Povedzme si to na rovinu. Akčné RPG Dark Souls II, ktoré na PC vyšlo pred niekoľkými mesiacmi, bolo v určitých bodoch rozhodne horšou hrou než predchádzajúci diel. Keď tak nad tým premýšľam, tá hra bola horšia vo všetkom. O tragédii sa síce hovoríť nedá a v porovnaní so žánrovou konkurenciou bola určite vysokonadpriemerná, no ak ste si postavili Dark Souls a Dark Souls II vedľa seba na stôl, dvojka pôsobila ako chudobný príbuzný. Veď si to v krátkosti prebehnime. Mala slabší level design, obsahovala mnoho ohnísk, fast travel úplne od samého počiatku, nie príliš originálnych bossov a celková obtiažnosť ako keby upadla.
Die-hard fanúšikovia Souls série tieto „ehm“ zmeny niesli dosť ťažko a rovnako obtiažne sa s nimi aj vyrovnávali. Vrátane mňa. Tej hre ako keby chýbalo kúzlo, ktoré bolo pre značku typické. Človek nemal v podstate strach pred ničím a desivá tiaž požierajúca celé hráčovo vnútro, bola preč. Veď si spomeňte, keď ste prvýkrát vstúpili do Blighttownu, či takmer geniálneho Tomb of the Giants. Dvojka na tomto špecifickom fílingu dosť stratila.
Čo ale dlc, o ktorom vývojári tvrdia, že nie je vystrihnutým obsahom z pôvodnej hry, ale celkom novým dobrodružstvom vytvoreným na základe dopytu hráčov? Nuž, zdá sa, že svitá na lepšie časy, pretože vývojári pravdepodobne konečne pochopili, čo robilo ich prvé hry tak úžasnými a nezabudnuteľnými. Áno, zachováva si niekoľko chýb prameniacich z Dark Souls II, no sťahovateľný obsah v podobe Crown of the Sunken King, prvej časti dlc trilógie The Lost Crowns, sa prekvapujúco podaril na výbornú! Vlastne na výbornú s mínusom, ale otvárať šampanské môžete tak, či tak.
Hra ponúka dve pomerne rozľahlé oblasti a niekoľko menších, ležiacich na samom dne krajiny Drangleic, ktorých hlavnou dominantou je veľká pyramída, pripominajúca tie z oblastí, kedysi obývaných Mayskou civilizáciou. Tá skrýva spiace beštiálne monštrum, vlastniace cennú vec, ktorú tu kedysi zanechal kráľ. Ten hrdý kráľ, z ktorého je dnes už len nemŕtva, skleneným pohľadom obdarená a nešťastnou láskou sklamaná, pomaly sa pohybujúca obria troska. Vašou úlohou je túto cennú vec, vzácnu korunu, získať. Ani tento obsah ale neoplýva nejakým príbehom, skôr sa opäť nesie len v náznakoch a inotajoch, ktoré čakajú na to, ako si ich hráč dá dokopy a interpretuje udalosti predchádzajúce pádu krajiny. Útržky dejov sa už tradične nachádzajú v popisoch predmetov, čo je dnes už vlastne akýmsi znakom série.
Najzreteľnejšou zmenou prešiel dizajn úrovní, ktorý sa vracia ku koreňom a namiesto horizontálneho priechodu opäť ponúka dizajn na základe vertikálneho smeru. To poznáte hlavne podľa rôznych plošiniek pohybujúcich sa hore a dolu, odomykateľných skratiek spájajúcich nižšie a vyššie položené miesta, ku ktorým ste predtým nemali prístup alebo po novom aj vďaka magickým stĺpom, uvádzajúcich do pohybu veľké kamenné bloky tváriace sa ako jednoduchšie hlavolamy. Presne tieto veci tak chýbali Dark Souls II a vývojári správne usúdili, že je lepšie riadiť sa hlavne požiadavkami fanúšikov, a to aj napriek tomu, že často býva ťažké navrhnúť podobný sled poprepájaných uličiek a premyslených svetov.
Na margo level dizajnu by som chcel na záver ešte dodať, že absolútne dokonalé to nie je a svetu Dark Souls vystavanom na zvrátených víziach režiséra Hidetaky Myazakiho sa ešte nevyrovná, no v zmysle vývoja sa dá považovať oproti základu, z ktorého vyšiel, za zaručene veľmi podarený. To sa týka hlavne sporne použitých ohnísk slúžiacich ako checkpointy. Tých je tu našťastie síce menej ako v pôvodnej hre, no stále je ich tu toľko, že to môže slabšie povahy pokojne aj vytočiť. Treba však podotknúť, že mnohé z nich sú šikovne skryté a schovávajú sa za tajnými stenami. Cestami natrafíte prakticky len na tri také, ktoré sa nachádzajú priamo v smere vášho putovania, no práve z nich sú dva na miestach, ktoré zhadzujú dizajn. Načo odomykať skratku, keď sa pri tom „odomykateľnom mechanizme“ nachádza hneď ohnisko, ku ktorému sa môžete hneď teleportovať bez nutnosti používania tej skratky? Autori musia v ďalších dlc na podobných nelogickostiach ešte trocha popracovať.
Vyjmúc niekoľko nových bežných nepriateľov roztrúsených po oblastiach pohybujúcich sa v rozmedzí obtiažnosti od priemerných až po extrémne tuhé (až budete na dne pyramídy z vonkajšej strany, tak si na moje slová spomeniete), Crown of the Sunken King ponúka niekoľko súbojov proti bossom, ktorí sú konečne takmer takí, po akých sme túžili už v Dark Souls II. Sú rýchli, nebezpeční a agresia z nich doslova sála. Nedajú vám vôbec vydýchnuť a takmer vždy útočia vo väčšom počte. Za toto bola pôvodná hra často kritizovaná z dôvodu umelého navyšovania obtiažnosti, no tu si to budete určite užívať, pretože boss fighty sú tu jednoducho zábavné. Jeden z nich dokonca dokáže vyvolať iného bossa začínajúceho na písmeno „V“ (a nie, nie je ním Vendrick). To ani nespomínam záverečný masaker, ktorý jednoznačne pasujem za najlepší boss fight z celej hry Dark Souls II.
Tento nový obsah vám pri skúmaní všetkých zákutí môže vydržať aj na sedem hodín, čo je vzhľadom na dnešný dlc trend vcelku uspokojivé číslo. Aj keď sa grafická stránka veľmi nezmenila (všimnite si úplne prázdne miestnosti v pyramíde), hudobný soundtrack si stále zachováva tú najvyššiu úroveň a dodáva bossfightom úžasnú veľkoleposť. From Software si teda napráva po kontroverzne prijatej druhej časti povesť a prináša dlc, do ktorého sa určite oplatí ísť aj napriek riziku, že si opäť narušíte vaše uzlíky nervov. Na to sme si ale pri Dark Souls už aj nejako zvykli, nie je tak?
Informácie o hre
Žáner: akčné RPG
Výrobca: From Software
Distribútor v GB: Namco Bandai
Distribútor v SR: CENEGA