Pre hráčov veľmi kvalitný racing, ktorí sa ho ani dnes neboja menovať jedným z najlepších v tejto generácii konzol. A aj keď mal svoje chyby, bol ukrutne zábavný. A to bolo podstatné. Reč je o prvom Gride, ktorý bol podľa autorov spirituálnym nástupcom oceňovanej série Toca Race Driver.
A vzhľadom na to, že niekedy nie je potrebný ani masívny úspech a pokračovanie aj tak príde, tak v tomto prípade bol Grid 2 logickou voľbou, no určite bolo potrebné aj niečo vylepšiť. Naplnil Grid 2 očakávania verejnosti alebo sa zvezie na klesajúcej kvalite racingov od Codemasters?
Grid 2 sa skladá z dvoch masívnych a prepracovaných častí. Kampaň a multiplayer sú od seba až nezvyčajne oddelené a prakticky okrem zoznamu áut a tratí na seba vzájomne nevplývajú. Kampaň je prirodzeným výberom hneď po zapnutí hry. To, že obsahuje aký-taký pseudopríbeh, je celkom príjemné. Konkrétne ste jazdcom novovytvorenej organizácie WSR (World Series Racing), ktorá si hľadá svoje miesto v moto športovom nebi a vy, ako jeden z elitných jazdcov organizácie, ju máte priviesť na výslnie. Na to, aby ste WSR spravili populárnou a seba slávnym, máte päť sezón plných adrenalínových pretekov, víťazstiev, ale aj prekypených nervov.
V kampani neexistuje žiadna peňažná mena ani levelovací systém, ktorý by vám odomykal nové podujatia. Jediným ukazovateľom je počet fanúšikov, ktorých získavate dobrými umiestneniami, ale aj plnením výziev od sponzorov či zúčastňovaním sa promo podujatí. Máte nevyhovujúce auto? Hra vám ponúkne na výber z dvoch, ktoré môžete v daných podujatiach uplatniť. Páčia sa vám obe a neviete, ktoré si vybrať? Nezúfajte, lebo to druhé môžete získať vo výzve, rovnako ako kopec ďalších. Autá sú tu rozdelené do štyroch kategórii, neexistuje možnosť, ako ich zdvihnúť na vyšší level, a teda tu nie je prítomný žiaden výkonnostný tuning. Úprava vzhľadu je obmedzená iba na lak a nálepky, takže žiadna výmena predných spoilerov či zadného prítlačného krídla sa nekoná.
Masívna kariéra vám dáva dostatok možností na vybláznenie, rôzne typy pretekov dokážu dlho udržať vašu pozornosť a v kombinácii s tým, že každé jedno auto má svoje špecifiká ovládania, vytvárajú masívny a kvalitný základ, pri ktorom má Grid 2 našliapnuté na jeden z najlepších racingov za posledné obdobie. No problémom je, že v tom, čo ponúka ďalej, už trochu prešľapuje. Respektíve, prešľapuje dosť výrazne na to, aby sa o kvalite hry dala viesť dlhá debata. V prvom rade, Codemasters sa už dlho nevedia zbaviť jedného neduhu svojich titulov, a to konkrétne malého počtu tratí. A, bohužiaľ, tú istú chybu opakujú stále dookola. Je síce pekné, že trate existujú vo viacerých variantoch, no to, bohužiaľ, nie je dostatočné vynahradenie ich celkovo malého počtu. Druhým zásadným problémom je, že takmer všetky mestské okruhy sú zúfalo nudné. Strašne nám pripomínali okruhy F1 od Hermana Tilkeho, čo pre nezasvätených znamená, že štýl trate pozostáva z dlhých roviniek, na konci ktorých je prudké brzdenie do 90° zákruty. Tradičné okruhy, medzi ktoré v Grid 2 spadá Algarve, Indianapolis, Abu Dhabi, Red Bull Ring a Brands Hatch sú OK, sú to pekné široké trate, no už tam vám AI dá pocítiť, že niečo nie je v poriadku. A po mestských pretekoch pocítite nutkanie hodiť ovládač cez celú miestnosť. Tieto pocity však nemusia byť raritou.
V prvom rade, umelá inteligencia je nechutne agresívna. Môžete namietať, že je to v pohode, že sa bije o svoju pozíciu, no toto nie je ten prípad. Modelová situácia, ktorá sa bežne stáva počas mestských a aj okruhových pretekov, spočíva v tom, že vy sa snažíte predbehnúť súpera. A každý, kto pozerá motošport a hrá racingové hry, vie, že existuje niečo ako ideálna stopa, teda maličký kúsok trate, ktorým je prejazd zákrutou najrýchlejší. Samozrejme, že AI sa snaží na túto stopu dostať, no keď sa jej to nevydarí, tak hráč využíva šancu a strčí sa mu tam. No umelú inteligenciu to absolútne netrápi a do tejto stopy sa natlačí späť aj napriek tomu, že ste tam vy. To by sa ešte dalo rešpektovať, no problémom je, že počítačom riadené vozidlá neberú absolútne žiaden rešpekt ani na svoje auto, čiže ich absolútne netrápi, že pri tomto manévri si ho úplne rozflákajú. Tento fakt nás priviedol k úvahe, či má vlastne poškodenie vozidla vplyv na ich jazdné vlastnosti .
Tým pádom je jediná rozumná možnosť predbiehania po dlhej rovinke na brzdy a aj tam si musíte dávať veľký pozor, či si to neodnesiete vy. Jedno je však isté. V drvivej väčšine prípadov, keď ide o kontakt vášho vozidlá so súperovým, si poškodenie odnesiete vy. OK, to bol ten lepší prípad okruhových pretekov. V mestských pretekoch to už začína byť hotová nočná mora. Hlavne vtedy, keď si hráč uvedomí, že takmer vždy štartuje zo zadných radov. Na vyšších náročnostiach je vtedy často nemožné zvíťaziť. Opäť poslúži modelová situácia. Štartujete predposledný (jedenásty) a po štarte si udržíte túto pozíciu a začnete s prenasledovaním ostatných. Kombinácia úzkych uličiek a nepochopiteľnej umelej inteligencie spôsobí, že takmer všetkých päť flashbackov použijete preto, lebo súperove autá si pomýlili klasické preteky s demolačným derby. A keď sa náhodou bez poškodenia dostanete na druhú pozíciu, tak zistíte, že prvý má náskok minimálne pol kilometra. Nasleduje reštart, po ktorom sa budete snažiť aj za cenu poškodenia auta dostať čím skôr vpred, aby vám prvý jazdec neutiekol. A to hovoríme o strednej náročnosti. Na ťažkej a najťažšej je to už skutočne neúnosné.
Chvalabohu, že kariéru tvoria aj preteky, pri ktorých masívne štarty neexistujú. Sú to typy pretekov ako drift, time attack, endurance (jazdísa na určený čas a víťazí ten, kto prejde viac kilometrov), faceoff (duel na dlhú trať) a overtake (musíte predbiehať SUV bez kontaktu s nimi za účelom čo najvyššieho komba). Tam sa tieto problémy viac-menej stierajú, no potom sa objavujú nové. Jazdný model nie je ani ryba ani rak, to sme si v prípade Gridu už prakticky všetci zvykli. Je to prístupné a rýchlo naučiteľné, no na jeho úplné zvládnutie budete potrebovať trochu viac času. A, samozrejme, sa všetko ako-tak odvíja od reality, čiže žiadna zbesilá arkáda á la Criterion Games sa nekoná. No predsa, ak si Grid 2 porovnáte s jednotkou, tak vidíte väčší príklon k arkáde, čo je veľmi dobre vidieť na tom, že jednotka obsahovala aj možnosti, týkajúce sa asistentov riadenia, zatiaľ čo z dvojky už vypadli. To však zákonite nemusí vadiť, no čo dokáže iritovať, bol jazdný model ako taký a hlavne tendencia všetkých vozidiel správať sa ukrutne pretáčavo. Nadobúdali sme pocit, že ak by ste do tohto jazdného modelu vložili aj monopost Formuly 1, aj tak bude v zákrutách driftovať. Za všetko hovorí fakt, že až v predposlednej sezóne (z piatich) sa objavilo auto, ktoré by sa nesprávalo ako na driftovacích pretekoch aj pri klasickom okruhovom preteku.
Pozitívom je vynikajúci model poškodenia, ktorý navyše vplýva na jazdné vlastnosti. Ak poškodíte chladič motora, môžete si byť istí, že na rovinke z neho úplný výkon nedostanete. Dokonca sa mi niekoľkokrát stalo, že mi vypadol jeden prevodový stupeň alebo som musel preteky dokončiť bez pneumatiky, takže som, samozrejme, vyhral vo veľkom iskriacom štýle. Graficky je na tom hra ešte stále celkom dobre, aj keď sa nájdu aj lepšie vyzerajúce racingovky. Avšak optimalizácia sa oproti preview verzii veľmi zlepšila . Možností nastavenia je veľa a na najnižších nastaveniach hru rozbehá aj low-end počítač. Sú tu síce nastavenia, ktoré vám výkon doslova zožerú, no podstatné je, že si hru zahrá prakticky každý. Škoda len, že niečo ako kvalitné textúry niekedy autorom nehovoria nič, a tak keď máte pohľad, pri ktorom vidíte prednú kapotu, tak vám oči doslova vypália nechutné low-res textúry nálepiek sponzorov (o samotnej textúre motora pri odpadnutej kapote radšej ani nehovorím). Aspoň na PC by si to autori mohli odpustiť. Rovnako ako ten ich nechutný filter farieb, ktorý neúmyselne prekrýva rôznorodosť tratí. Zaujme denný a nočný cyklus tratí, no odradí neprítomnosť rôznorodých podmienok tratí (hlavne dažďa) a hlavne neprítomnosť pohľadu z kokpitu. Audio je výborné, zvuky motorov sú excelentné a tak isto zo začiatku nevýrazný hudobný „podmaz“ sa vám postupne dostane pod kožu. Najmä jeho použitie pri posledných kolách pretekov či počas módu Eliminator je výborné.
Multiplayer je už o inom, nakoľko vás neobťažuje demencia vozidiel AI, čiže keď do vás niekto netrieska v MP, tak aspoň máte na koho nadávať. Multiplayer obsahuje osobitný levelovací systém, ktorý vám odomyká vozidlá, rovnako ako možnosť ich upgradu prostredníctvom vylepšovacích balíčkov, ktoré si kupujete za zarobené kredity za dobré umiestnenia. Okrem klasických playlistov pre okamžité hranie s rôznymi hráčmi, kde si môžete zajazdiť prakticky hociktorý mód, ktorý je prítomný v kampani, si autori pripravili aj takzvaný Global Challenges, teda týždenne upravované výzvy pre komunitu, ktoré jazdíte sami a súťaží sa prostredníctvom zajazdených časov. Multiplayer je teda plnohodnotná zložka, pri ktorej môžete v prípade záujmu stráviť podobné množstvo času ako v kampani. No ani multiplayer sa nevyhol niekoľkým problémom, konkrétne lagom a výpadkom spojenia s hrou. Ďalším problémom je systém návratu späť na trať. V hre to funguje tak, že ak sa hráč vracia späť na trať, stane sa priehľadným, čiže pri prejazde okolo ostatných hráčov nenastáva kontakt. To isté sa stáva, ak má hráč slabšie pripojenie a začne lagovať. Problémom však je, že nikdy neviete, kedy sa z tohto „neviditeľného“ modelu stane klasické živé vozidlo a často tak nastane náraz, pretože ste si mysleli, že cez toto auto sa dá prejsť. Našťastie, autori zakomponovali flashbacky aj do multiplayeru, takže každá chyba nemusí automaticky znamenať koniec pretekov.
Moje pocity zahŕňajúce frustráciu, agresivitu, ale aj veľkú mieru zábavy vyvrcholili do finálneho pocitu sklamania. A to hlavne pre ani zďaleka nenaplnený potenciál výbornej jednotky. Samotná hra sa degradovala o level nižšie, a to hlúpymi chybami, ktorým sa dalo predísť. Oceňujem kvality, no karhám za to, že sa autori na hre nepopracovali trochu viac, čo by ju určite posunulo minimálne o level vyššie.