Ak plánujete letný zájazd na Vvardenfell plný sentimentu, počkajte si na last minute. Morrowind vás dokáže odmeniť alebo sklamať – podľa toho, čo od tejto pasce na hubárov očakávate.
Neviete, čo s voľným časom počas horúčav? Vyskúšajte dovolenku v Morrowinde! Kde inde by ste našli huby vysoké ako stromy, hrobky na každom desiatom kroku a mesto na vode, ktoré stavajú priamo pod dymiacou sopkou? Navyše, len pre vás, špeciálna akcia: ak vás počas pobytu na ostrove Vvardenfell zabije Morag Tong, vašu mŕtvolu vrátime rodine na naše náklady. To sa oplatí, n’wah!
Teraz ale žarty bokom a nalejme si čistej skoomy… teda, ehm, vína.
Žiadny z doterajších prídavkov do The Elder Scrolls Online nevzbudil toľko ohlasov ako Morrowind. Za prvé, do už tak veľkej mapy sa pridá ostrov Vvardenfell so svojou typickou kultúrou a „mimozemsky“ pôsobiacim ekosystémom. Za druhé, práve The Elder Scrolls III: Morrowind bol pre mnohých hráčov bránou do sveta Prastarých zvitkov, nehovoriac o tom, že milióny nadšencov po celom svete považujú práve tretí diel ságy za dovedna najlepší. Výsledok je teda jednoznačný: táto ponuka je lákavá nielen pre MMO nadšencov a už existujúcich fanúšikov hry, ale aj – a možno najmä – pre zarytých fanúšikov dnes už kultového titulu z roku 2002.
„Počúvam, cudzinec, ale hovor rýchlo.“
Nepochybujte o tom, že ak by pôvodný Morrowind vyšiel o dekádu neskôr, prístav Seyda Neen by dnes poznal každý hráč. Namiesto toho sme Vvardenfell pochovali pod sopečný prach a Skyrim sa stal rytierom v žiarivej zbroji – ak sa tak dá blonďavý, dlhovlasý alkoholik so sekerou nazvať.
Nech vás to ale nemýli, Skyrim zbožňujem, a zhruba 250 odohraných hodín mi je svedkom. V roku 2002 bol na mňa tretí diel ságy The Elder Scrolls priveľkým sústom: žiadna česká lokalizácia (neoficiálny český preklad prišiel až o dosť neskôr), príliš veľa (cudzojazyčného) textu a obrovský svet, ktorý dal odo mňa ruky preč v momente, keď sa za mnou zabuchli dvere „daňového“ úradu. Dnes by som sa na to pozeral inak a nepochybne by som to celé zvládol stráviť lepšie pred všetkými tými rokmi, žiaľ, obstarožné grafické spracovanie a ťažkopádne gameplay mechaniky sú aj pre mňa, podobne ako pre tisíce ďalších fanúšikov, obrovskými prekážkami – obzvlášť, keď sa videoherný trh za ten čas rozrástol do dinosaurích rozmerov, pričom množstvo voľného času sa scvrklo na úroveň myši domovej.
Morrowind je mŕtvy. Nech žije Morrowind?
Aj napriek týmto skutočnostiam stále občas bojujem s chuťou vrátiť sa do známych uličiek Balmory, preskúmať nejakú baňu na kwama vajcia či „vyčistiť“ otrokársky brloh. Morrowind má miesta, ktoré aj dnes, po všetkých tých rokoch, poznám ako svoju dlaň, no našiel by som oveľa viac takých, kde som ešte nikdy nebol. Táto hra mala atmosféru nevľúdnosti a cudzosti. Bol to čudný, chudobný a tmavý svet bez vegetácie a to, čo tam prežilo, to dokázalo na úkor iných. Nič vám nedaroval, čokoľvek ste chceli, museli ste si to kúpiť, ukradnúť alebo kvôli tomu zabiť. A keďže s peniazmi sa spájal večný nedostatok…
Lenže taký Morrowind bol a vždy bude – nepríjemný, ale inak by ste to ani nechceli. Prístav Seyda Neen je aj tentoraz prvým miestom, na ktoré na ostrove Vvanderfell vkročíte, a pre mňa osobne ide o nezabudnuteľnú hernú lokáciu. Seyda Neen Morrowind, teda ten starý, definuje ako tragikomický celok: nájdete tam podozrivo milého elfa Fargotha, ktorému sa za prívetivosť môžete odmeniť tým, že mu vybielite tajnú skrýšu. Hneď za dedinou leží mŕtvola všetkými neznášaného vyberača daní, s ktorou sa spája krátka, ale pomerne výnosná úloha. A čo by ste kameňom dohodili, kúsok od milých domčekov miestnych sa nachádza vchod do podzemnej jaskyne plnej otrokárov a ich „tovaru“; niežeby o tomto biznise „pod oknami“ seydaneenčania nevedeli – jednoducho to nebol ich problém. Nech to vyrieši niekto druhý, napríklad… ja, ako mi naznačila jedna z postarších obyvateliek mestečka.
Prečítajte si tiež
Päť dôvodov, prečo dať The Elder Scrolls Online (ďalšiu) šancu
Je to mix ponurej, ale takmer až reálnej atmosféry, kde nenájdete grandiózny príbeh, ale často nepekné, malicherné a niekedy aj vtipné problémy nie tak celkom obyčajných ľudí.
Morrowind, ten pravý, ktorý má dnes už 15 rokov, odviedol skvelú prácu v tom, že všetko nevšedné ste zväčša našli na tých najvšednejších miestach. Preto sa nečudujte, keď pred vami na ceste do Balmory pristane čarodejník Tarhiel, ktorý vynašiel až príliš účinné kúzlo levitácie, a ani keď počas putovania stretnete nahého Norda, ktorému údajná čarodejnica ukradla šaty (nie je asi nutné hovoriť, že to celé v skutočnosti bolo úplne inak). A ak vás pri jednom jazierku pôvabná elfka požiada, aby ste jej z neho vylovili stratený prsteň, ktorý jej tam spadol, dávajte si pozor na neviditeľnú hrozbu. A spomínam si aj na zamilované dievča, ktoré odo mňa chcelo, aby som jej milému odniesol rukavičku ako symbol lásky. Pamätný je aj duch zavraždeného muža, ktorý ani po smrti nevedel nájsť pokoj a bolo práve mojou úlohou mu ho dopriať.
Prečítajte si tiež
The Elders Scrolls antológia zachránila život svojmu majiteľovi
Rozľahlý svet Morrowindu sa skrátka riadil jasným pravidlom: kto nehľadá, nájde.
Rovnaké prostredie, no iná hra
Všetky tieto spomienky sa pri hraní novej kapitoly z The Elder Scrolls Online na chvíľu vrátili, no potom sa opäť uložili k odpočinku – a tentoraz už zrejme navždy. TESO: Morrowind bol vymodlenou druhou šancou pre jednu skvelú RPG, no to, ako to s ňou dopadne, sme už všetci tušili.
Prečítajte si tiež
Remaster Skyrimu bola jednorázová záležitosť pre sériu The Elder Scrolls
Bethesda odviedla kus kvalitnej práce pri tvorbe nového obsahu, no ak si plánujete kúpiť TESO: Morrowind kvôli nostalgii z návratu na Vvardenfell, hrozí, že sa iba rozjatríte staré rany. Vidieť známe a milované panorámy tak, ako vyzerali pred stovkami rokov, dávno predtým, než ako si ich pamätáme z TES III, je síce skvelé, no nakoniec si buď začnete všímať nezrovnalosti, s ktorými jednoducho treba počítať, alebo pochopíte nevyhnutnú pravdu: že aj singleplayerovo ladená expanzia je v jadre stále „iba“ obsahom pre MMO.
Ak však do toho pôjdete s nadhľadom a akýmsi odosobnením sa od spomienok na kultovú RPG pecku, čakajú vás vyše dve desiatky hodín zábavy… a tie spomienky, ktoré by mali ladne plávať na hladine a nie zažierať sa až do morku kostí, prídu samé od seba, prirodzene. Keď ich nebudete používať ako nejaký filter na okuliaroch, budú vám zážitok z hrania pekne spestrovať a nie ho narúšať.
Warden je prirodzený samotár, ktorý môže všetko
S veľkými očakávaniami som si vytvoril novú postavu, pochopiteľne, Wardena. Toto povolanie sľubovalo zaujímavý, všestranný mix obrany, útoku a liečenia, takže ste si svoj charakter mohli vybrať pre ktorúkoľvek MMO rolu. Ako sólo hráč som si Wardena zamiloval hneď na začiatku: jeho najväčšia sila sa ukrýva v tom, ako rýchlo dokáže prevrátiť kabát a prispôsobiť sa situácii vďaka trom diametrálne odlišným stromom schopností. Daňou za to je, pochopiteľne, absencia takej špecializácie, ktorá by sa vyrovnala zvyšným povolaniam, no pre hráčov obľubujúcich PvE je tento „druid“ hotovou spásou. Niežeby bolo sólo hranie pri iných herných triedach problémom, no Warden je samotárom z prírody aj po technickej hernej stránke.
Kombinuje v sebe útočné, defenzívne a regeneračné prvky, čo ocení každý, kto sa chce pri konvenčnom plnení misií spoľahnúť len sám na seba. Uplatnenie však nájde aj v dungeonoch, kde, pri správnom builde, bez problémov zastúpi templára, pri menej náročných temniciach zvládnu šikovní hráči zaujať pozíciu tankov či DD (Damage Dealer). Najväčšie problémy čakajú obojživelných Wardenov pri PvP, kde sa množstvom poškodenia nevyrovnajú povolaniam „Nightblade“ alebo „Sorcerer“, a keďže ani nemajú takú výdrž ako „dračí rytieri“, plávajú niekde v strede; a ten zvykne byť najhorúcejší. Na strane druhej Warden disponuje užitočnými defenzívnymi a regeneračnými kúzlami, a aj keď nerozdá toľko poškodenia, mnohí po krvi prahnúci hráči si radšej konfrontáciu s takýmto protivníkom rozmyslia.
Váš Warden teda nikdy nebude majster v DPS či „tankovaní“ bossov v dungeonoch, no ak svoje karty zahráte správne, spoluhráči budú mať po boku napríklad slušného liečiteľa, ktorý nielenže znesie dobrých pár rán, kým pôjde k zemi, ale ktorý aj zvládne pár silných úderov rozdať. Pravdou ale je, že Warden môže byť takmer hocičím: či už mu dáte do rúk meč alebo palicu, postavíte jeho silu na výdrži (Stamina) alebo mane, nikdy nespravíte krok vedľa. Warden je aktuálne najtvárnejším povolaním, pri ktorom existujú desiatky variácií a kombinácií schopností, a preto môže byť atraktívnou voľbou nielen pre nováčikov, ktorí potrebujú experimentovať, ale aj pre hráčov-veteránov, pre ktorých bude tento hybridný samotár novou výzvou.
Medveď, ktorého by nechceli ani v cirkuse
Najväčším lákadlom, a nielen tým marketingovým, bol nepochybne majestátny medvedí spoločník, ktorý Wardena sprevádzal v každom promo videu a na každom plagáte. Odkedy som sa vylodil v Seyda Neen a ukončil debatu so Syndeliom Ergallom (prvý Easter Egg v hre – schválne, či uhádnete prečo!), medveď bol mojou neoznačenou misiou a prvým míľnikom, ktorý som chcel pri návrate do Morrowindu dosiahnuť. Bol som neuveriteľne zvedavý, ako autori tento prvok implementovali do súbojového systému a pri svojej bujnej fantázii som sa sčasti opieral o skvelé skúsenosti s bojovými „petmi“ z Guild Wars 2. Zúrivý strážca, tak sa volá schopnosť privolať k sebe grizlyho, sa nachádza až na samotnom vrchole jedného zo stromov schopností, a preto sa ani vy k nemu nedostanete hneď na začiatku hrania. Našťastie, Warden disponuje repertoárom nielen nových, ale aj zaujímavých kúziel, nehovoriac o tom, že počas prvých hodín hrania a čakania, kým sa môj nový spoločník prebudí „zo zimného spánku“, bolo preskúmavanie nového Vvardenfellu slasťou a nie bohapustým „expením“.
Nanešťastie, posledný porazený protivník a následné získanie potrebnej úrovne bolo Pyrrhovým víťazstvom. Čakal som lojálneho, majestátneho a najmä bojovo užitočného medveďa, no aj so zvieraťom po boku som mohol čakať ďalej. Prežil by som vlastnú subjektívnu kritiku toho, ako Bethesda odflákla marketingovú modlu Wardena – ten lacný, nezaujímavý dizajn, takmer nulová možnosť prispôsobiť si výzor podľa svojho vkusu, to všetko by boli kozmetické prvky, prežitelné z hľadiska gameplay. Medveď dorazil s jediným skinom, určeným exkluzívne pre majiteľov špeciálnej, a, pochopiteľne, podstatne drahšej edície hry. Smiešne bolo, že dokonca aj ten bol fádny a len zmenil farbu medvedieho kožuchu na šedú, čiže výsledné zlepšenie bolo takmer nulové. Posun nastal až pri morfovaní príslušnej schopnosti (Zúrivý strážca), po ktorom medveď dostal žiarivé tetovanie a začali mu svietiť oči.
Ani v tomto prípade sa, žiaľ, nedá hovoriť o dobrom vkuse a nové dekorácie skôr pôsobia dojmom, akoby mu ich Warden vystrieľal na jarmoku.
Oveľa väčším problémom než blchy v kožuchu však bol spôsob, akým sa autori postavili, alebo skôr nepostavili, k interakcii zvieraťa a hráča. Jednoduchým, aj keď neprehľadným spôsobom síce viete medveďovi rozkázať, aby zaútočil na konkrétny cieľ, no tým vaša spolupráca končí.
Čakal som niečo extra: Warden moje očakávania splnil, a automaticky som predpokladal, že jeho neoddeliteľná súčasť, teda zvierací spoločník, bude už tak dobrú postavu dopĺňať a posunie ju na ešte vyššiu úroveň – možno Wardenovi pridá nové schopnosti alebo upraví tie existujúce. Ak si však odmyslím niekoľko „pasívok“, ktoré aj tak platia všeobecne na celý strom schopností, Wardenov medveď má od „zúrivého strážcu“ ďaleko a oveľa viac pripomína zviera, nad ktorým sa v cirkuse pre jeho neschopnosť zľutovali a radšej ho pustili na slobodu. Síce od protivníkov znesie poriadnu nakladačku, no nedokáže si udržať ich pozornosť (tzv. schopnosť „aggro“), a oponenti tým pádom útočia na vás – malý problém pre Wardenov orientovaných na boj zblízka, no katastrofa pre tých, ktorých taktika ja založená na odstupe. Správanie medveďa skrátka neviete ovplyvniť, nehovoriac o tom, že zviera samotné má len okrem klasického útoku len jeden špeciálny. Pri takom všestrannom povolaní, akým je Warden, medveď zostáva prekvapivo statickým a chýba mu čokoľvek, čo by ho odlíšilo už od existujúcich bojových „petov“ v TESO, ktorých majú k dispozícii čarodejníci.
Keď je silný predok na škodu
Samotné prostredie oživeného Morrowindu je trochu ako zdobený, no plytký rybníček: nelovte príliš hlboko a nenarazíte na dno. Ak ste si mysleli, že datadisk sa dokáže kvôli svojmu situovaniu preniesť cez fakt, že je to stále len rozšírenie pre MMO hru, budete nepríjemne prekvapení – na druhej strane, ak vás The Elder Scrolls Online, ako hra, bavil, budete si nostalgiu a jemné narážky vývojárov na tretí diel série užívať. Možno to odo mňa vyznie alibisticky, ale Morrowind je vysoko subjektívnou záležitosťou a všetko stojí a padá na tom, či vás pôvodná hra zaujala alebo nie a čo vlastne od novej kapitoly očakávate. Možno The Elder Scrolls Online: Morrowind až príliš asociujem s tretím dielom série, no je nebezpečné hádzať tieto dve rozdielne hry do jedného vreca. Ani v najmenšom vás však neodrádzam od toho, aby ste si novú kapitolu tejto grandióznej ságy zahrali, práve naopak – nový Morrowind so sebou prináša množstvo kvalitného obsahu, no nie nutne pre fanúšikov pôvodnej hry.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Elder Scrolls Online: Morrowind 2017
The Elder Scrolls Online: Morrowind ponúka nové dobrodružstvo ako pre ESO veteránov, tak aj pre novách hráčov. Rozšírenie Morrowind prináša množstvo noviniek a obsahu, ako je obrovská nová zóna, nová trieda, viac než 30 hodín hlavného príbehu, nové skúšky a nový 4v4v4 PvP mód.
- Platforma: PC
- Žáner: MMO
- Výrobca: Zenimax Online Studios
- Distribútor v GB: Bethesda Softworks
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA