Dodnes som si kráľovský herný žáner point-and-click adventúr vždy predstavoval ako žáner, kde sa spomedzi všetkých hier umiera najmenej. Určite to poznáte, prakticky žiadne akčné scény, žiadne reálne zbrane, proste nič, čím by ste sa mohli čo i len porezať. Hratelnosť je v nich zameraná striktne na dialógy a riešenie rébusov.
To všetko som si myslel až do dnešných dní, počas ktorých som sa zoznámil s hrou Shadowgate. Táto adventúra od štúdia Zojoi mi nielen, že ukázala ako veľmi som sa mýlil, ale taktiež dôrazne naznačila, kto je tu pánom. Ani som si to nestihol uvedomiť a už som sa pred ňou pokorne plazil ako malý šiestačik pred tuctom dvojmetrových napumpovaných kukláčov za to, že ukradol spolužiakovi desiatu. Shadowgate nie je nová hra, je to remake prastarej adventúry z 80. rokov minulého storočia, ktorá sa preslávila hlavne na konzole NES. Tvorcovia si na jej vývoj vyzbierali peniaze na Kickstarteri, kde hráčov zaujali hlavne ich cieľom zachovať jej oldschool hratelnosť s nesmierne vysokým stupňom náročnosti a priniesť nádherné, ručne maľované pozadia s dynamicky sa meniacim orchestrálnym soundtrackom. Podarilo sa? Na to vezmite jed! Shadowgate sa týmto stáva najťažšou adventúrou súčasnosti, vedľa ktorej vyzerajú chvíle s Dark Souls ako posedenie pri šálke čaju o piatej a ak si hru kúpite, tak zaručene bude aj výnimočným kúskom vašej zbierky.
Ale poďme už k samotnej hre. Ako som už spomínal, hra je to klikacia adventúra z pohľadu vlastných očí. Narozdiel od iných podobných sa ale po prostredí nemôžete pohybovať priamo, pretože celý herný svet pozostáva len z mnohých viac, či menej statických obrazoviek. Pri prechode do nového prostredia sa veľakrát objaví aj text opisujúci danú scénu. Tento koncept obsahuje ale jeden otravný fakt. Tie opisy sa totiž objavujú vždy, keď sa na danú obrazovku znova vrátite, čo vedie k nutnosti text neustále odklikávať, len aby ste sa mohli posunúť ďalej. Verte mi, že ak vám hra po stýkrát povie, že jedna z izieb vám pripomína ako ste sa tu v mladosti hrali so sestrou na naháňačku, začne vám vrieť krv. Na samotných obrazovkách kurzorom klikáte na rôzne veci, čo vám môžu pripadať zaujímavé, dávate si ich do inventára, kombinujete a používate tam, kde si myslíte, že ich použiť treba. Medzitým sa dozvedáte stále nové čriepky z príbehu a celého univerza buď prostredníctvom niekoľkých cut-scén, alebo čítaním rôznych zápiskov či kníh.
Tu je treba podotknúť, že dej nie je ničím objavný. Postupom hrania sa síce dozviete pár veľmi pekných informácií, no celkovo nejde o nič iné, ako prežiť nástrahy žijúceho zámku mŕtvych Shadowgate a vysporiadať sa so zlým čarodejníkom, ktorý sa snaží privolať na svet samotné peklo. Je to taký príbeh-milión, ktorého variácie sme už určite videli veľakrát, no zároveň tu určite nemôžeme hovoriť o nejakom sklamaní. Je to remake starej 8 bitovej hry a tie, pri všetkej úcte k nim, nikdy v príbehoch veľmi nevynikali.
Čo môžem povedať o samotnej old-school hrateľnosti? Ak sa zlý čarodejník skutočne snaží na svet privolať peklo, tak má smolu, pretože tvorcovia zo Zojoi ho už dávno predbehli s touto hrou. Pri vyslovení slova Shadowgate mnou prebehnú schizofrenické myšlienky, šedivejú vlasy, postihne ma paranoja a postihnú nutkavé podnety na okamžitú samovraždu. Proste skutočné herné peklo, ktoré v tomto prípade nereflektuje slabé kvality hry, ale skôr dominantnosť jej krutej nadvlády, ktorá vás bude mučiť tak veľmi, až sa do toho zamilujete a zostanete s ňou až do vášho skonania (čo v tomto prípade znamená, až do záverečných tituliek).
V prvom rade treba zmieniť typické old-school ovládanie. Na obrazovke máte zobrazených niekoľko príkazov, ako napríklad Look (pozrieť sa), Use (použiť), Eat (zjesť), Hit (udrieť), či Speak (hovoriť), ktoré využívate v určitých situáciach. Ak chcete použiť nejakú vec, tak kliknete Use a následne kliknete na danú vec. Ak si chcete obliecť nejaké brnenie, či vytasiť zbraň, stlačíte Use, kliknete na zbraň či brnenie, následne kliknete na svoj portrét a až potom si to postava navlečie. Myslíte si, že nie je nič ľahšie ako odomknúť dvere? V prvých minútach Shadowgate vám to tak rozhodne pripadať nebude. Na túto činnosť musíte najprv stlačiť Use, potom kliknúť na správny kľúč, následne kliknúť na dvere, čím sa odomknú, potom kliknúť na príkaz Open, následne kliknúť na dvere, čím sa otvoria, ďalej kliknúť na Go a nakoniec kliknúť na otvorené dvere, čím cez ne prejdete.
Pedantné ovládanie odkazuje na pomalosť a premýšľanie žánru samotného, no nechať sa len tak letmo unášať prúdom času by bolo v Shadowgate to najhoršie, čo môžete urobiť. Vtip je v tom, že tu musíte rozmýšľať aké to môže mať pre vás následky. Týmto sa dostávame k jednej z príčin, prečo je táto hra známa svojou obtiažnosťou. Niekoľko minút po začatí hry vás nakazí kliatbou jeden starý démon a začnete pomaly umierať. Všetko v hre sa krokuje, každá jedna činnosť, ktorú spravíte, sa započíta ako jeden krok, a čím viac krokov spravíte, tým sa vaša postava cíti horšie a horšie, až nakoniec zomrie. Vtedy vám už nepomôže ani load uložených pozícií, pretože vaše úmrtie indikuje mnoho zbytočných krokov. Takže nech by ste si už otvorili poslednú pozíciu, kroky by ste započítané mali, a aj keby ste potom spravili niečo iné ako v momente svojej prvej smrti, zomreli by ste tak či tak. Jediným riešením ako z tejto šlamastiky, je začať hru odznova. Vážne, aj po 10 hodinách započítaných Steamom vám reálne hrozí, že si Shadowgate proste budete musieť zapnúť od úplného začiatku.
Aby toho nebolo málo, musíte si kontrolovať aj stav vašich faklí, bez ktorých sa nemôžete hýbať. Nezomriete síce okamžite ako vám zhorí fakľa, no až v prípade, že sa posuniete na dalsiu obrazovku. Bez horiacej fakle tu proste nespravíte nič, zhorenú už zapáliť nemôžete a sám si oheň vyrobiť rovnako nedokážete, takže jediným spôsobom ako novú zapáliť je buď obetovať trocha životnosti už tej, ktorá momentálne pomaly dohorieva, alebo nájsť nejaký zdroj ohňa ako plamene či zapálené ohniská. Našťastie sa oheň nemíňa, ak len tak stojíte a rozmýšľate ako ďalej.
Aj keď toto sú asi najkrvavejšie prvky hry, samotné hádanky a zapeklité situácie, kedy si nebudete vedieť rady, nie sú v podstate brutálnejšie o nič menej. Hra ponúka tri stupne náročnosti, no až tá posledná, nazvaná Master je nastavená na takú úroveň, na akej bol jej 8 bitový predchodca. Čím ľahšia obtiažnosť, tým sa vám fakle menej opotrebúvajú, môžete spraviť viac krokov pred smrťou z kliatby a hádanky sú riešiteľné priamočiarejšou cestou. Upozorňujem, že táto recenzia je recenzia na tú najťažšiu, na tú pravú obtiažnosť, pri ktorej zažijete ten najlepší zážitok z hry.
Cestou natrafíte na rôzne prekážky, kedy budete musieť použiť nielen určité veci, ale taktiež kúzla, ktoré dodávajú do hrateľnosti nový prvok. Niektorým aktivujete podstavce, iným otvoríte určité predmety, ďalším napríklad vezmete konkrétnu vec. Pamätajte, že hra vám nič priamo nepovie, len úplne hmlisto, a to aj keď máte so sebou pomocníka v podobe lebky Yorika, ktorý si z vás bude neustále uťahovať. Preto vám osobne nič neprezradím ani ja sám.
Ďalším dôkazom, čím sa Shadowgate líši od hŕby zvyšných point-and-click adventúr, je spôsob zbierania a používania predmetov. Narozdiel od iných hier, v ktorých nájdete len vec, ktorú fakt potrebujete, sa v Shadowgate nachádzajú doslova tony vecí, tony nepotrebných vecí, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať, že sa budú hodiť, no v skutočnosti sa tam nachádzajú len preto, aby vás zmiatli. Určite sa pristihnete v situácií, že sa počas dlhého zákysu pozriete do inventára, či tam nenájdete niečo užitočné a vy tam nájdete desiatky použiteľných vecí, pri ktorých si nebudete vôbec istí, či ich potrebujete alebo nie. A tie veci môžu vyzerať až podozrivo použiteľne, no opak môže byť často pravdou.
Ako kontrast k tomu slúži ich používanie, pretože až na malé výnimky sa dajú všetky situácie prežiť úplne logickou cestou. Treba len poriadne rozmýšľať. Kombinovanie absolútne nezlučiteľných súčastí tu určite nenájdete. Aj to je totiž na tejto hre krásne, pretože aj zdanlivo neriešiteľná situácia sa dá vyriešiť úplne elegantne a logicky. Na to treba už len zdravé uvažovanie a plné sústredenie sa.
V žiadnom kroku si nemôžete byť istí, že o sekundu na to neuvidíte obrazovku s Reaperom ohlasujúcim vašu smrť. Stačí prejsť po zlom moste, ktorý sa pod vašou váhou rozsype a vy umriete. Stačí potiahnuť zlú páku, či reťaz a už stláčate load. Stačí sa dostať v nepravý čas na nepravé miesto a je z vás mastný fľak. Stačí prosto tak málo a už sa ocitáte na obrazovke v hlavnom menu. To už ani nespomínam strety so živými nepriateľmi, kde stačí jeden zlý pohyb a padáte na zem s odťatou hlavou. Shadowgate nie je hra pre trpezlivých, ani pre tých, ktorí sa radi učia na vlastných chybách, Shadowgate sa dá proste odporučiť len tým, ktorí užívajú antidepresíva, zažívajú práve orgazmus a jedia pritom banány v čokoláde. Taká neľútostná je táto hra.
Z technických vecí som už síce spomenul nádherný artštýl, no to nie je rozhodne všetko. Hutnú atmosféru dotvára nádherný soundtrack z brka známeho skladateľa, Richa Douglasa. Ten nielen, že pretvoril do moderného zvuku niektoré skladby z pôvodného soundtracku, ale i sám prispel svojou troškou do tohto parádneho diela. Hra ponúka aj vychytávky v podobe možnosti pustenia pôvodného soundtracku, retro módu, ktorý nahodí falošný 8-bitový grafický mód a zobrazovania písaného textu z pôvodnej hry.
Shadowgate je krásnou poctou starým adventúram, ktorých náročnosť deptala staršie generácie hráčov. Ak si myslíte, že ste frajer, že všetky hry zmáknete ľavou zadnou, tak si kúpte Shadowgate a váš hrebienok potupne opadne ako sebavedomie frajerského toreadora, ktorého naberie na rohy býk. Táto hra vás aj svojím konceptom parádneho level dizajnu, ktorý sa nebojí rôznych teleportov i záludne skrytých miestností, prinúti povedať „vzdávam sa“, zdvihnúť bielu zástavku a priznať, že nie ste až taký borec, že ste len hráč s priemerným mozočkom, ktorého pýcha sa hraním jednoduchých hier až príliš nafúkla. Tak čo, idete do toho?
Informácie o hre
Žáner: point-and-click adventúra
Výrobca: Zojoi
Distribútor v GB: Steam
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk