďalší. Hra sa to vôbec nesnaží zakryť a pokojne spawne ďalších piatich nepriateľov hneď za chrbtom vášho inak dobre umiestneného mága. Našťastie sa ale nájde niekoľko súbojov, predovšetkým tie s bossmi, ktoré si taktiku zachovávajú. Celkovo je to však znovu krok späť oproti predchodcovi, aj keď sa vám rýchle tempo môže dostať do krvi.
Ďalším problémom je, že hra po prvom akte stráca prvok objavovania nových zákutí, keďže sa celá odohráva len v jednom meste a sem-tam aj v oblastiach v neďalekej prírode. To by nebol problém, keby bolo mesto prepracované, veľké a hlavne živé, ale ani jednu z týchto podmienok nesplňuje. Mapa je rozkúskovaná rovnako ako v Origins a k dispozícií máte niekoľko väčších oblastí v meste a mimo neho. A o dungeonoch, vnútrajškoch budov a ďalších menej významných oblastiach je škoda hovoriť. V ich prípade sa nedá hovoriť ani o kopírovaní. Vývojári totiž z každého typu miestnosti vytvorili len jeden interiér, do ktorého sa budete neustále vracať. V praxi to znamená, že nech vojdete do jaskyne na vrchole hory či na pláži, vojdete na tú istú mapu. A znovu, Bioware sa to nesnaží vôbec zakrývať a hádže vám tie isté priestory v každom queste a to sa často týka aj tých hlavných. Ale aby som trochu odohnal vlnu negativity, je treba dodať, že skill stromy prešli výraznou zmenou a to k lepšiemu. Poskytujú viac možností a kombinácií skillov, len je škoda, že sa počas hrania sa so štatistikami budete pohybovať v tak nevýraznom User Interface-i. Čo ma privádza ešte k inventáru. Ten má podobné funkcie ako v Origins, ale možnosť používania vecí v ňom je dosť obmedzená. Pokiaľ ste sa radi bavili s brnením vašich spoločníkov, tak na to teraz zabudnite. Niektorým nemôžete meniť ani zbrane. Brnenie/oblečenie môžete meniť IBA Hawke-ovi, zatiaľ čo ostatné postavy sa celé roky pohybujú v tom istom. Samozrejme, dá sa to ubrániť argumentom o unikátnom výzore postáv, ale keď už, tak aspoň jedno alternatívne oblečenie by bolo fajn.
Nuž ale prejdime k niečomu inému. Už z obrázkov vydaných po ohlásení hry bolo vidieť, že sa zmenil aj art štýl. Bolo by to v poriadku pokiaľ ide o Kirkwall, to je predsa len úplne iné mesto nachádzajúce sa mimo Fereldenu, a tak teda bola zmena nielen vítaná, ale aj nutná. Ťažko však povedať, či bolo nutné zmeniť aj výzor elfov, qunarijcov či darkspawnov. Qunarijci teraz vyzerajú oveľa impozantnejšie a nie len ako trochu robustnejší ľudia, takže tam tá zmena tak nezabolí. Elfovia sa tiež svojou zmenou vzdialili ľudskému výzoru a vyzerajú ako skutočne iná rasa, ale zmeniť výzor darkspawnov bol skrátka veľký omyl. Zatiaľ čo v jednotke vyzerali zastrašujúco a brutálne, teraz vyzerajú na to, že zastrašia akurát sami seba pri pohľade do zrkadla. Je to ako keby Peter Jackson len tak z pasie zmenil výzor „škretov“ v Dvoch vežiach.
Grafika samotná je o niečo lepšia, no aby nevyzerala až tak zastaralo, najmä čo sa textúr týka, musíte si stiahnuť špeciálny balíček (našťastie zadarmo) a po jeho nainštalovaní prepnúť hru na High či Very High nastavenia… ktoré vyžadujú DirectX 11 a tým ešte nedisponuje každý hráč. Výhodou je, že pokiaľ sa uspokojíte s detailmi nastavenými na Medium, hra vám pobeží aj na starších strojoch. Animácie postáv sú často prebrané z predchádzajúcich hier od Bioware a ak ste ich pár prešli, tak si ich pár všimnete. Hudobný podklad je postačujúci, aj keď tento krát sa nedočkáme nejakej silnej, nosnej témy, ale skôr chytľavej muziky hrajúcej celý čas na pozadí bez toho, aby nejako výrazne zasahovala do deja. Jedinú hudbu, ktorú si stále pamätám je tá, čo hrá v krčme, v ktorej budete tráviť čas dosť často.
Najväčšou zmenou vyvolávajúcou zväčša pozitívne reakcie je nahovorenie hlavného hrdinu. Hawke na rozdiel od Šedého strážcu hovorí. A to pomocou podobného dialógového kolieska ako v Mass Effecte. Prináša to so sebou očividné výhody, mať v tak cinematickej hre ako Dragon Age nemého hlavného hrdinu nielenže niekedy pôsobilo trochu divne, ale určite to obmedzovalo aj pri vývoji. Na druhú stranu, niektorí môžu namietnuť, že už nehráte za svoj charakter, ale len vediete za ručičku Hawke-a, pričom si pri dialógoch vyberáte z možností, ktoré sa dajú zhrnúť ako „dobrý, sarkastický, zlý“ a napriek symbolom nie vždy odhadnete, čo vaša postava povie.
Aby som to všetko zhrnul do jedného odstavca, Dragon Age 2 je hra aká sa hodnotí veľmi ťažko. Oproti svojmu predchodcovi spravila niekoľko krokov späť, vylepšila toho len málo, zatiaľ čo mnoho pokazila či nedotiahla do konca dobrý nápad. Hra je príliš uponáhľaná a keby sa jej dostal ešte aspoň rok vývoja, dostali by sme niečo oveľa bližšie vízii, ktorú chceli vývojári priniesť a rozhodne kvalitnejšiu hru ako takú. Lenže hra bola očividne tlačená k vydaniu a vidieť to snáď na všetkom. A čo je na tom najlepšie, stále sa jedná o hru, ktorú si môžete do sýtosti užiť aspoň na prvé prejdenie. Záleží len na vašich preferenciách a preto pri každom klade a zápore v hodnotiacej tabuľke nezabudnite na „ale…“ a pred kúpením hry rovno zabudnite na hĺbku zážitku, aký poskytol Origins.