Mám živo uchovaný v pamäti ten moment, kedy bola oznámená exkluzivita Rise of the Tomb Raider pre konzoly od Microsoftu. Fanúšikovia Lary zúrili a Crystal Dynamics musel prísť s niečím, aby uchlácholil publikum. Jedným z riešení bolo konštatovanie, že veľkú Laru síce nedostanú, ale môžu sa tešiť na Lara Croft and The Temple of Osiris – akčnú adventúru z izomerického aspektu, ktorá vychádza z Guardians of Light. Na plnohodnotné pokračovanie stále čakáme, no Temple of Osiris je už nejaký ten čas vonku – je teda na čase pozrieť sa na to, či táto kompenzácia stojí za to.
Príbeh opäť nehrá extra veľkú rolu a nedá sa povedať, že by putovanie za likvidáciou Seta bolo nejako extra zaujímavé, no tento príbeh dotvára aspoň kolorit pre umiestnenie hry a zamestná vás na päť hodín hrania. Hra sa totiž spolieha na to, že základné herné mechanizmy poskytnú dostatočnú motiváciu, aby ste si hru nielen prešli, ale zároveň sa aj povenovali ďalším výzvam, roztrúseným po jednotlivých hrobkách, ktoré navštívite.
No pritom sa autori až príliš spoliehajú na to, že to, čo dosiahli s Guardians of Light, je dostatočné, a na vytvorenie pokračovania vlastne už nič viac netreba. Teda až na prítomnosť co-opu pre štyroch hráčov, pričom každý hráč je reprezentovaný inou postavou a s menšími (alebo väčšími) výnimkami má k dispozícii iné schopnosti a zbrane. Domorodí obyvatelia sa spoliehajú viac na magické schopnosti, kým Lara a jej partner preferujú palné zbrane.
No Temple of Osiris nie je iba o likvidácii nepriateľov, ale hlavne o tom, ako sa dostať ďalej za pomoci logických hádaniek. Tie nie sú náročné, ale ak by ste sa náhodou predsa len zasekli, hra veľmi rýchlo príde s pomôckou, ako sa pohnúť ďalej. V prípade hrania v co-ope využíva každá z postáv svoje špecifické schopnosti, no v prípade hrania singleplayeru sa jednoducho všetky potrebné schopnosti a predmety prenesú na Laru.
Postup v hre a vylepšovanie schopností zabezpečujú drahokamy, ktoré získavate ničením rôznych nádob a následným odomykaním náhodných truhlíc za nazbierané drahokamy. Tie potom dodávajú hráčovi rôzne predmety do inventára, ktoré môže vzápätí vložiť svojej postave a zlepšiť tak niektoré jej vlastnosti. Bohužiaľ, celý tento systém je do veľkej miery založený na náhode, a aj napriek rôznorodým truhliciam (v zmysle, že na niektoré potrebujete viac drahokamov, no vďaka tomu zase existuje väčšia šanca na lepšie predmety) vás hra často vytočí tým, že vám dodá vylepšenia, o ktoré ste vôbec nemali záujem. Omnoho lepším riešením by bola možnosť nakupovať si priamo tie vylepšenia, ktoré hráč reálne chce.
Medzi momentmi strieľania a skákania sa občas objavia aj „cinematic“ pasáže, ktorých zmysel je v tom, aby ste pred niečím utekali, prípadne niečomu sa vyhýbali. Okrem toho hra kladie veľký dôraz na exploráciu prostredia – či už kvôli zvýšenej várke drahokamov, alebo kvôli zberateľským predmetom. Každé prostredie navyše obsahuje množstvo výziev a z prítomnosti skóre badať jasnú snahu o súťaživosť (či už medzi kamarátmi, alebo medzi tabuľkami najlepších hráčov).
{embed_video }
Najväčším kameňom úrazu hry je jej podobnosť s predchodcom. To by však nebolo na škodu, pokiaľ by si hra preniesla iba dobré vlastnosti a tie zlé vylepšila. No Temple of Osiris si so sebou priniesla aj decentné množstvo bugov, no hlavne absolútne nefungujúci matchmaking a co-op hranie. Hra absolútne zlyháva pri hraní cez internet, zle sleduje pohyb a umiestnenie jednotlivých postáv, vďaka čomu je hranie pre viacerých hráčov skôr utrpením než zábavou. Najhoršia je absolútna nepredvídateľnosť spomínaného matchmakingu, pretože chvíľami ide celkom solídne, no o pár sekúnd sa zmietate v konverzácii typu „Kde sa nachádzaš?“, „Čo robíš?…“ Podotýkam, že vina nie je v tom, že by hráči robili niečo zlé, ale v tom, že váš spoluhráč vás vidí niekde úplne inde, než v skutočnosti ste. Zlé je to najmä z toho dôvodu, že prechádzanie hrou často vyžaduje chirurgicky presnú spoluprácu, ktorú vám však kazí samotná hra.
A ani optimalizácia nie je jednou zo silných stránok hry. Je neprípustné, aby hra s takýmto priemerným vizuálom nedokázala na celkom kvalitnej zostave (FX8350, 8 GB RAM, HD7950) dať stabilných 60 FPS. Tá hodnota totiž lieta hore-dole bez nejakého grafického opodstatnenia.
Temple of Osiris často zabaví. Hranie sa na vykrádača hrobiek má stále niečo do seba a hra si preniesla väčšinu pozitív z Guardians of Light, navyše pridala navrch aj co-op pre štyroch hráčov. No zároveň si preniesla aj všetky chyby, ktoré mal predchodca, a to do veľkej miery zráža nielen hru, ale aj jej potenciál, pretože keď je najväčšia prednosť vašej hry kvôli zlému matchmakingu takmer nehrateľná, tak veľkú spokojnosť rozhodne neprinesie.
Informácie o hre
Žáner: akčná adventúra
Výrobca: Crystal Dynamics
Distribútor v GB: Square Enix
Distribútor v SR: CENEGA
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk