Nintendo vydalo ďalší zo série svojich handheldov, v ktorom pridáva nové funkcie, autostereoskopické 3D a aj napriek dosť vysokej cene zariadenia sa hneď stretlo s obrovským komerčným úspechom. Pozrime sa teda spoločne na zub novej hernej mašinke do vrecka z dielne najznámejšieho výrobcu podobných hračiek s dlhoročnou tradíciou.
Hneď ako sa vám 3DS dostane do rúk, pochopíte, že sa jedná o kvalitný kus techniky. Dielenské spracovanie je na vysokej úrovni, zariadenie je z kvalitných materiálov, ktoré dokonale lícujú a jedine shoulder buttony a kĺb displaya vám občasným kliknutím či zavŕzganím pripomenú, že stále držíte niečo krehké, čo sa dá poškodiť a treba sa k tomu správať s úctou.
Telo prístroja je z odolného plastu, ktorý vyzerá, že predsa len niečo vydrží. Po týždni nemám na zariadení ani škrabanček, jedine display sa rýchlo upacká prstami. V balení nájdete aj jednoduchú dokovaciu stanicu (z ktorej sa ale zle hrá, takže 3DS môžete používať ako hodiny či kalendár), nabíjačku a priamo v zariadení zasunutú 2GB SD kartu a stylus. Akumulátor je zabudovaný v tele prístroja a dostať sa k nemu znamená prejsť cez štyri skrutky a pravdepodobne aj stratu záruky.
Oproti NDS sa zmenilo pár detailov. Pribudla analógová páčka, akýsi miniatúrny joystick, ktorý je ale na rozdiel od toho z PSP veľmi pohodlný, precízny a je radosť na ňom hrať. Kvôli tomu sa musel D-pad presunúť trochu nižšie. Ďalšou novinkou je slider na pravej strane displaya, ktorým zapínate a meníte intenzitu 3D efektu. Stylus sa schoval na zadnú stranu vedľa slotu na hry a tlačidlá Select, Home a Start sú pod dotykovým displayom a bez pozerania prakticky nehmatateľné.
Poteší aj fakt, že 3DS je už vopred nabité a hneď po vytiahnutí zo škatule ho môžete zapnúť, prejsť si úvodnými nastaveniami, prihlásiť sa na internet a spraviť update systému, prípadne vyskúšať nejakú hru – v predinštalovanom systéme nájdete hneď dve – alebo inú aplikáciu.
Systém beží rýchlo a spoľahlivo, aj keď nie je problém na chvíľu ho zaseknúť neprimeraným zásahom. Stačí napríklad vytiahnuť kartu s hrou bez toho, aby ste hru najprv poriadne vypli. Ak si však budete dávať na podobné veci pozor, nepocítite pri bežnom užívaní prakticky žiadne spomalenia a to aj napriek tomu, že jednotlivé položky v menu sú pekne rozanimované a reagujú na pohyb akcelerometra.
Po update systému nájdete na spodnom displayi 12 ikoniek + pár ďalších na hornej lište, ktoré sa dajú využívať aj počas hrania hry.
Zaujme najmä 3D fotoaparát. Rozlíšenie výsledných záberov nie je síce nič moc, ale je to 3D a to dokáže ľahko fascinovať. 3D obrázky sa ukladajú na pamäťovú kartu a na priloženú pamäťovú kartu sa ich zmestí zhruba tritisíc. Do režimu fotenia sa dostanete buď spustením aplikácie cez ikonku na ploche alebo (často krát náhodným) stlačením niektorého z shoulder buttonov. Priamo v aplikácii sa môžete stlačením jedného tlačidla prepnúť aj do režimu snímania predným 2D objektívom a importovať tak svoju tvár do iných aplikácií. Rovnako platí, že kvalita fotiek je nevalná, avšak na použitie na displayi konzoly to bohato stačí. V niektorom z budúcich updatov možno pribudne aj funkcia natáčania 3D videa.
V základnej ponuke potešia aj dve hry – AR Games a Face Raiders. AR Games (Augmented Reality – rozšírená realita) fungujú na podobnom princípe, ako hry z PSP typu Invizimals alebo EyePet. Položíte špeciálnu kartu na stôl, zariadenie ju detekuje, určí jej presnú polohu v priestore a na obrazovke vytvorí nový svet na doske stola. V podstate sa nejedná o nič prevratné, len tento krát je to v 3D zobrazení podstatne impozantnejšie.
Face Raiders je len o tom, že si nafotíte tváre kamarátov, ktoré potom aplikácia spracuje do 3D obrazu a v podobe malých vrtuľníčkov poletujú v priestore, kde sa ich snažíte zostreľovať.
Napriek množstvu drobných aplikácií, užitočných aj zbytočných, Nintendo 3DS stále ostáva primárne herným zariadením a jeho hlavnou devízou je autostereoskopický 3D display. Oproti pôvodnému NDS (a jeho variantom) sa podstatne zvýšilo rozlíšenie oboch displayov (z pôvodného rozlíšenia 256 x 192 na 320 x 240) a ten horný ešte aj narástol do šírky (800 x 240 – ale stĺpce sa delia na polovicu, 400 x 240 pre každé oko). Trojdimenzionálne zobrazenie vyzerá až prekvapivo dobre. Spočiatku, samozrejme, silný nezvyk, ale po chvíli je to už super. Pozorovacie uhly pri 3D zobrazení za veľa nestoja, pri 2D hraní je to už podstatne lepšie. Pri 3D hraní sa musíte na display pozerať priamo, pri prudších pohyboch alebo bočných uhloch pohľadu sa efekt stráca. Keď sa však naučíte, ako držať mašinku v rukách, budete spokojní.
Nintendo nikdy nebolo o high-end grafike hier, ale vždy o skvelej hrateľnosti a zábavných tituloch. Ani teraz sa na tom nič nezmenilo. Po grafickej stránke sa hry dajú zrovnať s hrami na iPhone alebo na PSP. Napríklad taký Asphalt 3D je takmer identický s iPhone verziou, ale keď si hry spustíte vedľa seba, zistíte, že na 3DS beží hra vo vyššom rozlíšení, s lepším frame-ratom, novými pridanými efektmi, s lepšie prepracovanými modelmi áut od viacerých automobiliek, s lepšou hudbou, celkovo plynulejšie a hlavne v 3D.
Graficky je ale aj tak posun oproti NDS obrovský. Žiadna zo starých hier sa nedá s aktuálnou ponukou titulov ani len zrovnávať. Všetko v peknom 3D zobrazení, plynulo a nad očakávania dobre. Rayman 3D vyzerá na malom displayi hádam ešte lepšie, než pôvodný Rayman 2, Super Street Fighter IV 3D Edition prináša nový revolučný pohľad na súboje, Resident Evil si graficky v ničom nezadá s Resident Evil 4…
Výkon handheldu je už dostatočne vysoký na to, aby ste mohli hru kedykoľvek pozastaviť stlačením tlačidla Home a dostanete sa do menu. Tam môžete upraviť žiarenie displayu, napísať si pár poznámok k hre, ktorú práve hráte, skontrolovať si nové správy či zistiť, kto z kamarátov je práve online a po vydaní ďalšieho updatu pribudne aj možnosť surfovať po internete.
S vyšším výkonom, väčším displayom s vyšším rozlíšením a s 3D efektom kráčajú ale ruka v ruke aj isté nedostatky. Základným problémom pre mnohých hráčov bude samotné 3D hranie. Rovnako ako pri sledovaní 3D filmov, aj pri hraní 3D hier hrozí bolesť hlavy a očí. Autostereoskopia je ešte náročnejšia na vnímanie, než bežné stereoskopické 3D s okuliarmi, a preto príde bolesť hlavy ešte rýchlejšie. Mnohí si teda hlavnú novinku konzoly ani poriadne neužijú.
Druhým problémom je výdrž akumulátoru. 3DS hry si zahráte tak 3,5 – 4 hodinky prinajlepšom, pri DS tituloch výdrž stúpne aj na čosi vyše 6 hodín. Ale ani to nie je žiadna sláva oproti predošlým NDS modelom, kde sa výdrž pohybuje okolo 10 hodín.
Stojí 3DS za pozornosť? Určite áno, aj keď jeho čas ešte asi nenastal. Žiadny z uvádzacích titulov nie je vysloveným ťahačom, ktorý proste musíte mať. Ale s oznámenými titulmi ako Resident Evil Revelations, Dead or Alive Dimensions, Legend of Zelda: Ocarina of Time, Kid Icarus: Uprising a s ďalšími Pokémonmi a Super Mariom, ktorých tu do roka určite máme, sa 3DS stane veľmi zaujímavou platformou plnou exkluzívnych titulov. Samotné 3D zobrazenie je rozhodne zaujímavé, ale bez kvalitných titulov neopodstatnené. To však pre Nintendo nikdy nebol problém, a tak je na osobnom uvážení každého potenciálneho zákazníka, či sa prekusne cez slabšiu výdrž baterky a nutnosť zvyknúť si na 3D efekt aj napriek (prípadnej) úvodnej migréne. Mňa nesklamalo.