Lovci pokladov, bojovníci proti banditom a milovníci humoru – vítame vás opäť na Pandore, pri pokračovaní epickej ságy zo sveta Borderlands. Ehm, teda, nevítame vás na Pandore, ale na vesmírnej stanici Helios a nie pri pokračovaní príbehu, ale pri jeho rozvinutí a vysvetlení. Komu herná séria Borderlands nič nehovorí, ten si potrebuje veľmi rýchlo naštudovať krátku históriu. Niektoré hry si totiž bez poznania ich príbehu neužijete v plnej miere a Borderlands The Pre-Sequel je rozhodne jednou z nich.
Keď sa mi k mojim nedočkavým rukám dostal nový diel Borderlands, mal som už z tlačových správ a článkov s rozhovormi s pracovníkmi štúdia 2K Australia utvorenú predbežnú predstavu o tom, čo budem môcť od pred-pokračovania očakávať. Pokúsil som sa však vyprázdniť si z hlavy všetky tajomstvá, narážky a odhalenia a pristúpiť k tretiemu dielu (v praxi 1.5 dielu) série bez predsudkov. Krátke čakanie na stiahnutie a dokončenie inštalácie som si skrátil spomínaním na to, čo som už na planéte Pandora zažil a pokúšal som sa odhadnúť, čo všetko ma pri tomto dobrodružstve prekvapí.
Hneď prvým príjemným prekvapením po zapnutí hry bol fakt, že samotná hra našla moje predošlé uložené postavy z Borderlands 1 a Borderlands 2, a odmenila ma bonusovou menou – mesačnými kameňmi, ďalej exkluzívnymi zbraňami a badass úrovňami. Pokiaľ teda vlastníte Borderlands 1 alebo 2 a hrali ste ich, určite vám odporúčam stiahnuť si vaše predošlé postavy, aby ste tieto bonusy mohli získať.
Aby som ale nekrivdil hráčom, ktorí ešte nemali šancu spoznať planétu Pandora, ponúknem malé vysvetlenie. Pôvodná hra Borderlands prišla na platformy PS3, Xbox 360, MAC a Windows ešte v roku 2009 a priniesla veľmi dobre premyslené spojenie žánrov FPS a RPG. Hráči mali na výber zo štyroch postáv, ktoré spoznali v krátkom, ale akciou nabitom, videu ešte pred začiatkom hrania. Každá postava ponúkla inú špeciálnu schopnosť, prednosti v iných štýloch hrania, ako napríklad špecializáciu na boj zblízka alebo zručnosť s pištoľami, a ako to už pri RPG hrách býva, zabíjaním nepriateľov či plnením misií získavali skúsenosti. Hra takisto ponúkla možnosť hrať v štýle CO-OP až štyrom hráčom naraz (či už po lokálnej sieti alebo cez internet), čo určite mnohí hráči uvítali.
Planéta Pandora, na ktorej sa hra odohrávala, bola preplnená nepriateľmi, pútavými postavami a niekedy až infantilným humorom, ktorý ale celý svet presvedčivo dopĺňal. Príbeh, ktorý Borderlands 1 predstavil, bol dostatočne komplexný a pútavý, a pritom pre hráčov jednoduchý na pochopenie a stotožnenie sa. Okrem toho, skvelá bola aj hrateľnosť – hra ponúkala toľko obsahu, že prejsť ju len raz mnohým nestačilo, takže nebolo žiadnym prekvapením, že po necelých troch rokoch prišlo jej pokračovanie pod menom Borderlands 2. S novými hrdinami, novým príbehom, (ktorý ale čerpal z pôvodného), a s ešte väčšou dávkou humoru, zbraní a nepriateľov sa Borderlands 2 stal plnohodnotným pokračovaním tejto série. Po jej viacnásobnom dohratí však nastal pre fanúšikov Pandory čas očakávania a mylných informácií o nasledovníkovi, počas ktorého pribudlo nanajvýš tak zopár DLC balíčkov s novými misiami a postavami. Veľká časť hernej komunity si bola istá, že vďaka úspechu Borderlands 1 a 2 sa čoskoro dočkajú plnohodnotného pokračovania pod názvom Borderlands 3. To sa ale nestalo, a keď sa nad tým človek zamyslí, príchod Borderlands 1.5 dáva perfektný zmysel.
Svet Borderlands sa totiž natoľko zväčšil a preplnil rozdielnymi príbehmi, ktoré však musia istým spôsobom do seba zapadať, a Borderlands 2 ponúkal taký nečakaný koniec (nebudeme prezrádzať aký), sľubujúci epické dobrodružstvá, že musela vzniknúť hra, ktorá doplní biele miesta na metaforickej mape príbehu. A hráči sa môžu iba tešiť, že si vypočujú príbeh aj z tej druhej, temnejšej, stránky, a popritom odhalia, ako sa séria Borderlands dostala tam, kde v tejto dobe je. Dosť už bolo ale o minulosti, poďme sa pozrieť na to, čo pre nás pripravil nový diel tentoraz.
Príbeh hrdinov, ktorí sú na výber v tomto hone za pokladom, sa, ako som už spomínal, začína na vesmírnej stanici Helios, ktorá sa vznáša medzi planétou Pandora a jej mesiacom. Pravdou je, že postavy na Helios odštartujú z Pandory, tento fakt sa ale dozvedáme iba z krátkeho videa, ktoré predstavuje ich základné schopnosti, ako to bolo aj v predošlých dieloch. Na rozdiel od Borderlands 1 a 2 si však na príchod akcie a strieľania nebudete musieť počkať pár minút, ale do nebezpečenstva ste vrhnutý chvíľu po skončení úvodného videa a výbere postavy. Noví hrdinovia, za ktorých sa dá hrať, sa všetci objavili ako NPC už v Borderlands 1 alebo 2 (respektíve niektorí sa objavia v budúcnosti v Borderlands 2), a ide o Athenu (nájomnú vrahyňu spoločnosti Atlas), Nishu (šerifku mestečka Lynchwood), Wilhelma (inžiniera spoločnosti Hyperion s úchylkou na robotické vylepšovanie) a, verte tomu alebo nie, Claptrapa vo verzií Fragtrap (posledného robota svojho druhu, ktorý keby vyhynul, tak by takmer nikomu nechýbal).
Každá postava má, samozrejme, svoju špeciálnu schopnosť – Athena vie hádzať svoj štít a využívať ho ako Xena svoj disk, Nisha sa vie dostať do tranzu, v ktorom automaticky mieri zbraňou na nepriateľov (stačí iba držať spúšť), Wilhelm ponúka dvoch lietajúcich robotov, ktorí tak ako sú nebezpeční pre nepriateľov, tak rovnako sú aj nápomocní pre spojencov, a, samozrejme, je tu ešte Claptrap – na nervy lezúci, otravný a neschopný Claptrap (taký je aspoň názor veľkej skupiny hráčov Borderlands). Iným, mňa nevynímajúc, Claptrapov humor vyhovuje, a neprekáža mi pozerať sa na jeho zlyhania a následnú robotickú bolesť. Claptrap ponúka asi najzaujímavejšiu schopnosť, ktorá sa volá „VaultHunter.exe“, a môže buď neskutočne pomôcť, alebo ublížiť, a tým vás (alebo vašich spoluhráčov) dostať do nepríčetnosti. Ja som pri výbere postavy stavil na istotu a pre svoj prvý nástup do služieb som si vybral Nishu s jej špecializáciou na zbrane, najmä na pištole. Vyskúšal som však na pár minút aj Claptrapa, aby som zistil, či mi jeho hlas začne prekážať po viac ako dvoch minútach (začal).
{embed_video }
Ešte pred začiatkom hrania som strávil veľmi príjemných 10 minút v ponuke grafických nastavení hry a môžem povedať, že Borderlands má túto časť zvládnutú na jednotku. Posledný rok totiž prináša hráčom stále viac nepríjemných prekvapení, v rámci ktorých sú dlho očakávané hry vydávané s uzamknutým frameratom, s nevyhovujúcim pomerom strán, ktorý sa nedá zmeniť, alebo sú počítačové verzie pripravené o rôzne možnosti, a to iba kvôli vydaniu na konzolách a snahe o uniformný vzhľad na všetkých platformách. Borderlands našťastie ponúka všetko, po čom môže hráč túžiť – kvantum rozlíšení, možnosť prispôsobenia HUD, voliteľný framerate, PHYSX, FXAA a množstvo ďalších možností, ktoré ocenia hráči s výkonnými počítačmi, ale ktorých vypnutie ponúkne zážitky z hry aj hráčom so staršou výbavou. Ak by sme mali ukázať ostatným herným štúdiám, čo chcú hráči na výber vo svojej hre, určite by sme im ukázali práve sériu Borderlands. Samozrejme, nie každý hráč si bude chcieť zmeniť každé jedno nastavenie a každú maličkosť, ale je dôležité, aby táto možnosť existovala pre tých, ktorí si ju zmeniť chcú.
Po krátkom videu a výbere postavy som sa teda ocitol na stanici Helios, ktorá je zhodou okolností práve pod útokom veľmi príjemnej slečny menom Tungsteena Zarpedon. Na čo som sa najviac tešil, bolo stretnutie s Handsome Jackom, zápornou postavou z dielu Borderlands 2, pre ktorú a s ktorou v tejto verzii pracujete. Hneď na prvý pohľad vo mne Jack zanechal veľký rešpekt a možno aj obdiv, ktorý sa pri ďalšom hraní iba prehlboval. Handsome Jack totiž nie je iba typický „záporák“, ale je pravda, že to tak vnímam až teraz, keď sa dozvedám stále viac a viac z jeho histórie. Môžete mi veriť, že počas hrania Borderlands 2 som mal veľakrát na Jacka nervy a prial som mu len to najhoršie, ale na hesle „Spoznaj svojho nepriateľa“ asi naozaj niečo bude.
Prvých 10 minút je pre mňa nabitých strieľaním, behaním a počúvaním Jacka. Jeho snaha dostať Helios pod kontrolu je naozaj veľmi dobre citeľná, a preto počúvam z interkomu každé slovo o tom, kam mám ísť, čo mám stlačiť a z akého kanóna sa mám nechať vystreliť. Počkať. Čo? Presne tak. Ak ste si mysleli, že kontrolu nad stanicou Helios sa vám podarí získať len tak, tak ste na omyle. Preto hurá do kanónu a poďme plniť Jackove rozkazy na mesiac. A tu sa po prvýkrát stretávam s ospevovaným a preklínaným systémom dvojitého skákania a potreby kyslíku. Prvý kontakt s chýbajúcou mesačnou atmosférou nie je vôbec príjemný, a kým som si zvykol na nutnosť držať jedno oko na stave kyslíka a druhým kontrolovať nepriateľov, podarilo sa mi urobiť zopár chýb. Len čo som si však na míľové skoky a systém dýchacieho prístroja zvykol, začal som toto „obmedzenie“ využívať vo svoj prospech, pretože vďaka nízkej atmosfére a dýchaciemu prístroju môžete nielen ďalej skákať, ale môžete na nepriateľov aj dopadnúť ako tona tehál. Čím lepší dýchací prístroj, tým väčšia kapacita, ale aj väčšia možnosť ublíženia nepriateľom pri agresívnom dopade. Nebojte sa však toho, že by sa vám kyslík minul len tak. Pri každej lokácii sú rozmiestnené prírodné kyslíkové gejzíry – prístroje, ktoré stačí zapnúť a vytvoria bublinu dýchateľnej atmosféry, alebo aj príbytky, ktoré ponúkajú útočisko. A, samozrejme, kyslíkové bombičky padajú aj z nepriateľov, ktorých zabijete.
Misie sú hneď od začiatku preplnené humorom, a hoci sa môže zdať, že niektoré nedávajú zmysel, viacero z nich ma prekvapilo nadväznosťou na rozvíjajúci sa príbeh. Z tých najnezmyselnejších úloh môžem spomenúť jednu, v ktorej som musel nájsť osobu menom Nel a uraziť ju. Iné pozostávajú z nazbierania dostatočného počtu zbraní bielej kvality a ich odovzdania revolučnému hnutiu, ktoré sa ukáže byť jedným z najpríjemnejších prekvapení v hre. Pri hraní som sa snažil plniť všetky bočné misie, na ktoré som mal dostatočný level, pretože niektoré hlavné úlohy predstavujú pre hráčov aj niekoľko levelových skokov, a pokiaľ nie ste práve hráč s reflexami zmutovaného škrečka, jednoducho ich nedokážete splniť. Celý systém levelovania a získavania skúseností je zachovaný z predošlých dielov Borderlands 1 a 2, mne osobne to ale určite neprekážalo. Načo meniť systém, ktorý funguje, a na ktorý sú hráči série Borderlands už zvyknutí? To znamená, že nepriateľov, ktorí majú nižší level, zabijete ľavou-zadnou, ale získate menej XP-ov, a pri nepriateľoch s levelom väčším o viac ako štyri sa budete trápiť a zomierať.
Samozrejme, toto platí pri hraní „osamote“, bez živých spoluhráčov. Len čo hráte aspoň dvaja, dokážete si navzájom pomáhať, oživovať sa pri všade číhajúcej smrti alebo kombinovať svoje špeciálne schopnosti. A aj keď je náhodou váš spoluhráč na vyššej úrovni, skúsenosti sa rozdeľujú, a tak ho pri plnení jeho misií o chvíľu dobehnete. Pri väčšej priepasti medzi levelmi sa ale treba držať od nepriateľov, pretože vašim kamarátom sa určite nebude chcieť každých dvadsať sekúnd oživovať niekoho, kto nepriateľom ubližuje iba minimálne a komu obetúvajú časť skúseností. Na druhej strane, keď som mal v mojej hre problém s jedným bossom, tak mi privolaný spoluhráč, ktorý bol o šesť úrovní vyššie, veľmi pomohol a bossa sme spolu premohli v priebehu tridsiatich sekúnd. Multiplayer je jednoducho vo svete Borderlands nielen príjemným spestrením, ale ak neradi zabíjate stovky bezvýznamných banditov a okrem toho neradi plníte všetky bočné misie na dosiahnutie nového levelu, aj nevyhnutnosťou.
Čo ma pri hraní Borderlands The Pre-Sequel zarazilo a príjemne prekvapilo, nie je iba familiárnosť grafiky a stála prítomnosť šialeného humoru, ale aj obrovské množstvo vysvetlení a narážok, ktoré pomáhajú príbehu získať doposiaľ neznámu hĺbku. Tam, kde Bordelands 1 nastavil latku a Borderlands 2 ju zvýšil aspoň trojnásobne, Borderlands The Pre-Sequel exceluje a na úroveň príbehu montuje rakety, ktoré ju nadzvukovou rýchlosťou vystreľujú do vesmíru a neznámych končín. Ako som už spomenul na začiatku, a ako mnohí z vás vedia, Handsome Jack sa v Borderlands 2 stane hlavným nepriateľom hrdinov pátrajúcich po trezore, do ktorého ukryli pradávny mimozemšťania nepredstaviteľnú moc. Príbeh, ktorý sa ale dozviete v Borderlands The Pre-Sequel, veľmi výrazne zmenil náš pohľad na Jacka a bez toho, aby som prezrádzal, môžem povedať, že Jack bol pred svojím nástupom na scénu v Borderlands 2 taký diametrálne odlišný od Handsome Jacka v Pre-Sequel, ako je odlišný od Jacka pred predstavením sveta Borderlands. Ako to už v RPG hrách a vo svete Borderlands býva, treba mať oči otvorené a prezrieť podrobne každú miestnosť, do ktorej vstúpite, pretože sa v nej môžu nachádzať echo záznamníky s myšlienkami postáv z hry alebo záznamníky odkrývajúce príbeh protagonistov.
Pri hraní som sa snažil rozprávať aj s inými živými hráčmi a zistiť, aký majú na tento diel názor. V skratke môžem týchto hráčov rozdeliť do troch skupín, ktoré boli počtom viac-menej rovnaké. Prvá skupina si veľmi pochvaľovala vylepšenia, ktoré sa v hre objavili, ako lasery a dvojskoky, a hráči boli unesení rozvinutím/vysvetlením príbehu, ktorý sa skrýva za Borderlands 2. Druhá skupina mala menšie výhrady voči rovnako vyzerajúcej grafike (ale priznajme si, ako sa dá vylepšiť komiksovo vyzerajúca grafika) a hráči tejto skupiny sa mi často sťažovali, že Pre-Sequel pre nich nepriniesol nič revolučné. Tretia časť hráčov, s ktorými som mal šancu sa rozprávať, zastávali názor, že Borderlands The Pre-Sequel je iba DLC s cenou plnej hry.
Musím sa priznať, že ja osobne patrím do prvej skupiny, druhú skupinu dokážem pochopiť, ale tretej skupine som sa pri každej príležitosti snažil vysvetliť, že som nikdy nezažil herné DLC, ktoré by ponúkalo viac ako 10 hodín herného času. Som ešte len na leveli 25, počítam, že som niekde v prvej tretine príbehu, a dostal som sa tam aj s offline hraním za minimálne 20 hodín čistého herného času. Zohľadniac skutočnosť čím vyšší level, tým viac skúseností/námahy, môžem s pokojným svedomím odhadnúť potrebný herný čas na prejdenie tejto hry (aj s bočnými misiami) na nie menej ako 60 hodín. Už len tento fakt vyvracia pocit DLC-čka, okrem iných, pre mňa oveľa dôležitejších, pocitov a skutočností.
{embed_video }
Čo ale Borderlands The Pre-Sequel okrem príbehu a vysvetlení prináša nové? Len tak z hlavy mi napadajú tieto veci – hrdinov/schopnosti, dvojskoky, kyslíkové masky, vesmír, lasery, vozidlá, vysvetlenia, záhady, epicky vtipné, ale aj smutné, NPC postavy a niečo, čo nedokážem pomenovať priamo, ale najlepšie by som to zhodnotil ako novú iskru príbehu, ktorý pri druhom a treťom pohľade mohol hráčom Borderlands 1 a 2 vyzerať plocho a lineárne. Pre-Sequel jednoducho prináša novú hĺbku dobrodružstvu, o ktorom si veľa ľudí myslelo, že je jednotvárne alebo presne nalinkované, a dodáva mu možnosti a pocit pravého RPG príbehu, nielen akéhosi hybridu. Pre mňa osobne je tento diel ako návrat k starému známemu, ktorý má malý facelift a prišiel za mnou, aby mi porozprával, čo sa stalo, odkedy som ho nevidel.
Neviem, čo si pre nás chystajú šikovní ľudia zo štúdia 2K Games, ale verím v to, že to budú veľké a určite príjemné prekvapenia, ktoré nám ponúknu nielen desiatky hodín strávených objavovaním tajomného sveta Borderlands, ale aj kopu zábavy, bazilióny nových zbraní a hrdinov, s príbehmi ktorých sa budeme vedieť a hlavne chcieť stotožňovať. Pri stále zväčšujúcom sa svete Borderlands by ma vôbec neprekvapilo, keby sa z tejto série stalo MMOFPS/RPG s celým vesmírom, ponúkajúcim možnosti objavovania trezorov spolu s tisíckami lovcov pokladov. A že príde na Pre-Sequel minimálne stovka DLC balíčkov? Len nech, ja viem, že aj samotný Borderlands The Pre-Sequel stojí za vyskúšanie, nielen ako FPS/RPG titul, ale aj ako skvelý príbeh nabitý humorom a pretekajúci akciou. Preto Borderlands vrelo odporúčam všetkým svojim hráčskym známym a som si istý, že po dohraní za všetky postavy, po prejdení každej bočnej misie a po odhalení každého tajomstva budem nedočkavo čakať na pokračovanie.
Informácie o hre
Žáner: FPS-RPG
Výrobca: Gearbox Software
Distribútor v GB: 2K Games
Distribútor v SR: CENEGA
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk