Sú hry, ktoré hráčov chytia a držia v napätí, akcii alebo úžase od začiatku až do konca. Existujú aj hry, ktoré na začiatku chytia a časom stratia to prvotné čaro, miesto ktorého nastúpi pocit monotónnosti. A potom sú samozrejme ešte hry, ktoré sa môžu spočiatku zdať nudné a nepremyslené, ale čím dlhšie s nimi hráči vydržia, tým viac si ich začnú obľubovať, nachádzať v nich nové možnosti a takpovediac si časom získajú srdcia hráčov ako skvelé tituly, ktoré budú určite odporúčať svojim známym.
Keď sme dostali pod naše hraniachtivé ruky titul Son of Nor, neočakávali sme od neho žiadnu epickosť štýlu AAA titulov od štúdií ako Blizzard alebo Valve, ale takisto sme sa tešili na všetko nové, čím môže takáto hra príjemne, ale aj nepríjemne prekvapiť. Za hrou stojí štúdio StillAlive, ktoré tento projekt fundovalo za pomoci stránky Kickstarter.com, kde hráči prispeli sumou viac ako 150-tisíc dolárov. Po úspechu fundovania sa dostal Son of Nor aj na Steam, a to za pomoci služby Steam Greenlight. Takisto treba brať do úvahy, že táto hra je ešte stále vo verzii Early Access, čo znamená, že sa toho môže a bude ešte veľa meniť.
Za ten čas, čo sme hru skúsili prvýkrát, vydal developer viacero veľkých updatov a hrateľnosť prešla niekedy väčšími, inokedy menšími zmenami. Teraz sa už ale poďme pozrieť na hru samotnú. Son of Nor sa z pohľadu tretej osoby zdá byť akčným puzzle dobrodružstvom zasadeným do púštneho sveta Noshrac pripomínajúceho starodávny Egypt. Jedným malým rozdielom oproti známej histórii je fakt, že svet zdieľa s ľuďmi aj rasa inteligentných a agresívnych jašterov pripomínajúcich hybrida medzi človekom a aligátorom. A že ich je v hre požehnane a ponúknu hráčom určite dostatok napätia a boja o život asi ani netreba spomínať.
Hlavným hrdinom, po ktorom je aj samotná hra pomenovaná, je syn Nora, ktorý vládne telekinézou a dokáže ovládať prírodné elementy ako sú piesok, vzduch alebo oheň. Píšeme SYN Nora, ale v hre pribudla aj možnosť vybrať si ženského avatara, čo síce hodnotíme pozitívne, ale nemôžeme si odpustiť malé pozastavenie sa nad faktom, že syn Nora môže byť aj jeho dcérou. Hra ponúka single player, v ktorom budete musieť čeliť nepriateľom a hádankám sami, ale takisto si môžete zahrať aj CO-OP s kamarátom v režime splitscreen alebo s ďalšími štyrmi cez internet. Určite skvelý ťah, ktorý nám ukázala už legendárna puzzle hra Portal 2, predsa len, viac hláv viac vie a je menšia šanca, že sa zaseknete na jednej z ťažkých puzzle.
Vybrali sme si postavu, ktorá sa nám páčila, zmenili farebnosť a zvolili single player. Po krátkom tutoriáli, kde sme sa dozvedeli základný príbeh, ktorý sa za hrou skrýva, a možnosti ovládania, sa pomaličky vrháme do akcie. Zo začiatku sme si museli vystačiť len s ovládaním piesku a už so spomínanou schopnosťou hýbať predmetmi silou mysle, ale časom nám do ponuky pribudli aj ďalšie schopnosti, bez ktorých by sme sa ďalej v hre nepohli, ale nemôžeme predbiehať.
Postupovanie v hre je vo väčšine prípadov lineárne a hoci celý herný svet sa zdal byť obrovský, zažívali sme často akýsi pocit stiesnenosti, ktorý bol možno spojený s častým pohybom v úzkych kaňonoch alebo nízkych jaskyniach. Prvú hodinu v hre sme strávili iba skúšaním, čo naše sily dokážu a môžeme povedať, že to bola naozaj zábava. Vytvárať kopce piesku, hádzať naokolo skaly a snažiť sa dostať na miesta, ktoré vyzerali byť neprístupné… Okrem toho sila ovládať piesok nám prišla ako mať schopnosti level editora priamo v hre, čo bol naozaj skvelý pocit.
Keď sme sa konečne prestali zabávať a odkladať „herné povinnosti!“, zistili sme, že ľudstvo ako také je na pokraji vyhynutia rukou aligatoro-monštier, a že jeden z posledných bezpečných úkrytov pre ľudí bol odhalený. A už to išlo, bežať na miesto A, telekinézou pohádzať balvany a kusy konárov do nepriateľov, porozprávať sa s osobou B a znovu utekať na miesto C. Prvú pol hodinu to bolo stále o tom istom a už sme sa báli, že nás táto hra neosloví ničím novým, ale to sme vzápätí narazili na prvé puzzle. Teda puzzle. Išlo o použitie telekinézy na popresúvanie častí dverí tak, aby do seba zapadali. Od tej chvíle sa ale náš pocit z hry stále zlepšoval. Grafikou síce zatiaľ nekonkuruje a asi ani nebude konkurovať titulom ako Metro: Last Light alebo Crysis 3, ale má svoje osobité čaro, hlavne keď sa ocitnete v oblasti zahalenej pod rúškom noci, nad ktorým čnie obrovská sopka.
S hádankami sme sa stretali aj naďalej a musíme spomenúť, že niektoré naozaj potrápia mozgové závity hráčov. Či už ide o presúvanie obrazcov na správne miesta, použitie tej správnej nadprirodzenej schopnosti alebo iba šikovnosť, kedy musíte buď zdvíhať, alebo nechávať zmiznúť piesok, aby ste sa vyhli približujúcim sa nástrahám. V hre síce nie sú životy ako také, ale čím viac vám nepriatelia alebo pád ublížia, tým viac vaše telo pokrýva vrstva piesku, až sa (v prípade smrti) zmeníte na pieskovú sochu. To sa ale s menšou šikovnosťou bude diať hlavne vašim nepriateľom a nie vám, aj keď si naozaj treba dávať pozor na pády a zradné prekážky.
Púšť sa strieda s púšťou a až na pár výnimiek s púšťou, to nám ale ani pri dlhšom hraní veľmi neprekážalo. Keď už sa nenachádzate v púšti alebo kaňonoch, máte šancu preskúmať tajuplné chrámy, ktoré pripomínajú niečo vytvorené mimozemšťanmi. A to je s najväčšou pravdepodobnosťou aj pravda, ale nebudeme vám prezrádzať tajomstvá príbehu. Môžeme len povedať, že keď 15 minút rozmýšľate, ako sa pohnúť ďalej, beháte hore-dole po časti mapy, konečne sa vám podarí rozlúsknuť hádanku, ktorej odpoveď vám mala prísť už 10 minút dozadu, a zrazu sa za vami rúti divné nohaté stvorenie pripomínajúce modlivku, o ktorom ste si 15 minút mysleli, že je to len socha, máte akcie až-až.
Hra má už v tejto fáze vývoja čo ponúknuť, či už je to obyčajné behanie po okolí a zahrávanie sa so silami prírody, odstraňovanie nepriateľov alebo lúštenie puzzle problémov. O to lepšie, že na to nemusíte byť sami, ale môžete si zahrať aj s kamarátmi. Son of Nor ale ešte nie je dokončený a my veríme, že najbližšie mesiace, ktoré ostávajú do oficiálneho vydania v prvom štvrťroku budúceho roka, štúdio StillAlive, ktoré za touto hrou stojí, využije na doladenie svojho produktu, pridanie ďalších možností a odstránenie chýb. Keď bude hra oficiálne vydaná, určite sa k nej radi znovu vrátime, už len pre to, aby sme zistili, či sa developerovi podarilo odstrániť všetky maličkosti, ktoré nám prekážali.