Gearbox sa v poslednej dobe zaradilo medzi štúdiá, ktoré nielen produkujú kvalitné hry, ale neboja sa ísť ani do nových nápadov či značiek. A tak prakticky vznikol Borderlands, ktorý svojimi jedinečnými vlastnosťami zaujal hráčov a zaistil novej IP prežitie v hernom svete v dobe, kedy to nebýva zvykom. Keď sa to vezme v jednoduchom ponímaní, tak značka Borderlands je vlastne Diablo v FPS žánri, čo navyše autori okorenili ďalšími výbornými nápadmi, no napriek tomu hra mala chyby, ktoré odradili mnoho ľudí od kúpy. Autori však pri dvojke ohlásili opravu týchto neduhov. Či sa im to podarilo, zistíte v nasledujúcich riadkoch.
Prvý bod, ktorý sľúbili, je vylepšený príbeh. A tým určite nehovorili do vetra. Tam, kde v jednotke bol takmer neexistujúci príbeh, tu je teraz oveľa kvalitnejší (aj keď tu nebola nastavená príliš vysoká latka). Dvojka sa, rovnako ako predchodca, odohráva na planéte Pandora, ktorá sa dostala do područia Handsome Jacka (po otvorení Vaultu hrdinami prvého dielu), ktorý je nekorunovaným kráľom na planéte vďaka machináciám s Erídiom (prvok vyskytujúci sa na planéte). Určite sa mu nepozdáva fakt, že na planétu prišla ďalšia postava s prívlastkom Vault Hunter, a tak povolá celú svoju armádu z firmy Hyperion, aby ho zastavil. Tým novým Vault Hunterom je, samozrejme, vami vybraná postava. Hneď po príjazde zistíte, že jediný odboj proti Jackovi sa nachádza v mestečku Sanctuary, a tak sa tam vydáte. Celú kampaň vám budú lemovať postavy z jednotky, ktoré postupom hry stretnete a ktoré vám pomôžu nájsť a zlikvidovať Jacka.
Základne piliere hry ostali rovnaké ako u predchodcu. A teda voľný svet, kopa úloh, ktoré čakajú na splnenie a zameranie sa na co-op hranie. No a každá z týchto vlastností sa dočkala povýšenia na nový level. Voľný svet je obrovský, no na rozdiel od jednotky už nepôsobí tak fádne, stereotypne. V dvojke sú prostredia rozmanitejšie a hlavne originálnejšie. Nájdete tu snežné, púštne, prostredia so zeleňou, no aj krásne jaskyne, ktorým dominuje zelená farba. A vzhľadom na to, aké je veľké prostredie, vás poteší, že vylepšenia sa dočkali aj dopravné prostriedky, aj keď na ich plné využitie si asi budeme musieť ešte počkať. Autori sa taktiež pozreli na questy, a to najmä na tie príbehové. Tie majú lepšiu dynamiku, väčší spád, intenzívnejšie prestrelky a najmä majú konečne aj nejaký vyšší zmysel a ich koncepcia nestojí na otrepanom „choď tam, zabi niečo a zober to, čo z neho vypadne“. To isté vylepšenie „postihlo“ aj vedľajšie questy (najmä keď mi Handsome Jack poslal quest s výstižným názvom Kill Yourself), ktoré dostali lepších zadávateľov, väčšiu variabilitu a aj ich náplň je zábavnejšia. Gearbox nezabudol ani na svoj tradičný (často morbídny) humor, ktorý vás bude sprevádzať celou hrou. Tým pádom je hra atraktívnejšia aj pre jedného hráča a potreba ďalších ľudí k hraniu je menšia ako v jednotke. No to určite neznamená, že so živými hráčmi nie je hra lepšia, nakoľko určite je. Co-op je teda opäť tým základom, za ktorým autori šli, no je škoda, že sa s niektorými vlastnosťami tejto zložky nevyhrali viac. Je pekné, že môžete praktizovať duely priamo počas hrania a aj to, že náročnosť sa pri pripojení ďalších hráčov zvyšuje, dokonca vynikajúcim nápadom je aj možnosť výmeny lootu medzi sebou, no horšie na tom je to, že po zabití nepriateľov z nich vypadne spoločný loot, čo spôsobuje doslova bitky o vypadnuté predmety.
Samotné hranie vo veľkom závisí od toho, akú postavu si na začiatku vyberiete. Môj krásavec Axton dokáže počas boja vytvoriť stacionárnu vežičku, ktorá vám pomôže s likvidáciu nepriateľov, no zlou voľbou určite nie je ani Salvador, ktorý disponuje schopnosťou páliť na krátku dobu z dvoch ľubovoľných zbraní naraz. Potom tu máme Mayu, ktorá dokáže vytvoriť okolo protivníkov pole singularity a nakoniec tichý assassin Zero so svojou efektnou katanou a schopnosťou dočasne sa stať neviditeľným. Základná schopnosť sa však dá pomocou rôznych herných predmetov, či vďaka upgradom posunúť na lepšiu úroveň, takže napríklad Axton pri poslednom leveli jedného zo stromu schopností (každá postava ich má tri) dokáže namiesto jednej vežičky vytvoriť rovno dve. Tieto body získavate postupným získavaním nových úrovní, ktoré vám okrem zvýšeného zdravia ponúknu aj možnosť nasadiť do boja zbrane, ktoré ste nemohli použiť kvôli nízkemu levelu. Rovnako vám umožňujú plniť niektoré questy, nakoľko tie sú viazané na určitý level postavy. To síce neznamená, že postava s nižším levelom k nej nebude mať prístup, ale bude mať dosť veľký problém s jej splnením, nakoľko do „levelovacieho“ systému sú zahrnutí aj nepriatelia, a už keď má váš nepriateľ o 3 levely viac ako vy, budete mať s jeho zdolaním dosť veľký problém. Autori dokonca prišli na nápad, ako využiť výzvy v prospech hry a motivovať hráča, aby ich plnil. Vytvorili totiž Badassrank, ktorý si zvyšujete práve plnením výziev. Pri zvyšovaní získavate „tokeny“, ktoré môžete investovať do jednej zo základných atribút hrdinu, a teda tým zlepšiť jeho vlastnosti.
Okrem skúseností sú odmenou za questy peniaze a loot. Peniaze slúžia ako klasické platidlo v automatoch, ktoré uspokoja vaše vražedné chúťky. A loot je asi tým najväčším ťahákom. Zbraní je tu neskutočné kvantum a za celé jedno prejdenie hry som skutočne nenarazil na dve rovnaké. Ak sa už aj zdalo, že sa ako-tak vizuálne podobajú, tak buď strieľali iné projektily, alebo používali iný element (alebo sa pri „reloade“ zmenili na granát). To sa týka aj granátov, ktorých rôznorodosť je niekedy až zarážajúca (osobne by som chcel zatlieskať ľudom, ktorí sa rôznorodosti lootu venovali). Rovnako aj štíty, ktoré sa nedelia iba podľa kapacity, ale obsahujú aj ďalšie vlastnosti, ktoré vás určite budú zaujímať. Jediným problémom, ktorý sa spája s lootom, je tradične inventár, ktorý je opäť stavaný na gamepad, a teda dosť neprehľadný, čo je pri kvante nového materiálu na zabíjanie dosť problém.
Pandora je krásna. To je fakt, ktorý nám vyprodukoval Unreal Engine 3 v kombinácii s vynikajúcou komixovou štylizáciou. Rovnako parádni sú nepriatelia, ktorí zažili krok vpred rovnako ako drvivá väčšina aspektov. Ich variabilita, početnosť a dokonca aj vylepšená umelá inteligencia spôsobí to, že vás rozhodne skoro neomrzia, a to, že pobrali trochu viac rozumu, spôsobuje aj vyššiu náročnosť celej hry, aj keď, ako som už spomínal, gro náročnosti leží v levelovacom systéme. Jediná vec, ktorá sa dá vytknúť technologickej stránke hry, je občasné a hlavne otravné dočítavanie textúr. Audio je výborné, soundtrack je na rozdiel od jednotky výrazný a nie iba atmosférický, čo poteší ľudí, ktorí si ho radi vypočujú aj mimo hrania. HW nároky odpovedajú enginu, na ktorom je hra stavaná, a teda sa potešia aj hráči, ktorí vlastnia slabšie zostavy, pretože hru si bez problémov zahrajú.
Na koniec by som rád zmenil názov hry. Tá by sa nemala volať Borderlands 2 ale Borderlands2, nakoľko to lepšie vystihuje vlastnosti, ktoré má hra. Pokračovanie je lepšie, zábavnejšie, variabilnejšie, väčšie. Presne také pokračovanie ako má byť. Autori si proste sadli, prečítali si, čo im hráči vyčítali pri prvom diely a snažili sa to napraviť, čo sa im jednoznačne podarilo. Preto Borderlands 2 odporúčam každému fanúšikovi jednotky a dokonca aj tým hráčom, ktorí sa pri predchodcovi bavili, no vo veľkom pociťovali mínusy, ktoré hra mala.
|
vylepšenia v každom smere vizuálny štýl co-op |
|
inventár |
90% | |
ŽÁNER | RPS |
Minimálne systémové požiadavky |
OS: Windows XP , Windows Vista, Windows 7 |
VÝROBCA | Gearbox |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Cenega |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Zaujala vás táto hra? Predobjednajte si ju na www.gsshop.sk | |
|