Na Dishonored čakali mnohí hráči ako na spásu po všetkých tých lineárnych záležitostiach bez možnosti výberu štýlu hrania. Starší hráči, pamätajúci si tituly ako pôvodný Deus Ex či Thief, ale aj trochu mladší, majúci za sebou hodiny rôznorodého zabíjania v Hitmanovi či prechádzanie sa v unikátnych svetoch, akými boli City 17 alebo Rapture. Tituly ako tieto vždy vyčnievajú a upiera ne zrak celá hráčska obec, kde jedna strana dúfa v príchod ďalšej legendy, druhá sa už dopredu sťažuje, že dnes také klasiky už vyjsť nemôžu.
Či sa na Dishonored bude spomínať aj o dekádu neskôr, si nedovolíme povedať, no rozhodne sa naň spomenieme na konci roka pri hlasovaniach o tom najlepšom, čo 2012 pre nás prinieslo. Schovávať si verdikt na koniec recenzie by v tomto prípade bolo zbytočné. Aj tak sa väčšina z vás pozrela na percentuálne hodnotenie ako prvé. To hodnotenie neprináša otázku, či je hra dobrá, ale či je takmer perfektná, a odpoveď leží niekde medzi. Nanešťastie, Dishonored sa nevyhol zopár negatívam, ktoré stlačili hodnotenie trochu nižšie.
Tým hlavným mínusom je príbeh. Sľubovaný nám bol triler o pomste, no na kaliber KillBill či Vrany môžete rovno zabudnúť. Hlavný hrdina, menom CorvoAttano, je falošne obvinený z vraždy cisárovnej, ktorú mal sám chrániť ako jej strážca. Navyše jej dcéra Emily bola unesená. Pridajte k tomu fakt, že Corvo mal s cisárovnou viac než len profesionálny vzťah, a mali by ste dostať silnú motiváciu pre vydanie sa na cestu pomsty. Tu však nastáva hlavný problém. Začiatok je prirýchly. Zabudnite na dlhý začiatok Deus Exu, kde trvalo hodnú chvíľu, kým sa dali veci do pohybu. Príbeh Dishonored pôsobí zo začiatku dosť uponáhľane a nedáva vám priestor na poriadne vžitie sa s postavami, čo sa povezie celou hrou, aj keď sa už tempo dá do normálu.
Väčšina postáv nedostáva dostatok priestoru, pričom by si ho naozaj zaslúžili. K svojim cieľom necítite patričnú nenávisť vzhľadom na to, čo Corvovi urobili. Na druhú stranu, aspoň vám to uľahčí prechádzanie hry bez zabitia jediného zloducha, pretože aj keď je spôsobov likvidovania cieľov viac, avšak ten spôsob, pri ktorom nikoho z nich nezabijete, je stále preferovaný aj samotnou hrou. Jednoducho povedané, nebudete čeliť zložitým morálnym otázkam á la Zaklínač 2, ale jednať budete skôr v závislosti na tom, či chcete šťastnejšie alebo temnejšie zakončenie. A ani jedno z nich neprináša tak uspokojujúci pocit z dokončenia príbehu, skôr pôsobia rovnako uponáhľane, ako začiatok. Ba čo viac, niekoľko dôležitých otázok a tém zostane nepreskúmaných. Možno sa tieto veci nechali na sľubované príbehové rozšírenia.
Plusy však v tejto hre jednoznačne prevažujú a aj keď príbeh nie je žiaden „page-turner“, pokračovať v hraní vás aj tak bude nútiť sama hrateľnosť, ponúkajúc toľko propagovanú možnosť voľby, kde je naozaj len na vás, ako ku každej z deviatich misií pristúpite. K dispozícii budete mať tradičné zbrane ako dýku, kušu s uspávacími aj obyčajnými šípmi a pištoľ. Nepriateľov môžete prirodzene aj omráčiť, prípadne sa im úplne vyhnúť, k čomu vám najlepšie poslúžia nadprirodzené schopností od tajomného Outsidera.
{gallery}/recenzie/2012/dishonored.recenzia.pc.babli/2{/gallery}
Stealth v tomto prípade neznamená plazenie sa v tieňoch, ale hľadanie alternatívnych ciest pre vyhýbanie sa nepriateľom a dostanie sa skrz, a na strážené miesta. Môžete k tomu využiť rôzne múry a presúvať sa na miesta tradične s tým, že si dáte pozor na rutinný pohyb stráží, alebo sa spoľahnete na schopnosti ako Blink, vďaka čomu sa môžete okamžite teleportovať na miesta, ktoré máte v dosahu. Do budov sa môžete dostať vtelením sa do ryby alebo potkana, alebo cez smažiace pole prejsť prevzatím kontroly nad strážou. Nezabudnime ani na možnosť vyzabíjania všetkého živého na mape. Na vybalansovanie všetkých týchto a ďalších schopností bolo naozaj treba skúsených dizajnérov a za každou mapou a misiou stálo nepochybne enormné množstvo práce a testovania, o akom iné žánre ani netušia. Pokiaľ sa rozhodnete vykašľať na zakončenie „a žili šťastne až do smrti“ a namiesto toho skúsite zabíjať svoje ciele čo najkreatívnejšie, tak máte o zábavu postarané na dlhý čas.
Samozrejme, nemôžeme obísť aj dizajn umelecký. Ruku skúseného Viktora Antonova, dizajnéra City 17 z Half-Life 2, je poznať na každom kroku. Nech sa nachádzate v Dunwalle kdekoľvek, v prístave, v továrni, na námestí hoci aj v špinavých stokách, všade to vyzerá nádherne ako na maľbe a vždy sa budete mať čím pokochať. Mesto má skrátka svoj neodškriepiteľný chladný charakter. Dojem nekazí ani slabšia technická stránka grafiky, aj keď jej limitácie je vidieť okrem textúr najmä na kamenných tvárach postáv a v rozdelení jednotlivých levelov do niekoľkých častí, oddelených prechodovými obrazovkami. Silná atmosféra však zostáva neustále prítomná, k čomu pomáha aj zväčša temný, ambientný hudobný sprievod od Daniela Lichta.
Misie, miesta kam sa pozriete, a vaše ciele bývajú rôznorodé a vždy sa snažíte o niečo iné a čo je najlepšie, hre nedochádza dych ani pri konci, ako to často býva zvykom pri iných tituloch. Vzhľadom na dĺžku hry by bolo naozaj nepríjemné, ak by ste pocítili stereotyp. Dĺžka hry býva pri takomto type voľnej hrateľnosti vskutku relatívna a nepochybne sa nájdu takí hráči, ktorým trvalo prvé prejdenie okolo tridsiatich hodín, no v porovnaní so staršími kúskami, spomenutými na začiatku recenzie (predovšetkým Deus Ex a Thief), je Dishonored jednoznačne kratší. Na druhom najťažšom stupni náročnosti trvalo prvé prejdenie bez zabíjania nepriateľov presne jedenásť hodín, a to aj pri robení väčšiny vedľajších questov. Avšak okrem vedľajších úloh môžete na mapách hľadať runy alebo amulety, za ktoré získavate vylepšenia schopností. Ale to je skôr také umelé naťahovanie hracieho času. Tento problém by sa vyriešil, keby spomínaný začiatok a koniec neboli tak uponáhľané a isté postavy dostali viac miesta. Znovu sa k tomu vraciame, keďže práve to najviac kazí dojem.
Tiež ma pokojne môžete obviniť z toho, že som možno prechádzal hru „recenzentským“ tempom, prípadne som nehľadal veľa alternatívnych ciest. A áno, aj na vyššej náročnosti narazíte na nápovedy pre optimálny postup ďalej, kvôli čomu je hlavným dôvodom hľadania inej cesty samotná výzva urobiť niečo inak než ako prvé riešenie, ktoré vám hádže hra pod nohy. A popritom preskúmate každý kút mapy a hľadáte jej tajomstvá, nech už ide o listy a audiografy, poskytujúce hlbší pohľad do pútavého sveta alebo nájdenie elixírov na doplnenie zdravia a many či vzácnych predmetov a peňazí na zakúpenie munície a iných vylepšení.
Dishonored síce neexceluje vo svojom hlavnom príbehu a po technickej stránke, no vyvažuje to skvelou hrateľnosťou, ponúkajúcou možnosť prechádzať každú misiu stále dookola a neustále prichádzať na nové spôsoby postupu ďalej. Dokáže vás vtiahnuť na niekoľko dní do svojho sveta skrz nádherné umelecké spracovanie a hutnú atmosféru. Zanechá za sebou silný dojem a neopustí radar vynaliezavých hráčov ešte dlhý čas.
|
hrateľnosť možnosť voľby umelecký štýl atmosféra |
|
jednoduchý príbeh |
85% | |
ŽÁNER | First-Person akcia/stealth |
Minimálne systémové požiadavky |
OS: Windows Vista, Windows 7 |
VÝROBCA | ArkaneStudios |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Cenega |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na www.gsshop.sk | |
|