Á, ideme na to… klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik, klik. Ak ešte neklikáte o sto šesťsto aj vy, čítajte ďalej.
Tí, ktorým značka Diablo nič nehovorí (áno, naozaj existujú aj takí ľudia) a po prečítaní úvodu nadobudli dojem, že dnes budeme namiesto hry recenzovať hardvér, tých musíme hneď na začiatok vyviesť z omylu, pretože Diablo 3 nie je nová prevratná myš, vďaka ktorej by ste stihli svoju prácu spraviť rýchlejšie. Práve naopak, Diablo 3 je hra, je to testament minulosti, ktorý vám pripomenie, že kedysi váš život vyzeral inak a spánok, škola alebo priateľka boli podľa vás preceňované. A v neposlednom rade, je to tiež benchmark z pekla pre vašu myš a trpezlivosť vašich blízkych.
Vysvetľovať podstatu geniálnosti Diabla človeku, ktorý ho nikdy nehral, je ošemetná vec. Sám si dobre pamätám, ako som pred mnohými rokmi nechápavo pozeral na kamaráta , ktorý mi ukazoval podľa neho novú super hru a jediné, čo som si z toho vzal, bolo klikanie ako o život. Ono nie nadarmo býva prezývaná táto herná séria ako klikfest, pretože gro gameplayu spočíva práve v neustálom klikaní a sledovaní, ako vaša postava na monitore behá hore dole a „kosí“ úplne všetko, čo jej príde do cesty. Znie to síce detsky jednoducho a na prvý pohľad aj nudne, ale keď si to vyskúšate na vlastnej koži, zistíte, že je to aj dosť návykové, a že pod všetkým tým šialeným klikaním sa skrýva prepracovaná RPG. Najnovšie pokračovanie Diabla, na ktoré sa čakalo dlhých predlhých 12 rokov, z tejto zaužívanej formulky v zásade nič nemení. Skôr sa snaží do seba integrovať zmeny, ktoré majú zabezpečiť plynulý prechod z reálneho sveta do toho pekelného, a tak celkovo sprístupniť hru pre nových hráčov. Ale poďme pekne po poriadku.
Po štýlovej inštalácii, ktorá vám vysvetlí základ diania predchádzajúcich dielov a navnadí atmosféru nezameniteľným hudobným podkladom, vás privíta, ako to už u Blizzard hier býva zvykom, nádherné CG intro, ktoré vás uvedie do ponurého gotického sveta, na ktorý opäť raz útočia sily zla. Čo je pre Diablo sériu nové, avšak pri iných Blizzard hrách sa to už taktiež stáva zvykom, je následná „logovacia“ obrazovka do siete Battle.net, cez ktorú sa v tomto prípade dostanete jedine „nalogovaním“ na váš účet s platným zaregistrovaným CD keyom. A to aj v prípade, že máte v pláne hrať len singleplayer. Pre niekoho je to možno kontroverzný fakt, že si hra vyžaduje na svoju funkčnosť nonstop internetové pripojenie. Osobne mi táto skutočnosť nepríde v dnešnej dobe nijak tragická a až na nával v prvých hodinách po launchi, kedy boli servery tak zahltené (aj napriek uisťovaniu zo strany Blizzardu, že sú dostatočne pripravení), že človek dostával jedno chybové hlásenie za druhým, som počas môjho hrania nezaznamenal žiaden problém. Že také šťastie však nemá asi každý, naznačujú príspevky na fórach, kde sa ľudia sťažujú na problémy s overovaním a náhodným odpájaním. Ale podľa toho, čo som sa bavil s ostatnými hráčmi, trpia týmto neduhom primárne len US servery a Blizzard na odstránení tvrdo pracuje.
Po úspešnom „nalogovaní“ je na hráčovi, aby si vybral jeden z piatich classov, a tým prakticky aj určil štýl hry. Máme tu Barbariana, ktorý je určený na bezhlavý boj z blízka s ťažkou výzbrojou, Monka, využívajúceho bojové umenia na odrážanie útokov a rýchle rozdávanie úderov, Demon Huntera, špecializujúceho sa na boj z diaľky, používajúc kuše a bomby, Wizarda, ktorý je schopný, vďaka svojej mágii, z bezpečnej diaľky spôsobovať drvivé útoky a Witch Doctora, ktorý si dokáže na pomoc do boja vyvolať rôznych pomocníkov. Výber classy odporúčam dobre zvážiť, pretože všetkých 5 postáv sa diametrálne líši v skilloch, vybavení a taktiež gameplayi samotnom. Okrem tohto výberu máte ešte možnosť zvoliť si kozmetickú maličkosť v podobe voľby pohlavia vašej postavy. Pokiaľ čakáte nejakú detailnú editáciu jej výzoru, tak ako to býva v iných RPG hrách, máte smolu. Všetky postavy v rámci jednotlivých classov vyzerajú rovnako. Pre experimentátorov je potom pripravených až 10 slotov, do ktorých sa vytvorené postavy ukladajú.
Samotný gameplay pozostáva, tak ako už bolo vyššie spomenuté, z hektického klikania a behania po mape za neustáleho „kosenia“ rôznorodých nepriateľov, pričom smer vášho putovania určuje primárne vždy hlavný príbehový quest. Herný svet je rozsiahly a pozostáva z otvorených zón a dungeonov, ktoré ponúkajú v rámci daného aktu možnosť voľného pohybu medzi nimi za účelom zbierania skúseností (experience) a itemov. Pri svojom putovaní môžete taktiež občas naraziť na tzv. eventy, ktoré tu suplujú do určitej miery vedľajšie questy. V zásade sa obmedzujú na likvidáciu hromady nepriateľov, ktorá sa na vás z ničoho nič vynorí a ako odmenu ponúkajú experience a nejaký ten pekný predmet k tomu.
Príbeh ako taký tu síce prítomný je, ale že by bol hnacím motorom vášho snaženia sa povedať nedá, keďže je prezentovaný len občasným krátkym rozhovorom, cutscénou alebo CG animáciou medzi jednotlivými aktmi. Na rozdiel od trendu nastoleného v iných RPG hrách sa tu, jednoducho povedané, na príbeh primárne nehrá a v hernom svete nemôžete, okrem počtu mŕtvol, na zemi zmeniť nič.
Čo ale na druhej strane budete meniť sústavne, sú vaše skilly a vybavenie, ktoré robia práve z toho šialeného klikania takú chytľavú zábavu. Tu je možné badať aj prvú veľkú zmenu oproti predošlým dvom hrám. V minulosti, a dokonca ešte aj počas ranej bety, si hráč odomykal skilly štandardne rozdeľovaním bodov, ktoré získal pri levelovaní. Po novom sa hráčovi odomykajú jednotlivé skilly postupne automaticky, a to vždy pri dosiahnutí levelu a môže si medzi nimi kedykoľvek za chodu prepínať podľa toho, ako si to vyžaduje situácia a v konečnom dôsledku tak plynulo meniť svoj herný zážitok. Každá postava môže mať naraz aktívnych až 6 rôznych skillov a 3 rôzne bonusy v podobe pasívnych skillov, pričom celkovo má každý class na výber pre seba špecifických 22 rôznych aktívnych a 15 pasívnych skillov. K tomu si ešte prirátajte to, že účinok každého z aktívnych skillov je možné meniť piatimi rôznymi, taktiež automaticky odomykajúcimi sa runami a dostávate sa na číslo 125 skillov pre jeden class.
Kapitolou samou o sebe je potom vybavenie, ktorého množstvo opäť raz hraničí so šialenosťou. A tak konštante budete zdvíhať stovky predmetov po padnutých nepriateľoch, porovnávať staty, meniť jeden epický item za druhý, prípadne neskôr kompletizovať celé vzácne sety, ktorých drop rate je na úrovni nula celá niečo. Aby toho nebolo málo, v mestách sú k dispozícii obchodníci a neskôr aj kováč a klenotník, u ktorých si môžete vyrábať vlastné predmety a za nemalú finančnú sumu zvyšovať ich level, a tým aj staty vytvorených vecí. Toto je práve ten moment, kedy pochopíte, prečo hra neumožňuje editáciu postavy. To, čo mení jej výzor, je práve zbroj, do ktorej ju navlečiete. Je tu dokonca tiež možnosť prefarbiť si jej jednotlivé časti tak, ako sa to podľa vás najviac hodí vašej postave, a tak pokojne z vášho drsného smrtonosného barbariana môže byť barbie v ružovom brnení .
Výbava sa v zásade delí na štandardnú (tú sa po prvých pár hodinách ani nebudete unúvať zdvíhať), magickú (má vopred určené staty), „socketovateľnú“ (jej staty je možné meniť vkladaným rôznych kameňov), epickú (vzácne itemy, padajúce zo silných nepriateľov) a legendárnu (naraziť na ňu sa rovná malému zázraku). Obsah vášho inventára je limitovaný, avšak vďaka novinke v podobe neobmedzenej možnosti používania town portalu na rýchly teleport do mesta, je predaj už nepotrebných itemov (alebo ich odloženie do truhlice slúžiacej na zdieľanie predmetov medzi vašimi postavami) otázkou pár sekúnd. Ak by sa vám náhodou nechcelo donekonečna „farmiť“ vytúžený item, rozhodol sa Blizzard integrovať do hry aj aukčný dom, vďaka ktorému môžu hráči jednotlivé itemy predávať a kupovať. Aktuálne je tak možné obchodovať len za ingame zlato, avšak ako už bolo dávnejšie oznámené, k dispozícii má byť taktiež možnosť nakupovať aj za reálne peniaze pre tých, ktorí majú aj normálny život.
Aby táto obrovská rôznorodosť mala, samozrejme, aj nejaké rozumné využitie, potrebuje hra nepriateľov, ktorí vás donútia využívať každú jednu získanú výhodu. Tých má Diablo 3 celé légie, a tak momenty, kedy sa obrazovka nimi priam hemží, sú tu prakticky neustále. Aby sa oproti predošlým dielom neopakovala frustrácia, v podobe neustálej potreby vláčenia stoviek potionov, po novom z nepriateľov okrem itemov padajú aj tzv. healt orby, cez ktoré stačí prebehnúť a automaticky počas boja obnovia časť vášho zdravia, čo v konečnom dôsledku (spolu už s vyššie spomenutým neobmedzeným town portalom) opäť prispieva k lepšej plynulosti herného zážitku a nerušenej zábavy. Troška sklamaním boli pre mňa bossovia, ktorých je po prvé málo (aj keď tento nedostatok kompenzujú vyššie náročnosti, kedy sa stáva z mnohých nepriateľov miniboss, pozn. viď. nižšie) a zaslúžili by si podľa mňa viac špeciálnych útokov, pri ktorých by hráč musel aj trocha taktizovať a nie len klikať ako zmyslov zbavený. V prípade, že náhodou zomriete vy, je vaša postava teleportovaná k najbližšiemu chekpointu (prípadne vás môže oživiť iný hráč priamo na mieste, pozn. viď. nižšie) a jej vybavenie stráca 10% svojej životnosti.
Do boja je možné so sebou zobrať taktiež jedného z troch NPC spoločníkov, ktorí zastávajú svojimi vlastnosťami rôzne podporné úlohy v závislosti od zvoleného spoločníka. Konkrétne sa k vám postupne pridá Templár, Rouge a Enchanterka, ktorým máte možnosť manažovať časť inventára a tiež výberom piatich z 10 skillov. Tí okrem toho, že vám pomáhajú v boji, taktiež z času na čas prehodia zopár vtipných slov s vašou postavou o aktuálnom dianí okolo.
Celá táto zábava sa delí na 4 akty, ktorých prejdenie na najnižšej náročnosti zaberie okolo 15 hodín, čo je v dnešnej dobe samo o sebe zaujímavé číslo, avšak tento počet vo svete Diabla 3 prakticky nič neznamená. Po prvom prejdení skončíte s vašou postavou niekde okolo levelu 30, pričom maximálny možný je v tomto prípade level 60. Preto vás už hneď aj záverečné titulky odporučia naspäť na začiatok hry s tým, že si ju môžete skúsiť prejsť znova na vyššej náročnosti. Z vašej postavy, na ktorú ste boli ešte pred pár minútami hrdí, sa razom stáva chudák, ktorý môže všetok svoj epic gear zahodiť, lebo mu dávajú zabrať aj „bufnuté“ potvory z prvého aktu, z ktorých padajú veci s lepšími statmi, ako boli tie, čo ste dôkladne zbierali celý posledný akt. Aby toho nebolo málo, hra obsahuje celkovo 4 náročnosti, ktoré postupným prechádzaním odomykáte, pričom tú poslednú koncipoval Blizzard tak, že zobral svoj interný testovací tím a zdvíhal náročnosť, pokiaľ sa aj im samotným nezdala na hranici hrateľnosti. Nakoniec ju ešte pre istotu zdvojnásobili, aby mali „noliferi“ aspoň na rok, kým nepríde datadisk, o zábavu postarané.
Aby vám toto všetko náhodou neprišlo monotónne, celá hra je koncipovaná aj pre ultra plynulý prechod zo singleplayeru do coop hrania a naopak. Naraz môžu hrať spolu v skupine až štyria hráči, pričom pripojenie sa ku hre vášho priateľa sa práve vďaka Battle.netu rovná jednému kliknutiu. Hra na každého nového hráča dynamicky reaguje zvýšením zdravia a počtu nepriateľov, pričom v meste taktiež pribudne každému hráčovi zástava (jej vzhľad si taktiež môžete prispôsobovať podľa seba rôznymi odomykateľnými emblémami z achievementov), ktorá slúži ako teleport na miesto, kde sa práve daný hráč nachádza, čím odpadávajú problémy s niektorými indivíduami, ktoré sa majú vo zvyku pravidelne zatúlať od zvyšku skupiny. Hrať môžete s priateľmi, ktorých progres a online status vidíte stále priamo v hre a taktiež s nimi môžete veselo „chatovať“ aj v prípade, že hrajú napríklad World of Warcraft alebo Starcraft 2.
Pripojiť sa dá taktiež k náhodnej verejnej hre a môžete si zahrať aj s neznámymi hráčmi, aj keď šanca, že narazíte na hráčov, ktorí sa dokážu správať tímovo, je podľa mojich skúseností pomerne malá. Ako možno už z nášho videopodcastu viete, v redakcii sme sa zhodli, že hrať Diablo skupinovo je určite väčšia zábava, ako hrať sám. Pokiaľ si však chcete vychutnať príbeh, odporúčam si hru aj tak aspoň raz prejsť sám, keďže každý z hráčov vo vašej skupine môže každú cutscénu, a tiež rozhovor, kedykoľvek preskočiť a tým ich ukončiť pre celú skupinu, čo je jav, s ktorým som sa počas hrania stretával neustále.
Blizzard taktiež plánuje pridať do hry časom možnosť PVP súbojov v arénach, ktoré sa mali pôvodne objaviť už pri launchi, avšak boli odložené na neskôr. Z môjho pohľadu je to z celkom pochopiteľných dôvodov. Vybalansovať všetky možné kombinácie skillov proti sebe, bude v tomto prípade asi naozaj fuška.
Pri pohľade na okolité obrázky si asi vravíte, že po technickej stránke vyzerá Diablo 3 zastarane a do určitej miery máte aj pravdu. Blizzard sa po vzore svojich posledných hier rozhodol ísť cestou nižších hardvérových nárokov, aby si hru mohlo zahrať na svojich PC pokiaľ možno čo najviac hráčov. Hru tak síce rozbeháte aj na staršom notebooku s intergrovanou grafikou, ale je to za cenu cartoonovej grafiky a menej kvalitných textúr, ktoré zvlášť pri zoome vyzerajú biedne. Na druhej strane treba priznať, že efekty okolia sú spravené na úrovni a z časti zničiteľné prostredie dodáva bojovej vrave väčšiu epickosť. Pre hráčov predošlých dielov treba tiež povedať, že artdesign sa vďaka cartoonovej grafike, bohužiaľ, tiež zmenil a osobne mi príde oveľa menej temný a vzhľadom mi pripomenul miestami World of Warcraft a Starcraft 2 (nebo anjelom zjavne stavali Protosovia, alebo čo). Tak či tak ako celok funguje v poriadku a prostredia sú dostatočne rozmanité, aby nenudili. Čo dotvára atmosféru je ambientný soundtrack, ktorý sa nesnaží drať do popredia, a preto ho postrehnete len v krátkych momentoch mimo boja. Za podarené sa dajú považovať zvukové efekty zbraní a nepriateľov, ktoré úspešne prebíjajú zvuk vášho neustáleho klikania. Nahovorenie postáv je podľa mňa v niektorých prípadoch trocha zbytočne fantasy prestrelené, ale vzhľadom na to, že ich budete neskôr automaticky preskakovať, nejde o nič strašného.
Dávať rozhrešenie niečomu, čo nesie v názve slovo Diablo je pomerne zvláštne, či už sa na to pozerám z pohľadu samotného úsmevného slovného spojenia, alebo aj z výsledných pocitov, ktoré hry tejto série v ľuďoch vyvolávajú. Je to kult, do ktorého buďto spadnete a budete si veselo klikať až do „zblbnutia“, alebo hru odsuniete nabok s tým, že nechápete, čo na tom ostatní vidia. Diablo 3 svojou koncepciou z tohto radu nevybočuje a snaží sa skôr ponúknuť svoju aktualizovanú verziu fungujúcej formuly starým aj novým hráčom v čo najplynulejšej podobe a maximalizovať tak zábavu. Po tejto stránke sa mu to darí takmer na jednotku. Pokiaľ teda patríte k fanúšikom a z nejakého záhadného dôvodu ešte stále neklikáte, mali by ste to urýchlene napraviť. Ak ste Diablo ešte nikdy nehrali, odporúčam vám si odchytiť nejakého majiteľa plnej verzie a „vyhandlovať“ od neho guest pass do tzv. Starter edície, ktorý vám umožní vyskúšať si zadarmo totožný obsah, ako bol v nedávnej otvorenej bete. Prípadne pokiaľ nikoho takého vo svojom okolí nemáte, odporúčam si mesiac počkať, kým sa táto edícia sprístupní bezplatne pre každého. Oplatí sa zistiť, či ste clickfest pozitívni aj vy.
|
clickfest stovky hodín zábavy šialené množstvo kombinácií plynulý prechod do coop a späť |
|
horšie grafické spracovanie nutnosť neustáleho internetového pripojenia nemusí sadnúť každému niekomu môže sadnúť až priveľmi a vykliká myš |
85% | |
ŽÁNER | hack & slash RPG |
VÝROBCA | Blizzard Entertainment |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
ABC DATA |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|