České nezávislé štúdio Cinemax si od svojho vzniku v roku 1998 zapísalo na svoj zoznam vydaných hier vyše dve desiatky rôznych titulov. Aj keď ich kvalita niekedy dosť kolísala (Necromania: Trap of Darkness, Daemonica), mnohé z nich stáli minimálne za pozornosť. Napríklad roztomilá adventúra Gumboy: Crazy Adventures, „ukecané“ old-school RPG Inquisitor či mobilná puzzle hra Gyro13. Ak by sme sa pozreli na históriu spoločnosti retrospektívne, uvedomili by sme si, že Cinemax v podstate ešte nikdy nevydalo vyložene priemernú hru. Ich hry sa buď podarili alebo nie. Pri ich zatiaľ poslednom počine, dungeone The Keep však premýšľam, či svoj postoj dodatočne neprehodnotím.
Povedať, že The Keep je zlá hra, by bola veľká trúfalosť, no na druhej strane sa taktiež stránim vyhlásenia, že vám hra ponúkne nezabudnuteľný zážitok. Pri recenzii na nejaký krokovací dungeon sa v modernej dobe, chcete, či nie, nevyhnete porovnaniu s titulom Legend of Grimrock, ktorý tento žáner doslova vzkriesil a dal vzniknúť ďalším žánrovo podobným hrám, medzi nimi pravdepodobne aj The Keep. Dúfam teda, že týmto tvrdením nepôsobím príliš trúfalo. Každopádne, aj keď The Keep oplýva nespochybniteľnými kvalitami a hrá sa príjemne, tak oproti Legend of Grimrock pôsobí veľmi chudobne až osekane.
Ako to už býva u podobných hier zvykom, príbeh hry nie je ničím objavný, či zaujímavý. Dostávate sa do kože nepomenovaného hrdinu, ktorý sa odváži vstúpiť do temnej veže plnej nástrah s cieľom poraziť zlého čarodejníka Watrysa, ktorý terorizuje krajinu. Každú z desiatich kapitol síce oddeľuje cutscéna zložená zo statických obrázkov, no stále som sa nemohol zbaviť pocitu, že tu sa tvorcovia nechali proste ovplyvniť pre mňa nepochopiteľným trendom primitívne pojatých príbehov v tomto žánri. Námet je ale na druhej strane fajn, až je škoda, že sa z toho nedalo vytrieskať viac. Spomínaná veža pod sebou ukrýva ložiská vzácnych modrých kryštálov, ktorých moc, spravila z tých, ktorí sa ich snažili získať, poslušných otrokov. To dalo vzniknúť mocnému čarodejovi a rozpínajúcej sa temnote, pred ktorou sa ale zbabelý koncil ukrýva v bezpečí za svojimi múrmi, než aby sa ju pokúšal zastaviť. V tom momente prichádzate vy.
Keďže je to krokovací dungeon, čakajte klasické pohybovanie sa po štvorčekoch bez možnosti voľného pohybu kamerou po prostredí a to aj v prípade, že len tak stojíte na mieste. Pravdepodobne aj kvôli tomu je ovládanie zvládnuté veľmi slušne. D-padom sa otáčate a pohybujete do smerov a v prípade, že chcete spraviť úkrok stranou, intuitívne stlačíte jedno z bočných tlačidiel (L alebo R). Na spodnom displeji sa nachádzajú informácie o vašej postave, mapa a aktivácie pre útoky. Prekvapuje ma ako dobre tento systém funguje. Chce to síce trocha cviku, no časom pre vás nebude problém rýchly pohyb spojený s úkrokmi, zatiaľ čo stylusom robíte útoky zbraňami, či kombinujete magické runy. Štúdio Cinemax tento problém vyriešilo štýlovo.
Čo už ma potešilo o dosť menej, je obmedzená hratelnosť. Zatiaľ, čo v podobných hrách, Legend of Grimrock nevynímajúc, máte na začiatku na výber z rôznych postáv, rás a povolaní, The Keep neponúka absolútne nič také. Celú hru hráte len s jednou postavou, človekom, ktorého špecializácie by sa dali spočítať na prstoch jednej dvojprstej ruky – útoky na blízko a útoky mágiou. Tie si berú za vzor sériu The Elder Scrolls a vylepšujú sa tým, čím viac ich využívate. Tento systém mám osobne vždy veľmi rád a oceňujem, že ho Cinemax implementovalo aj do The Keep. Okrem toho dostávate za ničenie nepriateľov aj klasické skúsenostné body, ktoré sa po dosiahnutí nového levelu premenia na tri body, ktoré si môžete priradiť do troch štatistík – sily, inteligencie a zručnosti. Nízky počet atribútov pravdepodobne súvisí s nie príliš veľkou rozsiahlosťou hry, ktorú pokoríte za približne 8 až 9 hodín.
Z čoho som nebol tiež nadšený je dizajn dungeonov. Ten je stále prísne lineárny s malým počtom odbočiek či bez možnosti blúdenia. Keď si k tomu pripočítate fakt, že sa vám mapa sama vykresľuje, vyjde vám, že tu hra vlastne popiera samu seba. Dungeon, v ktorom sa nedá zablúdiť, nie je proste dobrý dungeon. Tu si tvorcovia mohli zobrať príklad z japonskej série Etrian Odyssey, kde je tento systém oveľa viac prepracovanejší. Až úplný koniec v podobe posledných troch kapitol konečne ponúkne dizajn chodbičiek, ktorý je viac odvážnejší a zaujímavejší. Škoda len, že hra končí vtedy, kedy sa v podstate len rozbehne.
Keď som už pri kritizovaní, nedá mi nespomenúť aj súboje. Tie sú síce vo svojej podstate fajn, rýchle, dynamické, v reálnom čase a s určitým prvkom stratégie, no jeden fakt ma na nich až vytáčal. Týka sa to melee útokov, ktoré až pri veľmi často ukazujú, že vás nepriateľ bráni. Je určite ťažké nájsť správny pomer a algoritmus pre tuhosť nepriateľov, no musí to byť na druhej strane vytiahnuté až do takého extrému, že sa nepriateľ bráni aj vtedy, keď ho zmrazíte na niekoľko sekúnd? Many máte málo, rovnako aj výdrže, a vtedy nič nenazlostí viac, ako keď sa rozhodnete minúť MP na zmrazenie protivníka a vaším mečom či sekerou ho ani na štvrtý krát netrafíte, pretože sa bráni. Ako sa ale môže brániť, keď sa ani nemôže hýbať? Štyri útoky minú staminu, nepriateľ sa rozmrazí a zabije niekoľkými dobre mierenými ranami. Neplechu robí aj necitlivý systém, ktorý mnohokrát nerozpozná, že sa na dolnej obrazovke pokúšate imaginárnou čiarou o útok.
Ako kontrast k melee súbojom pôsobí výborne zvládnutý systém magických rún. Mágiu kúzlite na základe rún, po ktorých prejdete stylusom v určenom poradí. Vtip je v tom, že máte obmedzenú plochu na ich vkladanie a kombinácie si časom žiadajú stále väčšiu zložitosť. Mnohé kúzla majú spoločné runy, a tak musíte v sebe nájsť dostatočný dôvtip na to, aby ste ich poukladali čo najefektívnejšie, pretože len vďaka tomu budete môcť využívať viacero kúziel naraz, napríklad v podobe ohnivých projektilov, ohnivých stien, dopĺňania životov či osvetľovania lokácií.
Vyložene priemernú grafickú stránku zachraňuje výborné využitie 3D efektu, ktorý skvelo pôsobí napríklad v prípade prúdiaceho vzduchu, respektíve hmly (alebo, čo to vlastne je). Pri indie hrách, za ktorými nestojí nejaký herný gigant je ťažké kritizovať grafickú stránku, no The Keep pôsobí skutočne fádne, čomu nahráva aj fakt, že v podstate stále pozeráte na tie isté textúry. Znamenite sa ale podaril soundtrack, ktorý výborne dokresľuje atmosféru využívajúc pritom rôzne tajomné zvuky, nekontrolovateľný ruch a na niektorých miestach i príjemne počúvateľné melódie.
The Keep pôsobí oproti Legend of Grimrock ako zakríknutý žiak, ktorý má v sebe potenciál na vynikajúce výsledky, no jeho prejav mu zväzujú zdrevenené ruky a veľká hrča v hrdle. Tí, ktorí túžia po hlbokom RPG zážitku, sa pri hraní The Keep určite neuspokoja, na to sa bohužiaľ až príliš drží pri zemi. Občas som mal normálne pocit, že si to najlepšie nechávajú tvorcovia až pre PC verziu, ktorá je plánovaná spoločne s verziou pre Wii U. Hra môže slúžiť na rýchle zasýtenie pri čakaní na Legend of Grimrock II, no s vedomím, že ani sa nenazdáte a uvedomíte si, že ste hladní znova.
Informácie o hre
Žáner: first-person dungeon
Výrobca: Cinemax
Distribútor v GB: Nintendo
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk