Herný svet bez Maria si už sotva dokážeme predstaviť. Táto herná ikona nás sprevádza už tretiu dekádu a Nintendo ho pravdepodobne tak skoro na vedľajšiu koľaj neodstaví. Tento rok nás tučný, fúzatý, taliansky inštalatér navštívil už tretíkrát. V auguste vyšiel na 3DS New Super Mario Bros. 2, koncom novembra spolu s konzolu WiiU vyšiel New Super Mario Bros. U a napokon pred pár dňami, opäť na handheld Nintendo 3DS, prišiel Paper Mario: Sticker Star. Oproti prvým dvom menovaným je však iný. Paper Mario nie je klasickou 2D plošinovkou, ale mohol by sa dať zadefinovať ako RPG s prvkami ťahových stratégií.
Uvedenie do hry je už tradičné ako u všetkých Mariov. Zlý Bowser opäť vyčíňa, unáša princeznú Peach a Mario je ten, ktorý to všetko musí dať do poriadku. Nejaký ucelený či príliš zaujímavý príbeh nečakajte, ale to sa vlastne od tejto hry ani nevyžaduje. Prečo hra nesie názov Paper Mario, je zjavné hneď po zapnutí hry. Všetko je tu z papiera. Jednotlivé objekty sú len 2D kulisy, a podobne tak aj Mario či ostatné postavy sú len plátky papiera. Do 3D je vymodelovaných iba zopár objektov.
Celá hra sa v podstate točí okolo „stickerov“ alebo, môžeme povedať, nálepiek. Bez nich sa nepohnete. Sú rozosiate po celom svete, môžete ich objaviť prilepené na rôznych objektoch, tie cennejšie sú však väčšinou lepšie ukryté. Nálepky sa tiež dajú kúpiť aj v obchodoch (ak teda máte dosť mincí) alebo sa dajú získať aj pri porazení nepriateľov. Prečo sú tieto nálepky také dôležité? Odpoveď je jednoduchá, slúžia ako útoky pri súbojoch s nepriateľmi, no často pomocou nich riešite aj rôzne puzzle.
Puzzlov je v hre pomerne dosť, niekedy dokážu potrápiť mozog, kým človek zistí, čo sa od neho čaká. Dokonca môžeme povedať, že niekedy je až príliš ťažké zistiť, čo od vás hra chce a nasleduje bezradné tápanie. Ak však zistíte, čo treba spraviť, vedzte, že bez stickerov to nezvládnete. Ako príklad uvediem časť, keď som musel prejsť cez most na druhú stranu, no prúd vzduchu prúdiaci z dvoch rúr ma vždy zhodil z mosta. Riešenie spočívalo v tom, že stačilo prekryť rúry ľubovoľnými nálepkami a potom bez problémov prejsť cez most. Aké jednoduché. Nie vždy však funguje použitie ľubovoľných nálepiek. Ak aplikujete zlú nálepku, tak o ňu prídete, preto si treba dávať pozor. Napríklad pri prechode z jedného brehu na druhý som potreboval nálepku mosta, ako ukazovala silueta. Najprv ho však bolo treba nájsť a až potom „nalepiť.“
Maria počas jeho cesty stále sprevádza spoločník v tvare koruny menom Kersti. Ak neviete, ako ďalej, môže vám poradiť, ale vždy len nepriamo, hra vás za ručičku vodiť nebude. Kersti vám tiež pomáha aplikovať jednotlivé stickery do sveta. Funkcia má názov „paperize“, pri jej použití sa svet premení na 2D placku a je možné nálepky z vášho inventára použiť na prostredie. Okrem nálepiek budete počas vášho putovania zbierať aj mince, ktoré sa taktiež zídu. Tie získavate prieskumom prostredia, porážaním nepriateľov, ale aj predávaním nepotrebných stickerov.
V jednotlivých leveloch stretáva Mario starých známych nepriateľov, ale nájdu sa tu aj nové potvory. Počas pohybu krajinou patria medzi jeho útoky už tradičný skok na nepriateľa, ale aj oháňanie sa kladivom. Po udretí alebo skočení na nepriateľa sa hra prepne do ťahového súbojového režimu. Čeliť môžete jednému alebo aj viacerým nepriateľom. Vašimi zbraňami sú nálepky v albume, ktoré ste si nazbierali, prípadne kúpili. Existuje mnoho druhov nálepiek, niektoré sú silnejšie, iné slabšie, každá z nálepiek má tiež iný efekt na rôznych nepriateľov. Tým pádom pri súbojoch treba dosť často taktizovať. Na korytnačku s ostňami nie je múdre použiť sticker s vyobrazením topánky, pretože stratíte viac života ako ona. Takýchto kombinácií je v hre mnoho.
Vždy zaútočíte použitím iba jednej nálepky, následné na vás útočia nepriatelia a stlačením tlačidla „A“ v správny čas môžete použiť blok a znížiť poškodenie, ktoré vám udelia. Ak chcete použiť viac útokov v jednom ťahu, dá sa to použitím systému známeho z hracích automatov. Musíte mať však dostatok mincí. Po zaplatení vám stačí trafiť tri rovnaké symboly a dostanete tri útoky. Obzvlášť ťažké sú súboje s bossmi, tie chcú pevné nervy, taktizovanie a dostatok stickerov.
Svet Paper Maria je zložený zo šiestich svetov a ich kompletné prejdenie vám zaberie množstvo hodín. Jednotlivé svety ponúkajú omnoho väčšiu voľnosť pohybu ako Mario plošinovky. To je aj dôvod, že v Paper Mariovi občas neviete, kam sa pohnúť, a to dokáže frustrovať. Grafika v hre je pekná, jednoduchá, farebná, pre potreby Maria viac netreba. Funkcia 3D, ktorou handheld Nintendo 3DS disponuje, tu nie je len na okrasu, ale skutočne má svoje opodstatnenie. Po zapnutí 3D režimu sa dokážete lepšie orientovať v priestore a nestane sa, že skočíte tam, kam ste nechceli.
Paper Mario: Sticker Star je už neviem koľkým Mariom a takisto neviem koľkým Paper Mariom, no s určitosťou povedať viem, že opäť zabaví na dlhé hodiny. Súboje predstavujú výzvu a nútia vás taktizovať, puzzle vás potrápia, no po ich prekonaní nasleduje satisfakcia. Aj keď občas nie je zjavné, čo od vás autori chcú, a vy neviete, kam sa pohnúť. Občas dokážu frustrovať aj súboje, hlavne ak nemáte dostatok stickerov. Paper Mario: Sticker Star určite nie je taký system seller ako minuloročný Super Mario 3D Land, avšak majitelia Nintenda 3DS jeho kúpou chybu neurobia.